Jedna strana mince pri znižovaní emisií

Už roky hovorím, že sa sústreďujeme prakticky len na jednu stranu rovnice – na znižovanie emisií CO₂, ale druhú stranu rovnice, teda znižovanie úbytku zelene, ktorá je schopná CO₂ pohlcovať, trestuhodne zanedbávame. Áno, existujú rôzne programy na podporu rozvojových štátov, ktoré drastickým spôsobom likvidujú lesy, ale ako vidíme, je to stále málo. O tom ani nehovoriac, čo robíme na vlastnom piesočku, teda v Európe a dokonca aj u nás na Slovensku. Lesy, lúky a polia „uvoľňujú priestor rozvoju“. Jedným dychom dodávam, že by sme sa zároveň mali oveľa intenzívnejšie sústrediť na ochranu, resp. zachovanie prírody ako takej. Znečisťovanie prírody odpadom, využívanie zdrojov, recyklácia… To sú otázky, ktoré by sme mali riešiť. Pritom by sme mali rozmýšľať globálne a nie vyvážať európsky odpad do rozvojových krajín, kde majú neistý koniec. Veľká časť nášho odpadu totiž končí v prírode – na skládke, v mori alebo sa jednoducho spáli. O tom, že odpad neraz triedia deti, navyše za nie práve humánnych podmienok ani nehovoriac. Som presvedčený o tom, že keby sme vyvíjali trochu viac úsilia v týchto smeroch, nemuseli by sme robiť také drastické opatrenia na zníženie tvorby CO₂.

Na konferencii COP26 v Glasgowe, kde sa okrem iného veľké automobilky a 24 krajín zaviazali k šialenému kroku, že najneskôr do roku 2040 prestanú podporovať vozidlá na fosílne palivá, konečne došlo aj na moje slová a 110 štátov sa zaviazalo zastaviť úbytok lesov do roku 2030. Dokonca sa mnoho štátov zaviazalo vysádzať nové stromy. Je najvyšší čas riešiť otázku znižovania emisií CO₂ z druhej strany. Dúfajme, že nie je neskoro.