Automagazin.sk
Oficiálne stránky najčítanejšieho motoristického magazínu na Slovensku


Goes Torrex 500 a Torrex 1 000: Profesionáli (polygón)

Okolie Zell am See je vychytená dovolenková destinácia, nablízku máte hory na turistiku či bajkovanie, jazero na kúpanie, člnkovanie a iné vodné športy, kultúru, oddych aj zábavu. Ja som sa však do tejto lokality tentoraz vybral pracovne – konkrétne do Saalfeldenu, do hotela Gut Brandlhof, ku ktorému patrí aj centrum bezpečnej jazdy ÖAMTC a  off-roadová trať v bývalom kameňolome. Značka Goes, ktorá patrí pod CFMOTO, tam totiž predstavovala dva celkom nové modely – Torrex 500 a Torrex 1 000.

Ide o štvorkolky, ktoré spadajú do kategórie L7e, ale prioritne sú určené na prácu, takže ich môžete registrovať aj ako traktory T3b. Vtedy sa im síce limituje rýchlosť na 60 km/h, no na oplátku na ich riadenie nepotrebujete helmu, ale ja ju určite odporúčam. Už pri večernej prezentácii zaujali dizajnom, ktorému dominujú hrany. Ich dominanciu podčiarkujú nielen široké svetlomety s dvoma plochými LED šošovkami a LED dennými svetlami, ale aj font písma Goes na prednej časti.

Tu skrátka dizajnéri zabudli na kružidlo a krivítko. Ale v sumári to vyzerá veľmi fajn. Podstatná je však ergonómia
a tá je pre moju postavu s výškou 178 cm a 85 kg dokonalá. Dokonalá v sede aj v stoji. Výška a šírka riadidiel, poloha sedadla, stúpačky… všetko mi sadlo. Sedadlo je navyše mimoriadne mäkké, určite by som na ňom dokázal sedieť od rána do večera. Samozrejmosťou je digitálny dotykový displej, posilňovač riadenia s premenlivým účinkom a funkciou Auto, ktorá prispôsobí účinnosť posilňovača aktuálnym podmienkam. Konštruktéri výrazne predĺžili páku ručnej brzdy, vďaka čomu sa oveľa ľahšie ovláda.

Užitočným pomocníkom je systém X-Connect, vďaka ktorému dokážete na stroje ukotviť kufre alebo iné príslušenstvo bez potreby akéhokoľvek nástroja. Pri jazde v náročnom teréne môžete využiť uzávierky diferenciálov a tiež redukciu. To všetko je spoločné pre obe novinky. Pri päťstovke, ktorá je citeľne menšia ako „litrovica“, by som však vyzdvihol, že aj na nej som mal dostatok miesta na chodidlá.

Srdcom päťstovky je jednovalec s 28,6 kW (39 k), resp. 44 Nm. Vpredu uvezie 40 kg, vzadu 80 a ťažná kapacita je až 700 km. Oproti predošlej generácii sa zväčšil rozchod kolies na 960 mm, zdvih predných kolies dosahuje 200 mm, zadných 227. Obratnosť dokazuje priemer otáčania iba 5,7 m. Tisícka pracuje s dvojvalcom, ktorý vyvinie 66 kW (90 k), resp. 85 Nm, jeho maximálna rýchlosť je až 110 km/h a utiahne 800 kg prívesný vozík. Na predný nosič môžete naložiť 45 kg, na zadný 90. Priemer otáčania je 6,7 metra. Svetlá výška je 312 mm.

Štyri plus jedna

Viac než holé fakty, ktoré tu aj tak nemôžem vymenovať, ma presvedčili jazdy na ďalší deň. Organizátor si pre nás pripravil 4 stanovištia, ktoré sme postupne absolvovali. Ja som bol v skupine, ktorá začínala trialom. Ten obsahoval vodný brod, umelo vytvorené prekážky na kríženie náprav, výjazd a zjazd z kopca… Postupne som menil „litrovicu“ za päťstovku a späť, čoraz lepšie a lepšie som sa dostával „do toho“.

Druhé stanovište vyvolalo vo mne rešpekt… Trasa sa totiž hneď na úvod začínala strmým klesaním, z ktorého to v ostrej zákrute šlo do strmého stúpania a na vrchole zasa v ešte ostrejšej zákrute do ďalšieho strmého klesania, tentoraz aj s krížením náprav. Tie klesania a to stúpanie boli také strmé, že som mal problém ich zliezť a vyliezť po nohách. Trasa pokračovala šikmou plochou, krátkym úsekom lesom s vyjazdenými koľajami, aby sme sa dostali do veľmi hlbokého brodu, z ktorého bol opäť strmý výjazd na začiatok okruhu. Brod bol taký hlboký, že som si musel stúpnuť na zadné stúpačky, ktoré sú oveľa vyššie ako tie predné, aby som neutopil svoje čižmy. Aj tak sa vode úplne nevyhli.

Tretie stanovište bolo po druhom prechádzka ružovou záhradou – jazda úpätím lesa, ale bez vážnejších komplikácii. Na oplátku sme si tu mohli vychutnať trochu vyššie rýchlosti. Na štvrtom stanovišti sme mali scénickú jazdu po kameňolome. Najprv pomaly a ja som si vychutnával výhľady na okolité hory aj na samotný kameňolom, potom sme rýchlosť v každom kole zvyšovali, až som nakoniec nemal čas na krásy okolia. Tu musím vyzdvihnúť verziu so vzduchovými tlmičmi s externými zásobníkmi, ktoré najmä vo vysokej rýchlosti fungujú ešte lepšie ako klasické olejové.

Na všetkých stanovištiach sme mali dostatok času a striedali sme si jednotlivé modely. Pri oboch musím pochváliť veľmi pekne dávkovateľný výkon motora a posilňovač riadenia s troma stupňami intenzity plus funkciou Auto, v ktorej ju mení v závislosti od aktuálnych podmienok. Ja som jazdil prevažnú väčšinu práve s funkciou Auto. Zároveň môžem povedať, že oba stroje majú veľmi pevný rám, veď aj pre to sú o trochu ťažšie ako niektorí konkurenti. No v pracovnom nasadení sú dôležitejšie robustnosť a výdrž než gramy a kilogramy. Pevný rám je totiž predpokladom dlhej životnosti a bezproblémovej prevádzky.

Mne osobne viac sadla tisícka, a to najmä preto, lebo má tuhšie naladený podvozok a priečny skrutný stabilizátor, takže sa pri brzdení do zákrut menej ponáral predok a celý stroj sa výrazne menej nakláňal. Obzvlášť som to ocenil na treťom stanovišti, kde bola jedna pasáž, v ktorej sa šlo dole svahom a na konci bolo treba brzdiť, pretože sa trasa v zhruba 90- stupňovom uhle stáčala doprava do kopca. Preto som sa na tisícke cítil istejšie. Objektívne však treba povedať, že päťstovka je obratnejšia.

Test: Goes Terrox 500-A – Pravá ruka

Pridať komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená.

Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov