Tieto autá zje hrdza. Ktoré vydržia najviac?
Korózia je jedným z najzávažnejších problémov moderných automobilov. Zvyšujúce sa úspory vo výrobe znamenajú, že autá, ktoré majú aj niekoľko rokov, môžu vykazovať známky korózie.
Jedno pravidlo sa roky, či skôr desaťročia nemení. Najviac hrdzavejú autá z Ázie, a najpomalšie tie zo západnej Európy. Korózii najlepšie odolávajú nemecké a francúzske autá . Stojí za to zdôrazniť, že medzi francúzske autá patrí aj rumunská Dacia, ale nie napr. Nissan. Renault a Nissan zdieľajú technológie už dlhé roky, no zjavne nie v oblasti antikoróznej ochrany.
Najväčší problém sa týkajú áut, ktoré sú 100% japonské. Teda tie, ktorých značka nepochádza len z Japonska, ale aj sa tam vyrábajú. Najhoršiu antikoróznu ochranu majú autá ako Honda, Suzuki, Subaru, ale aj Toyota a Mazda. Talianske autá majú tiež problémy aj s antikoróznou ochranou, aj keď je oveľa menej častá ako v prípade ázijských áut. Fiaty a Alfy Romeo sú menej odolné voči hrdzi ako autá z Nemecka či Francúzska.
Vyššie uvedené postrehy ľudí zaoberajúcich sa antikoróznou ochranou vo veľkej miere potvrdzuje aj rebríček švédskeho magazínu „Vi Bilägare“. Zameriava sa na otázky ako hrúbka laku a úroveň ochrany, ktorú poskytuje, ochrana vnútorných profilov, prvkov pruženia a konštrukcie karosérie, ako aj stav vyššie uvedených.
Nižšie je uvedené poradie rozdelené výlučne podľa značiek automobilov, pričom poradie závisí od úrovne továrenskej antikoróznej ochrany (začínajúc od najlepších):
- Porsche – 5 bodov,
- Jaguar – 4,7,
- Nio – 4,5,
- BMW – 4.1,
- Audi-4.0,
- Mini-4.0,
- Mercedes – 3,9,
- Renault – 3,7,
- Volkswagen – 3.6,
- SEAT – 3,6,
- Dacia – 3,5,
- Tesla – 3.4,
- Škoda – 3,4,
- Lexus – 3.3,
- priemer – 3,1,
- Alfa Romeo – 3.0,
- BYD-3.0,
- Cupra – 3,0,
- Polestar – 3,0,
- Volvo-3.0,
- Kia – 2,9,
- Hyundai – 2,9,
- Nissan – 2,7,
- Peugeot – 2.6,
- Opel – 2.6,
- Jeep – 2,5,
- MG – 2,5,
- Citroen – 2,4,
- Mazda – 2.3,
- Ford – 2.2,
- Toyota – 2.2,
- DS-2.0,
- Fiat-2.0,
- Hongqi – 2,0,
- Lynk&Co – 2.0,
- Mitsubishi – 2.0,
- Range Rover – 2.0,
- Subaru-2.0,
- Suzuki – 2.0,
- Honda – 1.8.
Neexistuje horší scenár ako kúpa 100% japonského auta s karosériou postavenom na ráme. Už dlho je známe, že úžitkové a terénne vozidlá sú postavené na tomto type konštrukcie a to je ich najhoršia vlastnosť, pokiaľ ide o koróziu. Problém je v tom, že kým pri aute so samonosnou konštrukciou je hrdzavejúci podvozok neoddeliteľnou súčasťou karosérie, pri rámovej konštrukcii sa problém týka karosérie, podvozku a rámu.
Rám a karoséria sú dva samostatné prvky a na zabezpečenie dobrej antikoróznej ochrany alebo na správne vykonanie opráv po korózii je potrebné karosériu od rámu oddeliť, čo je samo o sebe komplikovaná, časovo náročná a tým aj drahá operácia. Okrem toho existuje vysoké riziko chýb pri spätnej montáži.
Prečo niektoré autá hrdzavejú a iné nie?
Na túto tému existuje veľa rôznych hypotéz, ktoré je ťažké objektívne potvrdiť, no niektoré z nich nepochybne dávajú zmysel. Začnime tým, že sa pokúsime odpovedať na otázku, prečo japonské autá hrdzavejú najviac. Tu je niekoľko dôvodov:
- Minimalizácia výrobných nákladov: Japonské spoločnosti sa vo veľkej miere zameriavajú na efektivitu a v tomto smere môžu byť vzorom. Efektívnosť je však o znížení výrobných nákladov na minimum s cieľom získať maximálny zisk. Náklady sú zase nielen vysokokvalitné materiály, ale aj antikorózna ochrana. Za zmienku tiež stojí, že japonské autá sú v priemere ľahšie ako napríklad európske autá a táto hmotnosť vyplýva z použitia výnimočne tenkého plechu a ľahkých konštrukcií karosérie.
- Doprava : na rozdiel od európskych produktov sa autá vyrobené v Japonsku prepravujú na iné trhy po mori, takže sú počas prepravy v neustálom kontakte s vlhkosťou s vysokým obsahom soli.
- Nedostatočná ochrana proti korózii: v porovnaní s inými značkami, najmä nemeckými a francúzskymi, sú japonské autá pokryté antikoróznymi nátermi len zriedka, a ak áno, je to len symbolické, čo potvrdzujú aj odborníci na ochranu automobilov.
Čo bolo lepšie?
V minulosti sa však vo všeobecnosti používali hrubšie plechy a tie, ktoré boli kvalitné a dodatočne chránené, nehrdzaveli. Dnes je prakticky každé auto postavené z čo najtenšieho plechu, pretože musí byť čo najľahšie. Okrem toho sa používa vysokopevnostná oceľ, ktorá je extrémne tenká, ale vysoko tuhá, s množstvom profilov a technologických otvorov. To znamená, že konštrukcia auta, hoci je neporovnateľne tuhšia a bezpečnejšia ako predtým, je tiež oveľa náchylnejšia na koróziu.
Čo je teraz?
Výrobné spoločnosti počítajú s používaním chemikálií a snažia sa čo najmenej zaťažovať životné prostredie. Žiaľ, výsledkom sú tenké vrstvy laku, ktoré dobre nechránia karosériu a rýchlo sa poškodia, a galvanizačné vrstvy sú ešte tenšie, ak vôbec existujú.
Keď otvoríte kapotu moderného auta, môžete vidieť, že plech vo vnútri je takmer „holý“, nechránený a lakovanie vôbec nepripomína kvalitnú prácu . To všetko znamená, že výrobné náklady a environmentálna záťaž sú nízke. Výsledkom je súčasná situácia, keď nové autá zo showroomu už môžu mať korózne usadeniny. Dôležité je, že nejde o perforáciu, takže na takéto nánosy nie je možné uplatniť reklamáciu.
Ako s tým bojovať?
Ak máte značku auta, ktorá je povedzme podpriemerná, alebo priemerná, určite by som čím skôr oslovil konzervačné centrá. Najlepšie je túto vec spraviť bezprostredne po kúpe, lenže veľa ľudí na to prakticky vôbec nemyslí.
Foto: Archív
Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov