Automagazin.sk
Oficiálne stránky najčítanejšieho motoristického magazínu na Slovensku


Názor: Rúško v aute ako povinnosť, aj keď…

Rúško v aute ako povinnosť, aj keď si vôbec nie som istý zmyselnosťou a účinnosťou tohto opatrenia. Tento článok vnímajte skôr ako názor, blog, sumár myšlienkových pochodov.

Ako ste mohli a mali zachytiť, tak od 21.4.2020 od 00:00 do odvolania je zákaz vychádzať a pohybovať’ sa na verejnosti bez prekrytia horných dýchacích ciest (nos, ústa) ochrannými prostriedkami, ako sú napríklad rúško, šál, šatka alebo iné prostriedky, ktoré bránia šíreniu kvapôčok.

Existujú aj výnimky, medzi ktoré patrí osádka v uzavretom vozidle, ak sú všetky osoby v aute zo spoločnej domácnosti.

Očividne sa inšpirovali susednými krajinami. Čudujem sa, že napr. neakceptovali ani názor WHO – Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá rúška ešte pred takmer dvoma mesiacmi označila za nespoľahlivé a ich nosenie vo všeobecnosti v boji proti COVID-19 neodporúča s výnimkou, ktorá sa týka osôb, ktorá má nejaké príznaky choroby. Každopádne na verejne prístupných miestach s týmto opatrením celkom jasne súhlasím. S čím však nesúhlasím, resp. čo mi behá po rozume je slovo „domácnosť“ v spojení s autom. Vysvetlím nižšie.

Rúško nie je hanba, treba ho nosiť na verejne prístupných miestach, ale tiež to nie je ani všemocný ochranca.

Vodič potrebuje dýchať, potrebuje mať určitú dávku komfortu, s ktorou súvisí aj miera istoty ovládania auta. Plus sú tu aj negatívne skúsenosti s rúškami, ktoré mi potvrdilo viacero mne známych vodičov. Odkedy začali nosiť rúško, tak majú viac citlivé oči, ktoré častejšie slzia. Sú za volantom viac nervózni a sú tým pádom menej ostražití.

Naozaj sa nechcem hrať na múdreho, len píšem čo mi behá po rozume.

Na jednej strane sa zo strany štátu opatrenia sprísňujú, na druhej strane sa v iných oblastiach života uberajú. Každopádne, vôbec si nie som istý, či je výnimka pre domácnosť v aute správna a potrebná.

V zmysle zákona sa za domácnosť považujú fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. Ja, ak by som dané nariadenie musel riešiť, asi by som namiesto domácnosti použil skôr právny pojem osoby blízkej, ktorá je určená ako príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Prečo? Jednoducho preto, lebo nie som zástanca plošného zákazu a obmedzovania v uzavretých priestoroch, medzi ktoré interiér klasického osobného auta patrí. Tiež preto, lebo to a aj tak ľudia sebe blízki nebudú dodržiavať…

Narážam na to, že ľudia spolu často bývajú, resp. trávia väčšiu časť dňa aj bez toho, aby tvorili tu pravú domácnosť, keďže vytvoriť si domácnosť a s tým spojený domov je často finančne náročné. Ako to majú pri prípadnej kontrole vydokladovať? Bude stačiť čestné prehlásenie? Veď vezmite si len napr. zaľúbené páry, ktoré spolu ešte tak úplne nežijú resp. ani možno zatiaľ nechcú žiť. Na nejakom bližšie neurčenom mieste spolu vykonávajú akty lásky a v aute im priam nariadia nosenie ochranných prostriedkov napr. pri spoločnej 5 hodinovej ceste?

Navyše, pri tak dlhej jazde okrem toho že dýchajú jeden vzduch, tak sa často dotýkajú aj samých seba, tak aj prvkov ovládania (napr. rádio, kúrenie…), tak je úplne jedno, či to rúško na tvári majú, alebo nie.

Odlišný názor zastávam pri vezení cudzej osoby. V prvom rade by cudzieho človeka do auta nevzal, vyhol by som sa tomu, ak by to bolo len čo i len trochu možné, a to vrátane nezištnej výpomoci pre kamarátovho kamaráta. Smrdí to prúserom, lebo cudzí človek si rád vymyslí čokoľvek, len aby dosiahol to, čo potrebuje.

Foto: Archív

Pridať komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená.

Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov