Kedykoľvek ste zle preradili na manuálnej prevodovke, určite ste počuli nepríjemný sprievodný zvuk škrípajúcich zubov. Takýto „pozdrav od prevodovky“ je mnohokrát porovnateľný s výkrikom o záchranu. Pritom oprava prevodovky je často trojciferná a na začiatku nebýva nula. Preto by ste sa mali vyhnúť týmto úkonom.
- Superrýchle preradenie
Vo filmoch je rýchle preradenie prevodových stupňov akási povinnosť, prináša to dramatizáciu naháňačky či záberov z rôznych automobilových pretekov. Dokonalosť v tomto smere prináša séria Rýchlo a zbesilo, kde nechýba na úseku jedného kilometra zhruba 27 preradení a pritom je vtipné, že všetky sú smerom nahor. Ak aj vyradíte veľmi rýchlo, postupne si zarábate na problémy. V prevodovke sa točia rôzne veľké páry ozubených kolies, čo znamená, že majú odlišnú rýchlosť aj otáčky. Tie sa počas preradenia vďaka synchronizačným spojkám vyrovnávajú. Ak preraďujete rýchlo, synchróny nestačia vyrovnať otáčky a vy zvyšujete opotrebenie ozubení, ale aj samotných synchronizačných spojok. V prevodovom oleji sa množia oceľové piliny, ktoré sa dostávajú medzi ozubené prevody, a môžu urýchliť opotrebenie zubov ozubených kolies.
- Spiatočka ešte za jazdy
Najmä, ak parkujete systémom dopredu-dozadu, často dochádza k zaradeniu spiatočky ešte počas pomalej jazdy auta smerom dopredu. Nasleduje opäť hlasné zaškrípanie prevodovky, ktoré naznačuje, že ozubené kolesá sa ešte točili opačným smerom. Spiatočka má síce väčšinou priame ozubenie, čo znamená, že ju tam viete „narvať“, ozubenie však poškodzujete. Ak po čase ide spiatočka zaradiť ťažšie, je to znak toho, že takýchto násilných zaradení bolo viac.
Tento hriech sa týka aj automatických prevodoviek, kde vodič radí z režimu „D“ na „R“. Autom zvykne pri takomto manévri trhnúť, prípadne sa rozhojdať. To, čo v tomto prípade trpí, sú lamelové spojky a pásové brzdy v prevodovke. A oprava automatu je v princípe oveľa drahšia ako oprava manuálnej prevodovky. Takže pred zaradením by ste mali zastaviť. Napokon moderné prevodovky aj s ochrannou elektronikou vám nedovolia zaradiť spiatočku, kým auto nestojí.
- Ruka na prevodovke
Opäť častý, hoci v tomto prípade menej zrejmý zlozvyk. Aj malý tlak na hlavicu radiacej páky prenáša sily na tiahla a tým aj na vidlice, ktorými preraďujete prevodové stupne. Takto dochádza k zvýšenému treniu medzi radiacou objímkou a zaradeným ozubeným kolesom a takisto aj synchrónnymi krúžkami. Výsledkom je rýchlejšie opotrebenie a zvýšené zahrievanie prevodov a oleja. Jednoducho, ruka na radiacej páke skracuje životnosť prevodovky.
- Narábanie so spojkou
Ani rýchlo, ani pomaly. Oba extrémy škodia. Pri rýchlom vyšliapnutí nezvykneme spojku vytlačiť úplne, čo znamená, že motor je ešte stále spojený s prevodovkou a poháňa aktuálny prevodový stupeň. Prevodový stupeň preto rozpájate „natvrdo“, čo niekedy cítiť aj v páke a naopak ďalší stupeň sa nemá šancu prispôsobiť vyšším či nižším otáčkam, takže výsledkom je trhnutie a prípadne aj zvukový prejav. Výsledok je identický – trpia synchrónne krúžky, objímky, ozubené kolesá a v oleji prevodovky je zrazu viacej kovových triesok.
Pomalé ovládanie spojky škodí samotnej spojke. Dochádza k zvýšenému treniu spojkového kotúča, čo ho predčasne opotrebuje. Sprievodný jav – rastúce otáčky motora sú toho jasným sprievodným znakom. Vyhnite sa tomu, ak môžete, hoci tento zlozvyk či chybu robia najskôr začiatočníci.
- Automat „do neutrálu“
Veľmi častá chyba u mnohých vodičov je vyraďovať automat do neutrálu za jazdy. Ľudia si tento zlozvyk preniesli z manuálnych prevodoviek, no v prípade automatických prevodoviek je tento zvyk veľmi nebezpečný. Na jednej strane totiž po následnom presunutí voliča do D prebieha zaraďovanie pod zaťažením, čo sa prejavuje jemným trhnutím, takže zbytočne namáhate mechanizmus radenia, prípadne hydrodynamický menič. Moderné automaty navyše majú aj funkciu plachtenia, čo je ekvivalent neutrálu, no v tomto režime zabezpečia mazanie prevodovky. Ak totiž vyradíte za jazdy automat do neutrálu, odpojíte aj olejové čerpadlo a celá prevodovka sa bude točiť nasucho, čo zníži jej životnosť.
- Rýchla jazda za studena
Väčšina vodičov sa riadi teplotou chladiacej kvapaliny motora, prípadne teplotou oleja v motore, no rovnako dôležitým parametrom je aj teplota prevodového oleja. Ak ste kedykoľvek jazdili staršie auto s manuálnou prevodovkou v zime, tak poznáte pocit, keď išli prevodové stupne radiť ťažšie. Olej v prevodovke bol totiž ešte tuhý. Ťažšie radenie je síce minulosťou a zlepšili sa aj prevodové oleje, no to nič nemení na tom, že aj prevodovka potrebuje zahriať. Športovou jazdou s nezahriatým olejom prevodovky riskujete predčasný koniec prevodovky v dôsledku nedostatočného mazania. To platí rovnako pre manuálnu, aj automatickú prevodovku. A ako zistíte či je prevodovka zahriata? Vo väčšine prípadov nijako, už len málo áut vám sprostredkuje teplotu oleja v prevodovke. Niektoré z nich majú samostatný „budík“ iné tento údaj poskytujú v menu palubného počítača. Platí však pravidlo, že sa najprv zahreje chladiaca kvapalina motora, potom motorový olej a až po najazdení ďalších kilometrov olej prevodovky.
- Zanedbaná údržba
Tu budeme kritiku smerovať aj k výrobcom. Informácie o „celoživotnom oleji“ sú pustý nezmysel. Taký neexistuje. Už len preto nie, že pri opotrebení sa množia v skrini prevodovky oceľové piliny, ktoré zhoršujú schopnosť oleja zásobovať ložiská olejom a zároveň lubrikovať ozubenie. A pozor! Olej treba meniť vo všetkých prevodovkách – automatických aj manuálnych. Najlepšie každých 60- až 70-tisíc, najneskôr však každých 160-tisíc kilometrov. Výrazne tým predĺžite životnosť prevodovky!
Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov