Toyota C-HR mala v mojich očiach nábeh stať sa ďalším zbytočným módnym doplnkom na našich cestách. Mrzí ma, že som ju takto podcenil.
Do tohto nevšedného mestského crossoveru vložili totiž jeho tvorcovia oveľa viac úsilia, než by sa mohlo zdať. Toyota C-HR teda nie je iba funky mestským autom pre hipsterov, ale reálne zaujímavou alternatívou k bežným autám. C-HR je totiž všetko, len nie bežná.
Len sa na ňu pozrite. Vyzerá ako malý Lexus, ale má zahladené a obrúsené hrany. Na autosalóne sa mi nepáčila, no naživo v reálnom svete je to celkom fešanda a prináša čerstvý vietor do zatuchnutého kúta plného „obyčajných“ áut. Juke vyzerá byť jej najväčší konkurent, no C-HR je s rozmermi 4 360 x 1 795 x 1 555 mm o triedu väčšia. Najmä ak sa pozrieme na rázvor, ktorého hodnota je až 2 640 mm. Pri koncepcii C-HR hrali prím nové tvary a hry s farbami a materiálmi, ktoré vytvárajú nevídaný dojem kvality. A funguje to. Toyota pôsobí tak trochu ako auto budúcnosti, ale v dobrom zmysle. Najlepší dojem zanechá jej interiér. Po jeho obvode sa tiahne akoby matná farebná stuha a dodáva mu punc moderny a zároveň dojem priestoru. Prístroje si zaslúžia jednotku za čitateľnosť. Výborný dojem robia aj sedadlá, ktoré by svojim vzhľadom pokojne zapadli aj do športovej limuzíny a nesklamú vás, ani keď si do nich sadnete. Čerešničkou na torte sú 3D štruktúrované výplne dverí. Priestoru v kabíne je prekvapivo dosť, aj keď na zadných sedadlách sa budú najmä deti cítiť dosť klaustrofobicky kvôli malinkým, vysoko posadeným oknám. Prístup dozadu je navyše skomplikovaný síce efektnými, ale nie veľmi praktickými kľučkami dverí.
Toyota C-HR je však prekvapivo zameraná najmä na dobré jazdné vlastnosti. Z hľadiska vývoja podvozka ju mal totiž pod taktovkou Hiroyuki Koba, ktorý je aj vášnivý pretekár. Ten trval na čo najpevnejšej karosérii a riadil sa heslom „odozva, linearita a konzistentnosť“. Auto podľa neho musí mať okamžitú odozvu na pokyny vodiča. Táto odozva sa musí budovať lineárne a musí byť konzistentná, nezávisle od rýchlosti či podmienok. Ladiť C-HR musela byť jedna radosť, pretože vzadu používa dvojité lichobežníky a vpredu nápravu MacPherson. Pre ešte lepšiu odozvu sú dokonca niektoré silentbloky na ramenách nahradené guľovými čapmi.
Naše prvé skúsenosti z jázd v Madride potvrdzujú, že C-HR jazdí naozaj nadpriemerne dobre, pričom ohúrila aj kvalitou tlmenia. Škoda, že najvýkonnejšou pohonnou jednotkou je hybridný systém známy z najnovšieho Priusu, ktorého skromných 90 kW (122 k) je dokonale maskovaných prevodovkou CVT. Aspoň že spotreba je papierových 3,6 l/100 km. Funky Toyota by totiž vďaka nízkemu ťažisku a pevnej karosérii zniesla oveľa väčší výkon. Pre šoféra je tak najzaujímavejší motor 1,2 Turbo s výkonom 85 kW (116 k). Tam sa môžete CVT-čku vyhnúť (ale musíte obetovať pohon 4×4) a zvoliť si veľmi príjemnú inteligentnú manuálnu prevodovku, ktorá uľahčuje rozjazdy automatickým pridaním plynu, aby nováčikom takmer vôbec nehrozilo, že by motor „skapal“. Je tu aj funkcia automatických medziplynov, takže jazda vie byť extrémne plynulá. Systém funguje skvelo a dá sa jednoducho vypnúť/zapnúť podľa nálady.
Toyota C-HR je skvelé auto s výborným potenciálom. Hádam sa dočkáme aj výkonnejších motorov.
Juraj Hrivnák, foto: autor a archív
Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov