Čo najviac štve záchranárov, keď hlásia nehodu svedkovia?

Štve ma táto uponáhľaná doba. Každý si hľadí len to svoje. Chápem, všetci máme problémy, naháňame sa za niečím… ale nepomáhať nie je správne. Prosím, nevnímajte tento článok tak, že sa chceme pomocou pochváliť. Pomáhame v redakcii často, opakovane, nie sme ľahostajní…chceme šíriť osvetu.

Včera som mal zvláštny deň… Frekventovaná cesta pri Bratislave, pani skončila so svojim autom mimo cesty a zrušila koniec zábradlia na moste. Skončila kúsok od oceľového elektrického stĺpu a kúsok od hlbokého zavlažovacieho kanála plného vody.  Absolútne nikto jej nezastavil a to povedala, že minimálne oproti išlo v čase udalosti nejaké väčšie auto. V aute mala 2 malé deti. Priznám sa, nebolo to jednoduché vyhodnotiť, že sa jej niečo stalo alebo tam len „parkuje“. Najmä keď idete v kolóne, samotný priebeh nevidíte, tak správne zhodnotiť situáciu je veľmi ťažké. Ja som ju vyhodnotil správne, kolega jazdiaci za mnou mal menší reakčný čas a vyhodnotil ju presne opačne. V tom momente sa naozaj nedalo zastaviť, tak som sa otočil na prvom vhodnom mieste a pani a poskytol základnú ľudskú pomoc.

Tým to však neskončilo. Večer som sa vracal na východ, posledná dedina pred domom… Auto na streche v priekope. Chalanisko akurát vyliezol na cestu keď sme prechádzali medzi prvými okolo. Tu bola situácia lepšia. Zastavili sme my, auto za nami a aj po pár minútach ďalšia mladá žena. Čiže z mojej strany veľká úcta a rešpekt, že tu ľudom nebol daný nešťastník úplne ľahostajný.

Zaujímavosťou bolo, chalan nebol majiteľom auta. Vraj je jeho deda. Že mu chce volať v hlbokej noci. Odhovoril som ho od toho. Osobne to neodporúčam, pre veľmi starého človeka to je veľmi stresujúci moment, lepšie je počkať do rána a potom oznámiť zničené auto.

Som svedok, alebo okoloidúci

Každý, kto má vodičský preukaz, by mal ovládať povinnosti účastníka dopravnej nehody a škodovej udalosti. Čo však robiť, ak som svedok udalosti, alebo okoloidúci, ktorý prechádza miestom tesne po vzniku udalosti? Jednoznačne poskytnúť pomoc a podporu, najmä keď to vyzerá vážnejšie než len pokrčené blatníky medzi dvomi autami. Určite neotočiť hlavu do blba a tváriť sa, že mňa sa to netýka.

Množstvo ľudí povie, že stačí, keď zavolám záchranárov, či už policajtov (158), sanitku (155), alebo hasičov (150) a poviem im že sa stala nehoda a kde sa stala a pokračujem ďalej. Omyl. Naozaj to nestačí. Ľudia z tiesňových liniek to akceptujú jedine na diaľnici (alebo iných smerovo rozdelených cestách), lebo zastaviť je často veľmi ťažké a nebezpečné. Na správnu koordináciu potrebujú dostatok informácii a práve od toho závisí ochrana života, zdravia a majetku. Ak ste v momente podozrivú vec asi vyhodnotili nesprávne, otočte sa na najbližšom mieste, odstavte auto na výstražné smerovky tak, aby ste čo najmenej tvorili prekážku, označte seba aj prekážku a zisťujte čo sa deje. Myslíte predovšetkým na vlastnú bezpečnosť. Lepšie je jednu vec ohlásiť 1000x od rôznych ľudí, ako ani raz. Ľudí v kritickej infraštruktúre je málo a pracujú pod stresom. Preto musia efektívne rozdeľovať sily a prostriedky a niekedy doslova s posádkami pomoci čarovať, aby išli tam, kam majú a rýchlo pomáhali. 

Hneď prvé sa pýtajte, či ľudí niečo nebolí, predovšetkým vtedy, keď nemajú viditeľné poranenia ale vyzerá, že auto dostalo riadnu šupu. Človek, ktorý kričí, je na tom istotne lepšie, ako ten, ktorý už nekomunikuje vôbec. Pozrite si typy aut, pripadne evidenčné čísla. AK je napríklad auto na streche, nevidíte do neho, dotazujte sa, koľko ich bolo v aute, a položte mu pár otázok z blízkej, či vzdialenej minulosti… Napr. kde býva, alebo odkiaľ kam ide. Vylúčite tak úraz hlavy, lebo dostať sa bezbolestne z prevráteného auta je pre neskúseného človeka prakticky nemožné a po odopnutí pásu prakticky každý padne na hlavu. Keď povie, že si nepamätá, pozrite vnútro auta, či priľahlé okolie, či náhodou nie je niekto pod autom alebo vymrštený do blízkeho okolia. A pritom stačí tak málo… zastaviť a snažiť sa pomôcť. Aj keď neviete odbornú a správnu pomoc, aspoň byť chvíľu s tým vystresovaným človekom, nech sa upokojí. Rátať však musíte so všetkým, že na mieste bude krv, možno pôjde para z chladiča, či bude vytekať benzín. Zachovať chladnú hlavu nie je vôbec jednoduché.

Ako komunikovať?

Stres, zmätkovanie… je pre daný moment bežné. Ak neviete ako máte komunikovať, operátor sa vás bude pýtať všetky dôležité informácie.

V podstate to vyzerá nasledovne. Zavoláte sa, predstavíte sa a buď rozprávate sami k veci a keď nie, operátor vás usmerní a pýta sa vás 7 základných otázok:

• Čo sa stalo?
• Je niekto zranení? Ak áno, popisujete zranenie, čo vidíte a na tlmočíte, čo vám povedal zranený, ak je schopný rozprávať.
• Kde sa to stalo?
• Ako sa to stalo? Napr. zrážka z boku, zozadu, čelné zrážka, auto vyletelo mimo cestu…

• Kedy sa to stalo? (nehody sa hlásia aj s odstupom času, ľudia sa v strese často presunú domov alebo do bezpečia)
• Akými dopravnými prostriedkami

Ak máte podozrenie, že vodič je pod vplyvom alkoholu, treba to tiež oznámiť. Ak je človek po nehode agresívny, skáče do bitky, tiež to treba povedať. Ak je účastníkom tehotná žena, či malé deti, tiež to treba povedať.

Pozor, po údere do hlavy, či pri cukrovke, sa tiež môže človek javiť ako opitý.

Budem mať opletačky?

Dokedy tam mám byť? Aj to sa ľudia často pýtajú. Ideálne dovtedy, kým neprídu policajti. Budem mať s nimi opletačky? Pravdepodobne nie, len si vás poznačia do predtlačeného formulára, že ste tam boli. Ak ste niečo videli k priebehu nehody, treba to povedať a budete figurovať ako svedok. Ak ste len prechádzali a videli už len následok, nikto od vás nič nebude chcieť.

Buďme k sebe úprimný, ak tam bude niekto nestranný, „pokrivených“ ľudí ani len nenapadne kradnúť, lebo aj také veci sa stávajú. Navyše, ak tam budú deti, môžete ich zabávať jednoduchými otázkami z ich života, čo majú radi, čo sa im páči, ale tiež opakovane primiešať otázku, či ich niečo s odstupom času nebolí… Nešťastný vodič sa im nestíha venovať, a základné záchranné zložky tiež nie.

Staré, alebo čerstvé? 

To je tiež častá dilema. Javí auto už známky rozobratého vraku? Je to stará vec a spoluobčania ho pomaly rozkrádajú. Niekedy však býva problém s odťahom či vyprostením auta. Auto tam potom nejaký čas stojí (zvyčajne len pár hodín). Ak boli policajti na mieste, tak zvyčajne ho olepia policajnou páskou, alebo je auto označené správcom cesty prenosnými dopravnými značkami, či má výstražný trojuholník zvonku alebo zvnútra. Ak auto nie je žiadnym spôsobom označené, určite sa choďte pozrieť do vnútra. Bohužiaľ, aj na Slovensku sú prípady, kedy kolo nebohého prešlo tisíc aut za pár dní a nikto chudákovi nepomohol a pritom včasná pomoc ho mohla zachrániť.

Vidíte nehodu? Nerozptyľujte sa!

Aj ako trestný čin

Neposkytnutie pomoci je trestným činom.

Kto osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky ťažkej ujmy na zdraví, neposkytne potrebnú pomoc, hoci tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Kto osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky ťažkej ujmy na zdraví, neposkytne potrebnú pomoc, hoci je podľa povahy svojho zamestnania povinný takú pomoc poskytnúť, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

§ 178 Vodič, ktorý po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytne osobe, ktorá pri nehode utrpela ujmu na zdraví, potrebnú pomoc, hoci tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.