Automagazin.sk
Oficiálne stránky najčítanejšieho motoristického magazínu na Slovensku


Statické radary – Štát nechce bezpečnejšie cesty, štát chce zarábať

Štát nechce bezpečnejšie cesty, štát chce zarábať. Asi takto nejako to vyzerá v mojej hlave po opätovnej zmene rozhodnutia týkajúcich sa neoznačených radarov.

My, motoristi, a je jedno, či sme odborná alebo laická verejnosť, chceme v prvom rade bezpečnejšie cesty. Cesty, ktoré majú kvalitný povrch, dobré rozhľadové pomery a cesty, o ktoré sa správca stará tak, ako sa starať má. Namiesto toho máme cesty síce objektívne nie až také zle, ale od dokonalých majú veľmi ďaleko, niektoré sú sama jama, krajnice zanedbané… a tak by sme mohli ísť rad radom.

Čo chcú dosiahnuť neoznačenými statickými radarmi? Zvýšiť bezpečnosť? Sotva. Už samotné ministerstvo priznalo, že zďaleka nebudú všetky osadené tam, kde dochádza k nehodám, ale skôr tam, kde dochádza k prekročeniu maximálnej povolenej rýchlosti. Pýtam sa, je správne riešiť takéto úseky, keď sa tam možno jazdí o trochu rýchlejšie (dobré rozhľadové pomery, minimálne riziko vzniku nehody… ) a vopchať tam radar, ktorý vás cvakne ani neviete ako?

Na druhej strane, uvedomujem si riziko neprimeranej rýchlosti v mestách a obciach a som ochotný pripustiť, že by merali aj osadené statické radary, ale len za určitých podmienok. A tými sú najmä, že vytipované úseky by boli navrhnuté na základe skutočnej nehodovosti a rizikovosti a navyše by museli spĺňať predpoklad, že by boli riadne a včas označené, že je tam osadený funkčný radar. A nech si platí ten, kto je naozaj sprostý, slepý, prípadne oboje. Skrytá represia nie je cestou, ako zvýšiť bezpečnosť na cestách. Je to len nástroj, ako vybrať od vodičov viac peňazí.

Páči sa mi a časom som si aj osvojil názor dlhoročného riaditeľa policajného zboru v austrálskom Queenslande. Ten sa ešte pred rokmi vyjadril: „V iných systémoch, ak niečo nefunguje, hľadajú nové riešenia. Namiesto toho sa na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky systém skrytého merania rýchlosti podporuje a presadzuje, a to tak, že neoznačených radarov stále pribúda. Je to nezmysel!“ Doplním, že je to navyše v rozpore s normami komunity, v ktorej chceme žiť, a ktorej základom je skutočná sloboda.

Ešte na moment len mierne odbočím. Vonkoncom nesúhlasím s tým, aby meranie rýchlosti mohla prostredníctvom hliadky vykonávať aj obecná polícia – lebo aj tu sa chystá zmena zákona.  Prečo? Lebo v mnohých im zverených oblastiach si nevedia urobiť poriadky ani teraz, vyhovárajú sa na všemožné dôvody a nakoniec tak či onak žiadajú alebo rovno odkazujú na pomoc zo strany Polície SR.

Keby ste náhodou nevedeli, tak Ministerstvo vnútra SR plánuje kúpiť 279 radarov za 34,1 milióna eur a zautomatizovať odhaľovanie porušení pravidiel cestnej premávky a následného správneho konania. Prečo je táto téma opäť aktuálna? Lebo už bývalý minister vnútra Ivan Šimko zastavil proces zaobstarávania radarov, no premiér Ľudovít Ódor toto rozhodnutie zmenil a stacionárne radary chce nakúpiť čo najskôr. Dôvodom je nutnosť využitia financií, ktoré sú viazané na projekt z plánu obnovy. Z toho vyplýva len to, že treba minúť peniaze z vonku na represívne opatrenie proti vlastným vodičom, aby sa následne vo veľmi krátkej dobe prišli ďalšie peniažky do kasičky a vôbec to nesplní cieľ nižšej nehodovosti na cestách.

 

Pridať komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená.

Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov