Čítanie dopravných značiek, alebo keď ti auto povie, aká tam bola značka

Klasická modelová situácia. Idete po neznámej ceste a zrazu sa zháčite, že vlastne neviete, aká je na nej maximálna povolená rýchlosť. Pre vodiča je naozaj občas zložité sledovať všetky premenné. Preto čoraz častejšie žiadajú pomocníka, ktorý im aktívne našepká. Zo širšieho uhla pohľadu tento asistent tiež považujeme za neodmysliteľnú súčasť autonómneho riadenia. Existujú rôzne úrovne, resp. generácie systému čítania značiek, od jednoduchého zobrazenia iba rýchlostného limitu cez zložitejšie systémy, ktoré zobrazujú posledné značky pre diaľničné privádzače, značky pre zákaz predchádzania, zákaz vjazdu či značky informujúce o konci rýchlostnej komunikácie, ba dokonca detegujúci STOP-ky.

Princíp fungovania

Prvým kľúčovým prvkom je kamera, ktorá sa zvyčajne nachádza pod hornou hranou čelného skla pri spätnom zrkadle v činnej ploche stieračov. Na vstupný hardvér sa kladú vysoké nároky, keďže kvalita optiky priamo ovplyvňuje funkčnosť vo vysokej rýchlosti. Ak je kamera nižšej kvality, môže mať problémy s prečítaním dopravnej značky za tmy, dažďa či hmly. Z tohto pomyselného oka  prúdia informácie do riadiacej jednotky, ktorá porovnáva a vyhľadáva zhody s nahratou databázou dopravného značenia. Ak sa nájde zhoda, informácie sa odošlú na displej prístrojovej dosky alebo čoraz bežnejší a žiadanejší head-up displej. Väčšina automobiliek využíva systémy na totožnom princípe, líšia sa len použitým hardvérom, resp. softvérovým algoritmom na vyhľadávania zhôd v databáze, zjednodušene povedané, či najprv skúma tvar značky a potom farby, veľkosťou samotnej databázy a tiež tým, či spolupracujú aj s GPS. Výsledné upozornenie pre vodiča je vizuálneho charakteru, to môže byť doplnené o akustický prvok, ak vozidlo prekročí stanovenú rýchlosť, ale to už závisí od typu a výbavy auta.

Názor: Auto môže byť zbraň!

Hlavné nedostatky

Patrí sem sporadické nesprávne či neskoré rozpoznávanie značiek, napr. keď sú osadené v tzv. mŕtvom bode, t. j. napr. veľmi vysoko alebo veľmi ďaleko od cesty, nemajú v noci reflexný podklad alebo sú osadené na súbežnej ceste. Optika tiež nevie vyhodnotiť značenie, ktoré celé nevidí, či už z dôvodu zarastenia okolitým krovím, zasnežením, poškodením alebo zlým natočením vplyvom vetra, či vandalizmom. Vtedy by si mal systém pomôcť údajmi z GPS. Ak je sklo pred kamerou znečistené, systém jednoducho nebude pracovať správne. Ešte sa mi nestalo, aby niektoré auto vyhlásilo poruchu, a ak áno, tak len vtedy, ak spolupracuje so systémom pracujúcim napr. na báze radaru ako napr. adaptívny tempomat. Problémom je aj to, že na Slovensku sa podľa starej normy maximálna povolená rýchlosť ruší prejazdom vzdialenejšieho konca križovatky, a na to veľa systémov čítania značiek nie je naučených a nevedia to vyhodnotiť bez pomoci GPS. Preto čoskoro dôjde k zmene a každé obmedzenie rýchlosti bude mať svoj začiatok aj koniec označený dopravnou značkou. Množstvo nových systémov prekvapivo nemá problém rozpoznávať ani dočasné dopravné značenie.

Foto: Mercedes-Benz