Automagazin.sk
Oficiálne stránky najčítanejšieho motoristického magazínu na Slovensku

URBANETIC: reálna vízia mestskej dopravy

Mercedes-Benz predstavil motoristickým novinárom svoju reálnu víziu dopravy v meste o cca 20 rokov.

Bella Center, hypermoderné kongresové centrum v Kodani (Dánsko) bolo primeraným miestom na prezentáciu reálnej vízie dopravy vo veľkých mestách v interpretácii Divízie Mercedes-Benz Vans koncernu Daimler.

  

Zhmotnená utópia

Štatistika je nekompromisná: v roku 2030 bude globálne žiť v mestách 5,2 miliardy ľudí. Inými slovami, v mestách bude žiť 60 percent ľudstva a na svete bude vyše 700 miest s počtom obyvateľov vyšším, než 1 milión. S týmto vedomím si predstavme súčasnú dopravnú situáciu aj v mestách oveľa menších. Ráno všetci a všetko do práce, večer všetci a všetko naspäť. Zápchy, nehody, stres, peniaze utekajú “do vzduchu”. Čo s tým? Podľa vývojárov mercedesu je najreálnejším riešením plne autonómna a koordinovaná mestská doprava. Lenže – ako k tomuto cieľu dospieť? Zmena musí byť totálna a zahŕňať dopravné prostriedky, infraštruktúru i myslenie ľudí. Mercedes-Benz už realizuje niektoré kroky, napr. zdieľanie automobilov v mestách a najmä ponuku klientom nielen na dodávku vozidiel, ale na komplexné riešenie ich požiadaviek na prepravu. Ale – vráťme sa do budúcnosti!

     

VISION URBANETIC

Začnem od konca – od vozidla, ktoré je schopné všetky dnes až utopické zámery značky splniť. Predviedli nám ho “in natura”. Netvrdím, že je krásne v dnešnom ponímaní, tak veľmi je futuristické. Základom je podlahová plošina (konštruktéri ju nazvali skateboard) schopná samostatnej autonómnej jazdy. Na ňu je možné automaticky nasadiť buď priestrannú kabínu pre cca 10 osôb, alebo doslova skriňu pre náklad až 10 europaliet. Pozor, v oboch prípadoch sa bavíme o vozidle plne autonómnom, teda nielen bez vodiča, ale aj bez miesta pre neho. Hlavný “fór” je v tom, že kabíny možno flexibilne meniť a vozidlo použiť cez deň na prepravu osôb a v noci zasa nákladu – taký je aspoň jeden z plánov na zamedzenie prehustenia dopravy cez deň. Nadstavba s nákladom sa zloží celá na mieste určenia a ráno si ju adresát sám odomkne a vyloží. Plošina sama odíde a môže jazdiť inde, či už s ľuďmi, alebo tovarom. Azda netreba pripomínať, že pohon je čisto elektrický a teda lokálne bezemisný a vzhľadom na vyspelú techniku autonómnej jazdy aj maximálne bezpečný. Vozidlo má premyslený systém komunikácie s cestujúcimi (pomocou displejov) i s okolím – napr. pri zastavení pred priechodom na ňom svieti „čakám“, ak sa zboku niekto priblíži svetelný pásik naň zareaguje a pod. Samozrejme, kvantum vecí čaká na dotiahnutie (povedzme bezpečnostné pásy, nikde v kabíne som ich nevidel, koľko by to užívateľa celé stálo a pod.), ale to hlavné už na svete je.

     

Prispôsobený svet

V praxi by to malo vyzerať tak, že klient (od mamy s dieťaťom až po logistickú spoločnosť) digitálne odošle požiadavku kedy, odkiaľ a kam a systém prevádzkovateľa mu prostredníctvom aplikácie oznámi kde a do ktorého automatického vozidla má nastúpiť, resp. mu všetko zobrazí pomocou vloženej reality na displeji. Dodá mu nadstavbu na náklad, po ktorú si po naložení príde a odvezie ju na miesto určenia. Vozidlá sa pohybujú po čo najracionálnejších dráhach, potichu, nedymia, nevytvárajú zápchy, nehavarujú. Iste, bude treba vytvoriť riadiace centrály, nabíjacie stanice, vylobovať zmeny s politikmi, prispôsobiť komunikácie, zmeniť myslenie ľudí. V konečnom dôsledku by mali byť centrá veľkých miest príjemnými, živými, no čistými zónami.

   

 

Úprimne povedané

…neviem si to celé predstaviť, najmä zmenu myslenia ľudských mozgov. Uctievam totiž príslovie, že ľudia sa správajú rozumne, až keď už nemajú inú možnosť. Keď si predstavím, akými „prízemnejšími“ problémami sa ľudstvo musí prehrýzať, ako ťažko sa politicky i ekonomicky presadzujú oveľa jednoduchšie transformácie (zoberme si len nefungujúce zdieľanie automobilov, či bicyklov), obávam sa, že dátum načrtnutý na prezentácii – 2030 – je naivne (alebo provokačne?!) optimistický, hoci na niekoľkých miestach by fungovať už mohol. Ale inak – klobúk dole pred projektom VISION URBANETIC!

    

Text: Dalibor Klíma  foto: archív, autor

Pridať komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená.

Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov