Test: Suzuki Swift Sport 1.4 BoosterJet

Väčšinou, keď presadnete z 275-koňového auta do takého, ktoré má výkon 140 koní, nie je to práve veselá udalosť. Mojich 140 koní (103 kW pre tradicionalistov) sa však ukrývalo pod kapotou nového Suzuki Swift Sport a to je úplne iný príbeh. Ako sa dá s polovičným výkonom dosiahnuť takmer rovnaká radosť z jazdy?

Je to jednoduché

Najprv trochu histórie. Suzuki Swift Sport predchádzajúcej generácie bolo geniálne malé autíčko. Malo síce výkon iba 100 kW (136 k), ale ten pochádzal z výborného točivého atmosférického štvorvalca s objemom 1,6 litra. Radiť pri hranici 7 000 otáčok bola čistá radosť. Ten motor bol spárovaný s nakrátko poskladanou prevodovkou a celé auto napriek celkom bohatej výbave vážilo len niečo cez tonu. Veľmi rýchle nebolo, ale vďaka dobre vyladenému podvozku bola jazda na ňom veľká zábava. Navyše sa všetko odohrávalo v rýchlostiach, za ktoré vám nehrozila devastačná pokuta. Nový Swift Sport však hrá inú ligu. Jeho motor má teraz objem 1,4 litra, avšak dostal turbodúchadlo. Výkon síce poskočil len na 103 kW (140 koní), ale krútiaci moment narástol až o 70 Nm na 230 Nm. Celý tento výkon pritom neslúži na to, aby vykompenzoval nárast hmotnosti auta, ako sa to deje pri väčšine dnešných áut. Naopak – napriek tomu, že nové Suzuki Swift Sport má oveľa bohatšiu výbavu a úroveň bezpečnosti, je ľahšie než predchodca. Váži iba 975 kg, čo je úžasná hodnota. A v nej pramení kus geniality Swiftu Sport.

Vizuálne korenie

O nie práve nudnej povahe tohto auta vás presvedčí už aj to, ako vyzerá. Priznám sa, mne sa veľmi páči. Predný nárazník má výraznejší tvar a predĺžený nos, ktorý dodáva športovej verzii Swiftu úplne iný výraz. Bočné prahy karosérie sú znížené a zakončené imitáciou karbónu. Zadok je asi najagresívnejší, je príznačný štedrou dávkou imitácie karbónu a dvoma dosť masívnymi koncovkami výfuku. Bežne by sa Swift pýšil aj parádnymi 17-palcovými diskami kolies, avšak naše zimné obutie bolo o čosi menšie a ani zďaleka na aute nevyzeralo tak dobre. Dravosť a športovosť Swiftu Sport završovala špeciálna žltá farba. Ak by ste si ho objednali v čiernej, mali by ste perfektný „sleeper“. Mimochodom, za žiadnu farbu sa tu nepripláca. Vlastne za nič. Swift Sport sa dá kúpiť iba v plnej výbave s LED svetlami, navigáciou, bezpečnostnou výbavou a pod. Akurát už nestojí 14 600 eur ako predtým. Jeho cenovka vyskočila na vyše 18 000 eur, čo už nie je málo.

Tam, kde sa to počíta

Pre mňa ako vodiča je však dôležitejšie, ako sa cítim na svojom „pracovisku“. Už pohľad do interiéru je zaujímavý. Hneď mi do očí udrel športový volant čalúnený perforovanou kožou s červeným prešívaním a zaujímavé športové sedadlá. Po usadnutí do nich konštatujem, že sú veľmi dobre tvarované. Sú však umiestnené trochu vysoko. Vlastne inak – podlaha Swiftu je prekvapivo vysoká. Všetko by bolo v poriadku, keby sa dal volant pritiahnuť ešte o pár centimetrov bližšie k hrudi. Som vysoký, preto som musel jazdiť s nohami skrčenými viac, než by bolo ideálne. Menší ľudia tu však nebudú mať problémy s posedom. Zaujali ma prístroje. Na rozdiel od klasického Swiftu sa sem prepašovali ďalšie dva budíky. Jeden zobrazuje teplotu chladiacej kvapaliny a druhý stav paliva. Bežný Swift má iba modrú diódu a jednoduchý digitálny ukazovateľ. Grafika prístrojov je atraktívna a otáčkomer má dokonca červené pozadie. Vyzerá to super. Displej medzi budíkmi dokáže zobrazovať rôzne užitočné aj neužitočné informácie. Z tých užitočných vymenujem tlak turba, teplotu oleja, stopky, preťaženie a obligátne údaje palubného počítača. Z tých menej užitočných je tu graf znázorňujúci, kedy som pridával plyn, kedy som brzdil a grafické zobrazenie výkonu a krútiaceho momentu. Po zoznámení sa s prístrojmi trochu naprázdno „pomiešam“ radiacou pákou a odhalím relatívne krátke a presné dráhy prevodovky. Akurát dorazy jednotlivých stupňov by mohli byť ešte o kúsok lepšie definované. Mimochodom, táto prevodovka pochádza z predošlej generácie Swiftu Sport a je len upravená pre vyšší krútiaci moment. Celkovo sa v kabíne Swiftu Sport cítim dobre a vďaka ozaj dobre tvarovaným športovým sedadlám mám pocit, že sedím v niečom výnimočnom. A to som ešte ani nenaštartoval.

Iné hodnoty

Niežeby na tom naštartovanie niečo zmenilo. Žiaľ, tie masívne výfuky sú iba na parádu. Niežeby neboli funkčné, ale nijaký športový zvuk od nich nečakajte. To je trochu škoda. Swift Sport hrá zvonku takmer „nemé“ divadlo, ale aspoň vás susedia nebudú mať v zuboch. Jeho hodnoty sú inde než v okázalosti. Dokonca z vás pri bežnej jazde ani nevytrasie dušu. Miesto toho, aby inžinieri spravili Swift Sport tvrdší tuhšími pružinami, popracovali radšej inde. Špeciálne naladené tlmiče pochádzajú od firmy Monroe. Stabilizátory majú väčší priemer, elektrický posilňovač riadenia dostal iné naladenie… To všetko spolu s pozmenenou geometriou prispieva k oveľa príjemnejšiemu pocitu v riadení. Volant má veľmi dobrý samocentrovací efekt a síce vyžaduje trochu viac sily na ovládanie, avšak za ten pocit istoty a kontroly v rukách to stojí. Nie je to iba mŕtvy odpor. Swift Sport počas jazdy žije. Cítiť z neho energiu, aj keď sa človek neponáhľa. Jeho motor má okamžitú (avšak nie zbytočne agresívnu) odozvu na plyn, vo volante cítiť meniaci sa profil cesty, brzdy zaberajú hneď zo začiatku dráhy brzdového pedála a sedadlo vás pri tom nenásilne, ale relatívne pevne drží na svojom mieste. Spomínaný podvozok je veľmi príjemný. Bez najmenších problémov s ním môžete jazdiť aj po zlých cestách a auto s vami nevyskáče až kamsi do priekopy. Sport je tuhší a pohyby jeho karosérie sú presne definované, avšak takmer vôbec to nie je na úkor komfortu.

Pocitový výkon

Ako je to teda s tým motorom? Priznám sa, keď som prvý raz načrel až na dno výkonových rezerv preplňovanej jedna-štvorky, zostal som celkom šokovaný, s akou vervou sa „svišť“ dral dopredu. Keby som nepoznal jeho výkonové parametre, bez problémov by som mu tipol 200 koní. Má minimálnu turbodieru a krásne zaberá už od hranice 2 000 otáčok. Jeho výkon pritom krásne graduje, až kým vás na vaše prekvapenie nezastaví obmedzovač otáčok. Veru, motor má aj v hornom otáčkovom spektre toľko chuti do života, až sa mi často stávalo, že som radil „neskoro“. Zvukový prejav motora v kabíne patrí pri paľbe k tým surovším, ale k takémuto ostrejšie naladenému autíčku to patrí. Ako som už spomínal, chýbal mi aspoň nejaký zvuk výfuku, ale jazda so Sportom ma väčšinou pohltila natoľko, že som takéto malichernosti veľmi neriešil. K pocitu z rýchlosti prikladá do ohňa aj prevodovka, ktorá má na dnešnú dobu netradične nakrátko poskladané prevody, takže ich tam pri rýchlej jazde hádžete jeden za druhým. Ešteže to je radosť robiť. Pri podraďovaní som ocenil veľmi dobré rozloženie brzdových pedálov, ktoré mi spolu s okamžitými a presnými reakciami motora na plyn umožňovali jednoducho dávať medziplyny.

Ľahkosť bytia

To, ako civilne a úsporne (6,1 l/100 km pri pokojnom tempe) sa dalo so Swiftom Sport jazdiť, je v dosť veľkom kontraste s tým, ako sa správal, keď som mu „nakladal“. Podvozok Swiftu je ozaj geniálne naladený. Swift dokáže prudko meniť smer, ale nie je nestabilný. Nie je tvrdý a príjemne sa nakláňa, ale vždy si zachováva perfektný kontakt s vozovkou. Aj v zákrute dokáže „zožrať“ výrazné nerovnosti a vôbec ho to nerozhodí, ale nespráva sa sterilne. Pri ubratí plynu v zákrute alebo pri jemnom pribrzdení pekne naznačí pretáčavý šmyk bez toho, aby doň nečakane skočil. Je trochu škoda, že systém ESC sa nedá kompletne vypnúť. Aj keď sa tvári, že je vypnutý, dáva pozor. Swift Sport však funguje ako celok tak dobre, že ani pri ozaj ostrej jazde sa ESC často k slovu nehlási. Ešte jedna drobnosť: páči sa mi, že Swift Sport sa zaobíde bez rôznych jazdných režimov. Jeden dobrý mu stačí.

Vitaj a cíť sa tu ako doma!

Suzuki Swift Sport je perfektná vstupenka do sveta hot-hatchov a rýchlych áut všeobecne. Je dosť rýchly, ale nevystraší vás na smrť a nezderie vás z kože a peňazí. Mladý človek ho pokojne môže mať ako svoje jediné auto. Vďaka relatívne poddajnému a dobre naladenému podvozku vodiča naučí všetko o prenose hmotnosti a hľadaní priľnavosti, ako som už napísal po prvom medzinárodnom teste. Suzuki Swift je jazdecky niečo podobné ako Mazda MX-5, akurát s predným náhonom. Neviem, či mu môžem vzdať ešte väčšiu poctu.

Následujúca 1 z 21 Ďalšia

Text: Juraj Hrivnák, foto: autor