Mazda MX-30 – Viac, než sme čakali, záver dlhodobého testu

Následujúca 1 z 40 Ďalšia

Keď sme sa v redakcii rozhodli ísť do dolhodobého testu Mazdy MX-30, tak som ani netušil, ako veľmi mi poslúži. Pri pohľade na deklarovaný dojazd 200 – 237 km som predpokladal, že ju budeme využívať na logistické účely pri výmene áut, na to, aby sme sa v rámci Bratislavy dopravili na rozhovory, rokovania, prezentácie, ako druhé auto pri fotení z auta na auto a pod. Skrátka ju budeme využívať menej často a prakticky výhradne len na krátke vzdialenosti. V priebehu pol roka sme však najazdili takmer 11 000 km. Ako sa totiž ukázalo, s reálnym dojazdom okolo 160 – 170 km v zime a 170 – 200 km v lete viem obhospodáriť oveľa viac, než len mestské presuny. Takže som s ňou pravidelne jazdieval ku priateľkiným, občas sme s priateľkou išli na nejaký výlet… A tak sa kilometre zbierali, ani neviem ako. Pri odovzdávaní bolo na odometri 10 960 km a keď si zrátam, že na začiatku testu malo auto 2 km, tak nám ku 11 000 chýbalo 38 km. Pre úplnosť treba povedať, že som spomínaný dojazd dosahoval tak, že som jazdieval zvyčajne rozumne, využívajúc charakteristiku elektrického pohonu. A svoj podiel na nízkej spotrebe, resp. dlhom dojazde malo aj to, že som do Bratislavy dochádzal z okolitej obce. Podobne ako autá na spaľovací motor, totiž aj elektromobil pri krátkych trasách žerie viac. V prvej fáze cesty si totiž zahrieva akumulátor a aj prvotné vykúrenie kabíny si zoberie svoje.

Okrem toho však mazdička poslúžila – a to je vlastne pre mňa najväčší prínos – aj v tom, že mi bola akýmsi etalónom podvozka a jazdných vlastností. Jednotlivé testované autá som zakaždým akosi nevdojak porovnával s Mazdou MX-30. Porovnával som, ako reagujú na riadenie, akú spätnú väzbu dávajú do volantu, ako sa správajú v zákrutách, ako sa správajú pri rýchlej zmene smeru, ako si poradia s nerovnosťami vozovky, ako sú odhlučnené od podvozka v porovnaní s Mazdou MX-30. Máloktoré sa dostalo na úroveň Mazdy MX-30. V tomto je proste Mazda MX-30 kráľ.

Páči – nepáči?

Záverečné hodnotenie sa však patrí uzavrieť akýmsi súčtom toho, čo sa nám páčilo a čo nie.

Páči!

Začnem teda tým, čo sa nám páčilo a aj v rámci toho, tým, čo sa nám páčilo najviac. A to bol už práve spomínaný podvozok. Komplet podvozok, od nastavenia geometrie kolies cez odpruženie, odhlučnenie, riadenie až po brzdy. Mimochodom, nie je veľa elektromobilov, ktoré majú také komunikatívne a tak dobre dávkovateľné brzdy – ani netušíte, kedy auto využíva iba rekuperáciu a kedy brzdy. V súvislosti s riadením musím zasa okrem dobre zvoleného prevodového pomeru riadenia, dobre vyváženého posilňovača a vynikajúcej spätnej väzby zdôrazniť funkciu e-GVC Plus (G-Vectoring Contol Plus upravené na pomere elektromobilov). Veľmi jednoducho povedané: ide o systém, ktorý nebadaným presúvaním hmotnosti eliminuje drobné zmeny smeru a vy vlastne nemusíte jazdný smer vôbec korigovať. Činnosť systému nijako nevnímate, iba „na konci dňa“ ste oveľa uvoľnenejší a menej unavený ako v iných autách.

Páčilo sa mi spojenie auta s vodičom, pričom tým myslím komplexný balík parametrov. Počnúc posedom cez reakcie na povely a spätnú väzbu auta až po celkový pocit z auta. Ja som sedával pekne hlboko a podobný posed má aj moja priateľka, no tá vaša si môže dvihnúť sedadlo pekne vysoko, aby videla „na kapotu“.

Páčili sa mi reakcie hnacieho ústrojenstva. Reakcie na plyn sú okamžité, no nie také priame ako pri väčšine elektromobilov. Inými slovami, keď zadupete plyn, motor okamžite zatiahne, a zatiahne silnejšie než benzínový či dieselový motor, navyše lineárne bez výkonovej diery či výkonovej špičky potiahne, až kým nepovolíte plyn alebo po maximálnu rýchlosť, no ten záťah nie je taký prudký a silný ako pri iných elektromobiloch. A to je dobré, pretože z toho vyplýva aj to, že pri bežnej jazde, keď nie ste schopný udržať nohu na plyne bez pohybu, alebo keď jemne pracujete s plynom, tak auto netrhá, necuká, neheglá s vami. Ono to býva tak, že tie heglania vodič ani nevníma, ale spolujazdec to vníma citlivo. A v súvislosti s pohonom sa mi páčilo jednoduché ovládanie zmeny intenzity rekuperácie pádielkami „+“ a „–“  pod volantom. K dispozícii sú 4 stupne, ktoré sú dobre odstupňované, plus plachtenie.

Páčil sa mi prístrojový štít s veľkými budíkmi, ktoré sú čitateľné aj pre „slepca“ a údaje na ňom sú  zrozumiteľné. Páči sa mi ovládanie centrálneho displeja zo stredového tunela otočným ovládačom a niekoľkými periférnymi tlačidlami. Vychutnával som si audiosústavu Bose a chválim aj 360-stupňový kamerový systém so 4 kamerami, ktorý mi pomáhal pri parkovaní. Vyzdvihol by som tiež adaptívne LED svetlá, ktoré majú vynikajúcu účinnosť stretávacích aj diaľkových svetiel a diaľkové majú navyše dlhý dosvit. A bonusom svetiel je vykrývanie premávky. Nie je také tesné, ako to robia top svetlá, ale aj tak je to dobré.

Páči sa mi dizajn auta – zvonka aj zvnútra a páči sa mi hlavne zmysel auta. Mazda poňala MX-30-ku ako mestské auto a ako takému je zbytočné, aby malo dojazd 400 a viac kilometrov. Tých 170 – 200 v reálnych podmienkach na každý deň bohato postačuje, a to aj keby ste dochádzali z niektorej z blízkych satelitných obcí. Koniec koncov, to je aj môj prípad. Ušetrili tým na veľkosti baterky, a teda aj na jej hmotnosti, čo sa pozitívne odzrkadlilo v jazdných vlastnostiach aj na spotrebe, pretože vyššia hmotnosť by znamenala horšie jazdné vlastnosti a tiež ďalšie a ďalšie kilowatthodiny navyše.

Nepáči  

Treba počítať s tým, že vzadu je relatívne málo miesta, ale keďže ide o mestské auto, tak mi to principiálne nevadí. Deťom to určite nebude vadiť a na krátke mestské presuny ani dospelým. Asi jediný reálny problém Mazdy MX-30-ky sú však voči sebe sa otvárajúce dvere. Štýlové, ale nepraktické riešenie, ktoré vlastne diskvalifikuje MX-30-ku ako rodinné auto. Keď chcete pustiť dieťa dozadu alebo von z auta, najprv musíte otvoriť predné dvere a potom až zadné. A keď pritom sedíte za volantom, ešte sa musíte aj odpásať. Keď chcete uložiť detskú sedačku na zadné sedadlo a stojíte medzi autami, potom je to problém, pretože voči sebe sa otvárajúce dvere vám prakticky nenechajú priestor na manipuláciu. A podobná je situácia, keď chcete hodiť na zadné sedadlá tašku s nákupom. Skrátka, keď je vedľa auta dostatok pľacu, potom vám dvere poskytnú obrovský vstupný otvor, no keď stojíte medzi autami a neviete si svoje dvere otvoriť poriadne, potom jedny dvere v podstate zavadzajú druhým.

V zime sa akumulátor na verejnej nabíjačke nabíjal oveľa dlhšie, ako deklaroval výrobca. To vás v praxi nemusí zaujímať, pretože pokiaľ máte rozum, tak si elektromobil kúpite iba vtedy, keď ho môžete nabíjať doma, poťažmo v práci a nie ste teda odkázaný na verejné nabíjacie stanice. Pomalé nabíjanie bolo aj v zime v poriadku a v priebehu noci by ste akumulátor nabili s veľkou rezervou.

Mazda MX-30 – Príliš veľa odvahy

Veľa šťastných kilometrov!

Mazda MX-30 mi prirástla k srdcu najmä tým ako hladko a krásne jazdí – myslím tým podvozok aj elektrický pohon, pritom mi poslúžila oveľa viac, než som čakal. Mimochodom, naša Mazda MX-30 sa hneď po teste predala a verím, že bude svojmu novému pánovi alebo pani slúžiť aspoň tak dobre, ako poslúžila mne. Veľa šťastných kilometrov moja mazdička!