DPF filter – Z postrachu samozrejmosť

S filtrom pevných častíc (Diesel Particulate Filter) sa majitelia osobných áut s naftovým motorom začali pravidelne stretávať už pred vyše 15 rokmi, keď bola v platnosti ešte emisná norma Euro 4, ktorá sa však vo väčšine prípadov dala splniť aj bez DPF filtra. Keď koncom roka 2009 vstúpila do platnosti nová emisná norma Euro 5, filter pevných častíc sa stal nevyhnutnosťou. V časoch, keď bol filter novinkou, mnohým motoristom naháňal strach. Obávali sa jeho životnosti, vysokej ceny náhradného dielu aj zvýšenej spotreby paliva z dôvodu pravidelnej regenerácie. Niektorí si dokonca filter z auta radšej svojpomocne vymontovali a jazdili bez neho. Dnes je už DPF filter bežnou (a povinnou) súčasťou nielen áut s naftovým motorom, ale využívajú ho už aj autá na benzín – v tom prípade sa volá GPF (Gasoline Particulate Filter).

Ako vyzerá a funguje?

Filter pevných častíc (DPF, GPF) je súčasťou výfukového systému auta, má valcovitý tvar, je umiestnený za katalyzátorom a zväčša ide o poslednú aktívnu časť systému obmedzujúcu produkciu emisií. Jeho hlavnou úlohou je zachytávať pevné častice sadzí, ktoré naftový (a v omnoho menšej miere aj benzínový) motor produkuje v priebehu spaľovacieho procesu. Najväčšie množstvo sadzí sa do systému dostáva v situáciách, keď motor nedokonale spaľuje vstrekované palivo, napríklad pri studenom štarte alebo pri prudkej akcelerácii. Na maličké častice sadzí sa chemickou reakciou usádzajú uhľovodíky pochádzajúce z paliva a maziva a tiež voda, sulfáty či oxidy kovov. Napriek tomu sú tieto častice vo výsledku také malé, že keď sa dostanú do ovzdušia, človek ich nevie zachytiť na sliznici nosa a vdychuje ich priamo do pľúc. O ich škodlivosti v pľúcach azda ani nemusím písať. Podľa staršej štúdie vyprodukuje osobné auto s naftovým motorom bez DPF filtra v priebehu nájazdu 100-tisíc kilometrov asi 3,5 kilogramu sadzí. Vďaka filtru pevných častíc klesá toto množstvo na asi 100 gramov. Výsledky novších meraní hovoria dokonca o vyše 99-percentnej účinnosti filtra. Ako je to možné? Na svedomí to má filtračná vložka z keramického materiálu, ktorá je schopná odolávať teplotám až do 1 000 °C. Má tvar pripomínajúci včelí plást a obsahuje množstvo drobných kanálikov. Výfukové plyny prechádzajú spomínanou sústavou kanálikov, pričom pevné častice ostávajú zachytené vo filtri, až kým sa nezaplní jeho kapacita. Tu je ešte dôležité spomenúť, že filter sa rýchlejšie zanáša aj pravidelnou jazdou pri nízkych otáčkach motora, napríklad v mestskej premávke. Opäť ide o následok horšieho spaľovania zmesi.

Regenerácia, resp. vypaľovanie

Nahromadené množstvo pevných čiastočiek,  resp. sadzí logicky treba z filtra nejakým spôsobom dostať von, inak by sa zapchal výfukový systém. Na to slúži tzv. regenerácia DPF filtra, čo je vlastne vypálenie sadzí. Pri autách sa môžeme stretnúť s dvoma spôsobmi regenerácie – aktívnou a pasívnou. Pri pasívnej regenerácii systém využíva dlhodobú konštantnú jazdu pri čiastočnom zaťažení motora (napríklad pri jazde po diaľnici), čím sa predlžuje interval potreby aktívnej regenerácie. To je zároveň jeden z dôvodov, prečo naftovým autám s DPF filtrom prospieva pravidelná jazda na dlhšie trasy viac ako mestská prevádzka. Pokyn k aktívnej regenerácii dáva riadiaca jednotka, ktorá prostredníctvom viacerých senzorov a mechanizmov sleduje stav naplnenia filtra. Ak systém vyhodnotí, že filter je zanesený, zvýši teplotu výfukových plynov na asi 650 °C, následkom čoho začnú sadze horieť. Aktívna regenerácia môže prebiehať v podstate v akýchkoľvek podmienkach – aj na krátkej trase či pri výraznejšej akcelerácii. Ak spozorujete, že systém spustil aktívnu regeneráciu (vyššia spotreba paliva, vyššie otáčky motora), odporúča sa jazdiť aspoň 10 až 15 minút pri zhruba 2 500 otáčkach. Nie vždy je to, samozrejme, možné, no ideálne je, aby ste regeneráciu neprerušovali. Ak situácia začína byť kritická, auto vás upozorní prostredníctvom kontrolky. Vtedy by ste už auto mali bezpodmienečne „prevetrať“, pri vyššie spomenutých podmienkach, inak hrozí, že elektronika hodí motor do núdzového režimu a DPF filter budú musieť vypáliť v autoservise – pokiaľ to teda ešte bude vôbec možné.

Životnosť DPF filtra

Na záver ešte pripomenieme, že DPF filter je komponent s obmedzenou životnosťou, hoci dĺžku jeho správneho fungovania vie vodič výrazne ovplyvniť pravidelnou výmenou motorového oleja, tankovaním kvalitného paliva, umožnením správnej regenerácie a podobne. Vo filtri sa počas jeho prevádzky usádzajú čiastočky nespáliteľného popola, usadeniny z oleja, paliva či mikročastice kovov a tie následne obmedzujú jeho funkčnosť. Filter sa v prípade potreby dá vyčistiť chemicky aj mechanicky, čím sa môže predĺžiť jeho životnosť. Tak či onak, počítajte s tým, že po nájazde okolo 200-tisíc kilometrov už môže byť DFP filter súci na výmenu. Ak sa majiteľ o auto príkladne staral, alebo auto využíval na dlhšie trasy, môže filter vydržať aj 300-tisíc kilometrov a viac. Raz ho však bude treba vymeniť.