Alfa Romeo Giulia predstavuje veľkolepý návrat značky medzi špičkových hráčov. Čakali sme na ňu dlho, ale môj ty bože, to čakanie sa naozaj oplatilo! Jazdili sme na nej ako jedni z prvých zo Slovenska!
Návšteva testovacieho a vývojového centra Fiat-Chrysler Automobiles dávno nebola taká vzrušujúca. Po plánovaní, odkladaní, predstavovaní a posúvaní, ktoré vyvolávali pochybnosti u neprajníkov a po rôznych kačicách, ktoré šírili automobilové konšpiračné weby, sa každý milovník áut právom obával, či sa milostný príbeh Romea a Júlie skončí happy-endom, aj keď im to mnohí priali. Nechcem však míňať miesto na filozofovanie a politizovanie, pretože sa oplatí prejsť radšej rovno k veci: Giulia je úžasná!
Od základov
Jej vývoj trval dlho, ale to preto, lebo si na nej jej tvorcovia dali záležať. Giulia stojí na kompletne novej platforme so zadným náhonom. Inžinieri siahali pri jej tvorbe len po tých najlepších riešeniach. Má prešpekulovanú prednú nápravu s nerovnako veľkými lichobežníkovými ramenami a sofistikovanou kinematikou pre optimálnu styčnú plochu pneumatík s vozovkou pri každej príležitosti. Taliani sa chvália najpriamejším riadením v triede či unikátnymi technologickými riešeniami (napríklad brzdový systém je integrovaný do stabilizačného systému pre priamejšie reakcie). Karoséria Giulie je tuhá a ľahká. Všetky motory sú celohliníkové pre optimálnu hmotnosť. Nová Alfa váži v dieselovej verzii s 2,2-litrovým motorom iba 1 374 kg, čo je pozoruhodné. Tento motor sa v Giulii dodáva s výkonom 110 alebo 132 kW (150, resp. 180 koní). K dispozícii je aj dvojlitrový benzínový turbomotor s výkonom 147 kW (200 k). Vrcholom ponuky je 2,9-litrový vidlicový šesťvalec s dvoma turbami, ktorý bol vyvinutý v spolupráci s Ferrari. Jeho výkon je až 375 kW (510 k) a krútiaci moment dosahuje hodnotu 600 Nm, pričom poháňa športovú verziu Quadrifoglio Verde. Všetky tri motory sa kombinujú buď s lahodným šesťstupňovým manuálom, alebo výborným osemstupňovým automatom ZF. Svoj výkon pritom posielajú na zadné kolesá cez karbónový kardan (!). Tu výnimočne skončím interpretáciu tabuliek a výpočet technologických výdobytkov. Giulia sa riadi mottom „La meccanica delle emozioni“ a emócie sú veru podstatnou časťou jej šarmu.
Je to cítiť
Najprv som sadol za volant dieselovej Giulie s výkonom 180 koní. Sedí sa v nej krásne nízko. Je vidieť, že ju stavali okolo vodiča a jeho dokonalej pozície za volantom. Všetky kontrolky majú správnu váhu – brzdy sú tvrdé a progresívne, prevodovka s guľatou hlavicou páky je príjemne mechanická. S celkom novým infotainmentom som sa zžil veľmi rýchlo. Funguje v zásade podobne, ako MMI v Audi a i-Drive v BMW – ovláda sa otočným ovládačom na stredovej konzole. Uplynuli prvé diaľničné kilometre a zatiaľ som si všimol naozaj vynikajúce odhlučnenie od kolies (a to sme nemali obuté žiadne banánové šupky) a veľmi dobrý komfort podvozka. Dostávam sa na kľukaté cesty a úsmev na tvári mi rastie. Giulia totiž funguje nádherne. Zvykli sme si na seba v priebehu niekoľkých zákrut. Jej šasi má presné a rýchle, ale zato plynulé a čitateľné reakcie na každý podnet. Jej podvozok nie je tuhý ako skala, ale vodičovi poskytuje príjemné okno, v rámci ktorého je jasné, kde ležia hranice priľnavosti. Tie sú dosť tolerantne nastavené a Giulia sa začína šmýkať veľmi pozvoľne. Zadného náhonu sa netreba báť, Giulia je v zásade neutrálna a má vynikajúce ESC (ktoré sa bude dať v budúcnosti plne deaktivovať). Toto auto prebudí šoféra aj v človeku, ktorý na moderné autá už dávno zanevrel, pretože vás doslova vyzýva na jemné hrátky. Keď nemáte náladu, nevadí. Giulia vás bude dokonale reprezentovať aj na divokej priesmykovej párty, aj na konzervatívnych diaľniciach. Vyskúšal som si aj automatickú prevodovku. Tá je doslova fenomenálna. V dynamickom režime „D“ (k dispozícii sú aj režimny „N“ – Neutral a „A“ – All weather) radí stupne okamžite a s jemným kopnutím do chrbtov posádky. Jej reakcie sú hádam najlepšie v segmente. Samotné radenie je hotová udalosť – ťaháte totiž za obrovské kovové pádla, za ktoré by sa vypracovaním a precíznosťou nehanbilo žiadne Ferrari. Aj obyčajná Giulia tak patrí jazdnými vlastnosťami rovno na vrchol triedy. Vidno, že ju robili ľudia, ktorí milujú šoférovanie.
Štvorlístok šťastia
Vrcholom dňa však bola definitívne jazda na verzii Giulia QV (Quadrifoglio Verde). Už pohľad na ňu odhalí, že rýchlosť berie vážne. Znížený podvozok a prenádherné kolesá, spod ktorých presvitajú obrovské kotúče výkonných bŕzd (na želanie sa dodávajú aj karbón-keramické) len umocňuju už aj tak svalnatý dojem z karosérie. Pridajme vysúvateľný karbónový splitter, všakovaké výduchy na karbónovej kapote a je jasné, že Štvorlístok poskytuje špeciálny druh šťastia. Vo vnútri nájdeme karbónové škrupinové sedadlá, športový volant a upravené budíky prístrojov. Až sa mi nechce veriť, že pri štartovaní 510-koňového auta šliapem ľavou nohou na spojku. Manuál je v tejto triede rarita. Času mám však málo a predo mnou sa rozprestiera prázdny okruh, ktorého rozloženie si veľmi nepamätám. Pár krát naprázdno zošliapnem plyn a motor mi odpovie okamžitým a naliehavým vyšteknutím do výfukov. Vidno, že je naladený dravo. V úspornom režime pritom dokáže deaktivovať časť svojich valcov. Ja však po opatrnom rozbehu náhle pravou nohou povolávam do služby všetkých šesť, čo ma za sprievodu krásneho zvuku šesťvalca napevno priklincuje do sedadla. Giulia QV zrýchľuje ako besná. Dosahujem 200 km/h, než treba brzdiť do úzkej šikany. Brzdy sú vynikajúce, rovnako ako stabilita podvozka reakcie na volant. Vlastne sa mi zdá, akoby som na QV už jazdil. To je tým, že inžinieri najprv vyvinuli verziu QV a potom od nej odovodili „obyčajnú“ Giuliu, na ktorej som jazdil pred tým. Preto majú obe autá s výnimkou motora, bŕzd, karbónovej kapoty a strechy, a samosvorného diferenciálu zhodné všetky komponenty. Jasné, že Giulia QV je znížená a privrdená, ale jej základná architekúra a ramená náprav sú rovnaké – možno s trochu agresívnejšou geometriou. Jazdné vlastnosti sú mi teda veľmi povedomé, čo mi len zvyšuje sebavedomie. Vo výjazde zo zákruty sa chcem presvedčiť o prítomnosti samosvoru s vektorovaním krútiaceho momentu. Ten sa do služby prihlásil, keď na môj pokyn pravou nohou poslal Giuliu QV do nádherného driftu. Onedlho som takto prechádzal každú druhú zákrutu. Aj to hovorí niečo o čitateľnosti auta. Sedím v ňom 3 minúty na neznámej trati a už si dovoľujem takéto kúsky. Odtrhnutie zadnej časti pritom prichádza veľmi pozvoľne, žiadne „ustrelenie“ zadku a potom krkolomný boj volantu s rýchlymi rukami. Prácu pri driftovaní uľahčuje aj príjemne rýchle riadenie s vynikajúcou spätnou väzbou. Giulia však pozná aj čistú stopu a v zákrutách udrží obrovské preťaženia. Ani raz sa ma nepokúsila zradiť – ani pri prudkých zmenách smeru, či pri jazdeckých chybách vyplývajúcich z neznalosti trate. Ja som jej zas dôveroval, pretože mi o svojich zámeroch rozprávala cez volant. Tomu sa hovorí dokonalá súhra medzi človekom a strojom! Zostáva mi dodať iba jediné. Vážení, Alfa Romeo je späť!
Juraj Hrivnák, foto:archív
Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov