Čo nám dala a čo vzala súťaž Vodič roka

       Keď sme svojho času v redakcii diskutovali, či sme schopní a či máme chuť na relatívne veľkú a zodpovednú akciu, reakcie kolektívu neboli veľmi nadšené. Skôr naopak. Zdalo sa, že väčšina to považovala za aktivitu navyše, mimo hlavných zámerov redakcie. Ak sa s krátkym odstupom pozriem späť, na päť mesiacov aktívnej práce s čitateľmi a záverečné finále na Slovakia Ringu, prepáčte za možno priveľmi vzletné slová, mám na duši hrejivý pocit. Už aj preto, lebo asi telepatia funguje. Uprostred noci, keď píšem tento úvodník, mi prišiel mail:

Vážený pán Mičko, v prvom rade by som sa chcel poďakovať, že som sa mohol zúčastniť na finále súťaže Vodič roka. Môžem len konštatovať, že účasť vo mne zanechala len pozitívne dojmy. Tento jeden deň bol pre mňa akýmsi dňom vodičskej sebareflexie. Musím uznať, že disciplíny boli zložené tak, aby preverili všestrannosť každého účastníka, a teda uspieť bolo veľmi ťažké. Čo považujem za pozitívum, je, že celý deň sa niesol vo veľmi pozitívnom duchu, aspoň v skupine, v ktorej som bol zaradený. Pri každej z disciplín sme postupne zisťovali, že aj pri situáciách, s ktorými sa stretávame za volantom denne, máme rezervy. Osobne považujem za veľmi pozitívne, že po súťažnej časti na každom stanovisku prišli chvíle nenúteného učenia a čerpania vedomostí. Asi najviac sa všetky skupiny zdržali v učebni prvej pomoci, lebo toto je asi jedna z najzanedbanejších častí našich životov v SR. Toto sme skonštatovali všetci spoločne. A podobná neviazaná diskusia o prvej pomoci by prospela akémukoľvek vodičovi.
Bolo úžasné prežiť síce chladný, ale veľmi príjemný deň v spoločnosti kolegov – vodičov, ktorým tiež kolujú v žilách aj pohonné hmoty. Sám za seba môžem konštatovať, že víťaz si titul na 100 % zaslúži, keďže som mohol jeho výkony sledovať počas celého dňa. A boli vynikajúce. Verím, že táto súťaž bude pravidelne hľadať toho najlepšieho vodiča v SR, lebo okrem súťažnej stránky má aj výchovný a vzdelávací charakter. Do budúcnosti vám želám veľa trpezlivosti, lebo premiérový ročník stál za to a tí, čo sa nezúčastnili, môžu ľutovať.

Podpísaný Martin Mrva, ktorému aj touto cestou ďakujem. Možno si spomenie, ako som piateho novembra, pri odovzdávaní ocenení najlepším, hovoril, že Auto magazín má svoj veľký deň.

Mal svoj veľký deň, pretože sa stretol so svojimi najaktívnejšími čitateľmi, s vodičmi, ktorí vyznávajú rovnaké hodnoty ako redakcia Auto magazínu. Vďaka slovám od pána Mrvu mám dnešný deň ešte bohatší a plnší. Potvrdil, rovnako ako aj ďalší účastníci finále, že pre nás je stále na prvom mieste slušnosť a ohľaduplnosť na cestách, ale aj jazdná istota. A ako hovoria naše dlhoročné skúsenosti, istotu získaš tréningom, ale nie na cestách za plnej premávky. Ideálom je, ak chceš zvládnuť nástrahy cestnej premávky, hraničné situácie si skúšaj na cvičisku, v bezpečnej uzavretej zóne. Finále súťaže Vodič roka pre rok 2016 bolo takou teoreticko-praktickou ukážkou, ako to môže skúsiť každý.

A keď sa pýtame, čo nám dala a čo nám vzala súťaž Vodič roka? Dala nám nových priateľov, vynikajúcich partnerov a plno energie. A vzala? Presvedčila kolektív, že chcieť je viac ako môcť.

Ivan Mičko vydavateľ