Renault Mégane. Priznám sa, že som od neho nečakal až tak veľa. Všetko už predsa predviedli jeho väčší bratia. No mladý Mégane má v rukáve pár zaujímavých kariet.
Kompletnú galériu fotografií nájdete v rubrike Galérie
Produktová ofenzíva Renaultu sa začala malým Cliom, neskôr ešte menším Twingom. Potom sa dostal na rad rovno najväčší z najväčších – Renault Espace. Krátko po ňom uzrel svetlo sveta reprezentatívny sedan Renault Talisman. Sami uznáte, že z extrému malých áut sa Renault prehupol rovno do tých najväčších. Zákazníci, ktorí mali zálusk na klasický rodinný hatchback, mohli iba na sucho prehĺtať, prípadne sa uspokojiť s dosluhujúcou generáciou Renaultu Mégane. Teraz je už všetko inak a aj Francúzi majú svoj „Golf“. Je ním celkom nová štvrtá generácia modelu Mégane. Podľa jej úspechu sa bude do veľkej miery hodnotiť aj úspech celej značky. Kto v Európe neponúka stredne veľký hatchback, ten ako keby nebol. Konkurencia je pritom neúprosná – Golf, Leon, 308, C4, cee’d, i30, Auris, Civic, Pulsar… Renault Mégane sa rozhodol zabojovať najmä rozmermi, dizajnom a systémom Multi-Sense, známym z väčších modelov. To všetko je však iba pozlátka, ktorá sa dá ľahko vyčítať z tlačových správ. Ja som sa pozrel na zúbok Renaultu Mégane dôkladnejšie, aby som zistil, či sa pod tou ľúbivou škrupinkou predsa len nenachádza malý poklad.
Jedinečná signatúra
Nový Mégane si požičal takpovediac všetky dizajnové prvky z Talismanu. Svetlá s dennými LEDkami siahajúcimi hlboko do nárazníka, trojrozmerne tvarované zadné LED svetlá s pretiahnutým tvarom smerom k znaku (taktiež svietia aj v dennom režime), bočný prelis tiahnuci sa od predného blatníka naprieč celým autom… S inou značkou si ho určite nespletiete, aj keď musím sa priznať, že by sa mi páčilo, ak by bol Mégane trochu jedinečnejší. V izolácii sa mi veľmi páči. Dokonca aj tmavomodrá metalíza mu pristane. Dávno sa mi nestalo, aby moje auto na parkovisku komentovali náhodní ľudia, nazerali cez sklo do jeho interiéru a vymieňali si uznanlivé pohľady. Netreba mať športiak, stačí pekné auto. A to Mégane určite je. Mne len trochu prekáža, že až príliš „vykradol“ šperkovnicu Talismanu. Šéfdizajnér Laurens van den Acker bol možno dlhšie na dovolenke a potreboval rýchlo dohnať, čo zameškal. Keby nebolo Talismanu, chválil by som ho asi viac. Ani teraz sa však pochvale nevyhne lepší „postoj“ s menej vpadnutými kolesami, či krajšia silueta vďaka nižšej a širšej karosérii. Mégane má vraj dokonca najväčší rozchod kolies v triede, čo cítiť aj na vnútornej šírke interiéru.
Nikto nič negarantuje
Možno sa pamätáte, že som sa v Talismane sťažoval na pedále uložené príliš blízko k vodičovi. V menšom Mégane by to malo byť ešte horšie, však? Opak je pravdou. V Mégane sa mi na sedadle vodiča sedelo príjemnejšie. Aj volant sa dal zdanlivo pritiahnuť bližšie k hrudi. Vzidalenosť medzi prednými sedadlami je naozaj väčšia než u konkurentov. Prospieva to vzdušnosti kabíny. Vzadu je miesta na šírku tiež dosť, dokonca aj hlava sa mi tam zmestila, ale kolená by na tom mohli byť lepšie. Ja som však vysoký a ľudia ako ja by aj tak nemali sedieť vzadu. Spomeňme ešte sedadlá. Tie sú vynikajúce. Určite vyzerajú najluxusnejšie spomedzi konkurencie. Testovaný Mégane ich mal dokonca čalúnené jemnou kožou. Vodič sa mohol nechať rozmaznávať ešte aj masážnou funkciou s troma režimami, z ktorých každý mal v piatich krokoch nastaviteľnú intenzitu a rýchlosť masáže. Môže sa to zdať ako „blbosť“, ale na dlhých cestách to pomáha precvičeniu stuhnutých chrbtových svalov. Veľmi príjemným prekvapením sú zadné sedadlá. Tam, kde konkurencia často siaha po obyčajnej lavici, priniesol Mégane pekne tvarované a čalúnené sedadlá, ktoré majú ešte aj náznaky bočného vedenia. Super! Škoda, že sa nesklápajú do roviny aspoň s nejakým falošným dnom. Nejaké dodatočné plató by uľahčilo manipuláciu s určitými typmi nákladu. Mégane má totiž dosť výraznú nakladaciu hranu. Sú tu však iné drobnosti, ktoré potešia: napríklad dokonale fungujúci bezkľúčový vstup. Nie je tu žiadne tlačidlo,iba dotyková plôška, ktorú reálne nemusíte využívať. Keď pri sebe máte kartičku, auto sa odomkne potiahnutím za ktorúkoľvek kľučku dverí. Zamkne sa zasa automaticky, keď sa od auta s kartičkou vzdialite ani nie na dva metre. Výborne svietia aj LED svetlá a parkovacia kamera má dobrý obraz. Za zmienku stojí aj farebný vysúvateľný head-up displej či systém varovania pred opustením jazdného pruhu, ktorý vydáva zvuk pripomínajúci jazdu po pätkách v zákrutách pretekárskych okruhov. Skvelý nápad!
Mnoho tvárí
Interiéru Mégane dominuje obrovská dotyková obrazovka systému R-Link 2, ktorý nikomu netreba predstavovať. Tu sa však jej obsah dá ovládať iba dotykom obrazovky. Joystick tu nie je. Privítal by som ešte zopár fyzických tlačidiel navyše, aby som sa počas jazdy nemusel s obrazovkou toľko zabávať. Ako sme si už pri nových Renaultoch zvykli, aj pri Mégane je nosnou vychytávkou systém Multi-Sense. V našom Mégane je oklieštený o nastavovanie adaptívnych tlmičov a systému 4Control (keďže nimi nie je vybavený), ale inak ho poznáme. Zostala možnosť meniť účinok posilňovača riadenia, odozvu na plynový pedál, nastavenie klimatizácie, zvuk motora, nastavenie masážnej funkcie vodičovho sedadla a farbu ambientného osvetlenia. To navrhli pre Mégane veľmi príjemne. Schovaným tenkým LED pásikom sú vyzdobené dvere (predné aj zadné) a boky stredového tunela. Vyzerá to veľmi pekne. Samozrejme, intenzitu a farbu podsvietenia je možné meniť. To je však všetko, s čím som sa reálne hral. Zistil som, že neutrálne nastavenie auta je najvyváženejšie vo všetkých ohľadoch. Jediné, čo som upravil, bol zvuk motora. Tam sú v ponuke tri možnosti. Zvukový generátor je buď vypnutý, alebo má dva režimy: Comfort a Sport. Sport vytvára cez reproduktory „prifarbený“ športovejší zvuk motora. Je to oveľa menej silené než kedysi, takže ak chcete mať lepšiu predstavu o tom, čo motor robí a v akých je otáčkach, je tento režim použiteľný. Režim Comfort je tak trochu záhadou. Šepká sa, že využíva aktívne potláčanie hluku a ruší niektoré nepríjemné frekvencie. Ten rozdiel je však taký malý, že by to mohol byť pokojne aj placebo efekt. Dôvodom je aj to, že Mégane je sám osebe veľmi dobre odhlučnený. K tomu sa však dostaneme neskôr.
Bose? No neviem…
Jedna vec, ktorá stojí za zmienku, je aparatúra Bose. Táto špičková značka robí jedny z najlepších audiosystémov a jej produkty nájdeme aj v kinách. Od Mégane, ktorý na palubnej doske hrdo nosí práve túto značku, som teda čakal výnimočný zvukový zážitok. Žiaľ, nestalo sa. Mal som skôr opačný problém. Rádio malo veľmi slabý príjem signálu napriek tomu, že Mégane nepoužíva integrovanú anténu. A nehovorím o nejakých provinčných rádiostaniciach, ktoré by som sa pokúšal počúvať niekde pri Čičmanoch. Hovorím o štátnom rozhlase v hlavnom meste Slovenska. Nedalo sa to počúvať. Neustále šumenie a veľmi slabý zvuk aj s lepším signálom nevyvážil ani fakt, že hudbu z mobilu už prehrávalo auto celkom decentne. Tiež by som to však nezaradil na nejakú špičku. Ani ten subwoofer namiesto rezervy nerobí svoju prácu tak dobre, aby ste mu prípadnú prácu s lepiacou súpravou na defekt odpustili. Až sa mi nechce veriť, že inžinieri Bose „tvarovali“ zvuk presne na kabínu Mégane. Tomu napovedajú aj možnosti ekvalizéra. Nastavíte si len basy a výšky. Od Bose by som čakal trochu viac, najmä keď niektoré „bežné“ autorádiá ponúkajú aj päťpásmový ekvalizér.
Famózny motor
Kašľať na maličkosti, na ne som po jazde celkom zabudol. Prvý pozoruhodný signál bolo naštartovanie motora. Náš Mégane poháňal už známy vznetový štvorvalec 1,6 dCi 130. Jeho štart však prebehol veľmi hladko a aj voľnobeh sa ustálil v jemnom, kultivovanom chode. To je v ostrom kontraste s tým, ako sa tento motor správa v našom Nissane X-Trail, kde klepoce ako divý. To je dosť zvláštne, keď si vezmete, že Nissan je výrazne drahší a dvakrát väčší. Každopádne Francúzi spravili s odhlučnením pohonnej jednotky výbornú robotu. Aj za jazdy sa motor akusticky prejavuje len minimálne, pričom žiaden ostrý zvuk spod kapoty nevychádza, ani keď ho počujete zvonka. Skvelé! Ďalšou dobrou správou je naladenie motora. Ten má pohotové reakcie na plyn a už od nízkych otáčok ťahá, akoby mal minimálne o 20 koní viac, než udáva papier. Ani vo vysokých otáčkach jeho výkon nevädne. A spotreba? Tá je akoby z krajiny zázrakov. Keď som sa veľmi snažil, dostal som sa na hodnotu 3,3 l/100 km. Bežne sa s Méganom dá jazdiť pod 4 litre. Absolvoval som s ním aj vyslovene športový, dlhý presun a najvyššia dosiahnutá spotreba bola len 5,6 l/100 km. Netuším, akými čarami sa toto dá dosiahnuť. Je však pravda, že auto má vyladenú aerodynamiku a nepatrí medzi najťažšie. Aj tak mi však nejde do hlavy práve kombinácia vysokého reálneho výkonu a takejto nízkej spotreby. Na záver ešte jedno prekvapenie: šesťstupňová manuálna prevodovka mala veľmi „nefrancúzsky“ chod – presný, ľahký a dobre definovaný. Nebudem zneužívať slovíčko „športový“, ale táto prevodovka je hneď to druhé najlepšie v rade.
Konečne poriadny Francúz!
Žiaľ, v poslednom čase sme zažili všeličo, ale ozaj pohodlný francúzsky hatchback nie. Nový Mégane je obrovským prekvapením. Komfortom a odhlučnením zmetie zo stola všetku francúzsku konkurenciu a tej zvyšnej dá minimálne zopár námetov na ťažké myšlienky. Je príjemne poddajný na prednej aj zadnej náprave a má vyslovene pohodové naladenie. Vzhľadom na jeho mäkkosť by som v zákrutách čakal veľké náklony a neisté správanie, ale opak je pravdou. Mégane je celkom komunikatívny a do zákrut ho nasmerujete bez problémov. Trochu sa nakloní, to áno, ale vôbec to nie je na úkor priľnavosti. Bežnému šoférovi takto práveže skôr oznámi, kde sú jeho limity. Nebyť ESC, ktoré neprehovoríte, aby si dalo pauzu, dal by sa presvedčiť aj k pubertálnym kúskom. Na limite sa dá plynom nos krásne nasmerovať do zákruty. Stačí trochu povoliť alebo vchádzať do zákruty na jemných brzdách a Mégane zatáča akoby všetkými štyrmi kolesami. Potom však prichádza trik, ktorý mu môžu konkurenti z PSA závidieť: ani pri športovej jazde v zákrutách Mégane na nerovnostiach vôbec neodskakuje. Odteraz nemá nikto právo vyhovárať sa na vlečnú zadnú nápravu. Renault ukázal, že sa dá vyladiť vynikajúco. Ak by som podvozok za niečo skritizoval, tak by to boli jeho reakcie na tie najnechutnejšie nerovnosti. Vtedy sa len v kasni ozve dosť tvrdé a ostré buchnutie. Nie je to žiadna katastrofa, ale toto zvládajú nemeckí konkurenti lepšie.
Renault Mégane sa ukázal v perfektnom svetle. Drobné nedokonalosti naplno vykompenzoval krásnym dizajnom, perfektným motorom a výborným podvozkom. Má ľahko identifikovateľný charakter, čo niektorým konkurentom chýba. Aj preto si zaslúži byť medzi zákazníkmi úspešný.
Renault Mégane:
+ výrazný dizajn
+ komfortný podvozok
+ vynikajúce dieselové motory
+ odhlučnenie motora
– slabá audioaparatúra
– vysoko položená nakladacia hrana
Peugeot 308:
+ jedinečný interiér
+ úsporné dieselové motory
+ v ponuke aj konvenčný automat
– odskakujúca zadná náprava
– takmer výlučne dotykové ovládanie funkcií
– iba trojvalcové benzínové motory (nerátame GT)
SEAT Leon:
+ emotívny dizajn
+ nemecká ergonómia interiéru
+ široká ponuka motorov
+ praktický kufor
+ jazdné vlastnosti
– hlučné diesle
Text: Juraj Hrivnák, foto: autor
Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov