Blog: Slušnosť naša každodenná
Nedávno v piatok podvečer som sa vracal autom domov. Poznáte to, cesty sú v piatok o tomto čase v každom väčšom meste plné.
V strede nášho hlavného mesta to platí, tuším, dvojnásobne. A ešte k tomu pršalo. Zo skúseností viem, že to je vždy vysoký predpoklad menších či väčších problémov. Sledujem vodičov za volantom a mám dojem, že tí na bratislavských upršaných cestách sú nervózni a netrpezliví. Akoby chceli byť doma a užívať si nadchádzajúci víkend skôr ako ostatní. Stojím pred križovatkou, idem totiž z vedľajšej cesty. Čakám, kým sa hlavná uvoľní. Je však plná, auto za autom. Zastavia až vtedy, keď sa cesta pred nimi upchá. Stoja v križovatke a bránia vozidlám z protismeru odbočiť na vedľajšiu. A pritom by stačilo zastaviť o pár metrov skôr a hneď by sa uvoľnil prejazd. Stačilo by, ale pán vodič sa predsa ponáhľa, čo tam po ostatných účastníkoch cestnej premávky…
Kým čakám a ticho meditujem, zrazu mi auto na hlavnej dáva prednosť a umožní mi, aby som sa po dlhých minútach dostal na hlavnú cestu. Poďakujem sa blikačkami a pozriem sa do spätného zrkadla. Na tmavom SUV je rakúska ešpézetka…
Nechcem generalizovať, ale nie je to moja prvá takáto skúsenosť. Roky najazdím tisíce kilometrov po rakúskych cestách. Samozrejme, aj na slovenských. A čím častejšie jazdím u našich západných susedov, tým viac som presvedčený o tom, že rakúski vodiči sú na cestách slušnejší ako naši. Teda ako naši doma. Lebo v Rakúsku jazdí aj väčšina našich šoférov slušnejšie, rozumej predovšetkým predpisovo, čo je naozaj paradoxné.
Kam sa podela slušnosť naša každodenná? Zabudli sme na ňu? Vedeli sme vôbec, že slušnosť alebo zdvorilosť, správne či cnostné správanie, je morálna kvalita určená často nepísanými pravidlami? Spomenieme si, čo je to morálka? Zo školy si možno pamätáme, že je to „súbor uznávaných mravných noriem, vyplývajúcich z určitého chápania mravných hodnôt, ich povahy a hierarchie“. Iste, nepísané pravidlá, mravné normy môže mať každý nastavené inak. Posúdiť však, čo je dobro a čo zlo, vie hádam každý z nás. A slušnosť je predovšetkým rešpekt voči okoliu. A práve toto by mal byť kľúč na ceste k slušnosti. Aj na našich cestách. Prosím, rozlišujme, čo je dobro a čo zlo, a podľa toho sa aj správajme. Buďme slušnejší a ohľaduplnejší. Garantujem vám, že sa to vyplatí a že z toho budeme profitovať všetci. Za volantom bude menej nervozity, na cestách menej havárií a doma viac radosti a spokojnosti, že ste sa opäť a opäť zdraví vrátili medzi svojich najbližších.
Blog: Dá sa zmeniť to, že opitý vodič ostane často neodhalený?
Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov