Test: Kia Seltos je bez elektrifikácie. Ako je to vôbec možné?
Kia Seltos vstupuje do segmentu kompaktných SUV s hranatým, sebavedomým dizajnom, no to najlepšie skrýva vo vnútri.
Európsky trh je SUV a crossovermi doslova preplnený. Nájdete ich v každej kategórii – od najmenších až po najväčšie, nájdete ich ako klasické SUV, aj ako kupé SUV a dokonca aj v podobe kabrioletu. Kia však verí, že dobrých SUV nikdy nie je dosť, a tak prichádza do Európy so svojím globálnym modelom Seltos, konkrétne s jeho druhou generáciou tohto inak veľmi dobre predávaného modelu.
Seltos je postavený na podlahovej platforme K3, ktorú využívajú aj hatchback K4, resp. kombi K4 Sportswagon. Motor a prevodovka sú v motorovom priestore uložené o niečo nižšie a posunuté viac dozadu. V praxi to znamená, že napriek SUV karosérii a vyššej svetlej výške platforma minimalizuje nakláňanie karosérie v zákrutách a dodáva autu agilnejší, „hatchbackovejší“ charakter jazdy. Platforma K3 zároveň prináša vyššiu nárazovú bezpečnosť, lepšie odhlučnenie a, samozrejme, aj pokročilé asistenčné systémy.

Čo sa týka dizajnu, ten kombinuje jednoduchosť s premyslenými detailmi. Celok pôsobí sebavedomo, no nie okázalo či povýšenecky. Absolútnym pútačom pozornosti sú denné, resp. obrysové svetlá s vertikálnymi segmentmi. Pri obrysových svetlách svietia dva krajné segmenty, v režime denného svietenia sa k nim pridajú aj tri vertikálne segmenty, ktoré sa nachádzajú priamo vo svetlometoch. Za zmienku stojí aj C-stĺpik, ktorý je opticky predelený a vytvára dojem, akoby sa zadná časť strechy vznášala. A keď sa posúvame smerom dozadu, tu by som vyzdvihol stierač zadného okna. Nevidíte ho, ale verte mi, je tam. Je schovaný pod strešným spojlerom.

Z dizajnového hľadiska ide o veľmi elegantné riešenie a navyše aj praktické, pretože sa na stierač, ktorý je schovaný sa totiž neusádza prach, ani „bordel“ zo stromov, takže keď potrebujete utrieť zadné okno, gumička
stierača zostáva čistejšia. Maličkosť, ktorá poteší. Samozrejmosťou je aj mohutná ochrana exponovaných častí karosérie tmavými plastmi. Ak by som mohol niečo zmeniť, určite by som vymenil zapustené kľučky za normálne. Jednak sa ukazuje, že zapustené kľučky nemajú na aerodynamiku, a teda ani na spotrebu prakticky žiaden vplyv a jednak sa tieto kľučky veľmi zle držia. Často mi z nich skĺzla ruka.
Priestor pre všetkých
Pri dizajnovom návrhu si Kia evidentne dala podmienku, že auto musí byť aj praktické. Ukazuje sa to hneď pri prvom pohľade, bočné steny aj zadná časť auta sú totiž takmer kolmé a strecha si až dozadu drží výšku. To všetko vytvára veľkorysejší vnútorný priestor, než by ste na základe vonkajších rozmerov očakávali. Naozaj, aj na zadných sedadlách je veľmi veľa priestoru, a to platí pre chodidlá, ktoré si môžete schovať pod predné sedadlá, pre kolená aj pre priestor nad hlavou. Samotné sú dostatočne veľké, majú príjemnú tuhosť čalúnenia aj tvar. A čo je dôležité, vzhľadom na to, že nie sú utopené, resp. že podlaha nie je vysoko ako v elektromobiloch, tak aj posed je celkom príjemný. Navyše si môžete nastaviť sklon operadiel. Samozrejmosťou sú dva kotevné body Isofix.

A aby som nezabudol, krajné miesta sú aj vyhrievané, a to dokonca v troch stupňoch. A kufor? Ten má dvojité dno, pod podlahou má priestor na rezervné koleso a testované vozidlo ho aj malo. Zaujímavo sú riešené kotviace oká. Namiesto štyroch pevných bodov na podlahe totiž Seltos využíva mobilné kotviace oká, ktoré môžete uložiť do piatich bodov tesne nad úrovňou podlahy a do piatich bodov tesne pod úrovňou krycieho plató. To sa bavíme o jednej strane kufra, na druhej sú také isté kotviace body. A ešte máte k dispozícii dva pevné kotviace body na oboch bokoch kufra. Užitočným pomocníkom môže byť otvor na prestrčenie lyží či iných dlhých predmetov.

Čo sa týka priestoru vpredu, tak musím začať sedadlami, ktoré sú veľmi príjemné a ani po dlhej ceste som sa v nich necítil unavený. Vo výbave Platinum sú vyhrievané a ventilované v troch stupňoch a volant je vyhrievaný v dvoch. Obe predné sedadlá sú elektricky nastaviteľné, vodičovo má navyše dve polohy na pamäť a tzv. relaxačnú polohu. To je pri aute so spaľovacím motorom celkom neobvyklé, relaxačnú polohu mávajú obvykle elektromobily, aby ste si mohli oddýchnuť počas nabíjania na verejných staniciach. Trochu ma prekvapilo, že lakťová opierka medzi sedadlami je pevná – dá sa otvoriť, aby ste mali prístup do schránky pod ňou, no nedá sa posúvať dopredu a dozadu a ani výšku si nemôžete nestaviť. Pritom ja by som ju potreboval posunúť smerom dopredu.

Prístrojová doska neponúka nič nové, ide totiž v šľapajach, ktoré Kia využíva vo svojich nových modeloch. A to nie je zlé. Dominantou je širokouhlý displej, ktorý sa v skutočnosti skladá z troch menších – dvoch 12,3-palcových pre digitálny prístrojový štít a centrálny dotykový displej a jedného 5,3-palcového medzi nimi pre klimatizáciu. Aby som bol objektívny, ten prostredný, resp. jeho veľkú časť cez veniec volantu v skutočnosti nevidíte. Keď ho chcete vidieť, musíte sa vykloniť. To však vôbec nevadí, pretože klimatizáciu aj tak bežne ovládate cez centrálny dotykový displej a jej základné funkcie navyše môžete ovládať priamo hardvérovými tlačidlami pod centrálnym displejom. Páči sa mi, že prístrojový štít má zobrazenie s klasickými kruhovými „budíkmi“. Niekomu sa môže zdať, že farebnosť, resp. grafické stvárnenie menu a podstránok dotykového displeja je jednoduché, no má to svoj význam. Kia na vás nechce chrliť digitálny smog, nechce vám spôsobiť epileptický záchvat ako japonská kreslená rozprávka.

Volant nie je úplne kruhový, čo by nevadilo, ja by som však zapracoval na tvare vodorovných ramien, pretože sú príliš hrubé a bránia mi v tom, aby som volant uchopil poriadne. Na druhej strane chápem, že na tých ramenách sú ovládače a tlačidlá, ktoré potrebujú priestor. Zaujímavosťou sú dve tlačidlá v oblasti tretieho ramena – tlačidlo voľby jazdných režimov a tlačidlo režimu Lock pre pohon všetkých štyroch kolies. V brandži to nie je bežné umiestnenie, no Kia ich takto má na viacerých svojich modeloch.

Ja som auto testoval v horúcich letných dňoch, keď som potreboval klimatizovať ostošesť. Žiaľ, výduchy klimatizácie sú nízko a rozsah nastavenia lamiel je obmedzený, takže som si nedokázal smer studeného vzduchu nastaviť, aby mi nefúkal priamo na ramená alebo paže. To je dnes absolútne všeobecný problém takmer všetkých áut, pretože dizajnéri uprednostňujú to, aby ste displej – ktorý by ste, mimochodom, za jazdy absolútne nemali obsluhovať, pretože to je to isté, ako keď obsluhujete mobil – mali čo najviac v zornom poli. Zákon, samozrejme, na rozdiel od mobilu vám displej nezakazuje ovládať.
Biela vrana
Auto bez elektrifikácie je v dnešnej dobe ako biela vrana. Výrobcovia nám vravia, že bez nej nedokážu splniť prísne emisné limity, a tak nás kŕmia hybridmi a mild-hybridmi. To by samo osebe nebol problém, ibaže vďaka týmto technológiám sa autá predražujú a pri mnohých mild-hybridoch sme svedkami, ako ja hovorím, čivava efektu – teda neúmerne intenzívnej rekuperácie, ktorá zabije komfort jazdy. Kia Setos je však jednou z tých bielych vrán, motor 1,6 T-GDi je totiž bez akejkoľvek elektrifikácie. Ide o výrazne modernizovanú pohonnú jednotku Smartstream, využíva priame vstrekovanie benzínu, má variabilné časovanie ventilov CVVD, vďaka ktorému dokáže prechádzať medzi klasickým Ottovým a Millerovým cyklom.

Samozrejmosťou je preplňovanie turbodúchadlom, menej samozrejmé, že turbo má variabilnú geometriu rozvádzacích lopatiek. Medzichladič stlačeného vzduchu je vodný, čo zabezpečuje vyššiu stabilitu jeho práce v horúčavách. Motor ako taký využíva reťazový rozvod. Aktuálne je v ponuke iba tento jeden motor, neskôr príde na trh aj hybrid s 1,6- litrovým atmosférickým motorom. Na výber máte šesťstupňovú manuálnu alebo sedemstupňovú dvojspojkovú prevodovku a pri tej dvojspojkovej si môžete vybrať, či chcete pohon predných alebo všetkých štyroch kolies. Ja som testoval verziu s DCT a pohonom všetkých štyroch kolies a priznám sa, bol som poriadne prekvapený.

Pri pokojnej jazde, ale aj vtedy, keď idete paľbu, sa motor a prevodovka správajú veľmi príjemne, resp. absolútne suverénne. Pri pokojnej jazde sa správajú hladko, motor sa nevytáča, vôbec ho nepočujete, zmena prevodových stupňov je príjemná. Pri paľbe má zasa motor prirodzený prejav a prevodovka dáva jemné kopance pri radení. Pod prirodzeným prejavom motora myslím, že v momente zmeny prevodového stupňa motor na chvíľku povolí, stíchne, aby potom znova zabral a rozozvučal sa pekným sýtym hlasom. Presne akoby sa správal, keby ste mali manuálnu prevodovku, akurát, že sa to všetko deje oveľa rýchlejšie. Keď ale pri bežnej jazde trochu prudšie pridáte plyn, než je to riadiacej jednotke milé, tak prevodovka zrazu úplne zbytočne podradí a motor sa dostane do celkom iných otáčok, ako bol, a v konečnom dôsledku potom zatiahne oveľa viac, akoby ste pôvodne
chceli.

Samotný motor pritom má dostatok síl aj v nízkych otáčkach, takže by sa prevodovka vôbec nemusela do toho interesovať. Prekvapený som bol práve preto, lebo počas medzinárodných testov Seltosu v okolí Frankfurtu nad Mohanom som nič také neregistroval. Nie je to ale hardvérová chyba, je to otázka softvéru a ja predpokladám, že s niektorou z over-the-air aktualizácií to Kia vyrieši. Trochu mi chýbali pádla pod volantom, osobne si myslím, že k automatickej prevodovke akosi patria. Namiesto nich Kia ponúka manuálne radenie samotným voličom prevodovky. Stačí ho posunúť k sebe a potom smerom dopredu radíte nahor a dozadu zasa nadol. Osobitne by som vyzdvihol to, že Kia zvolila takýto „old schoolový“ volič prevodovky, ktorý sa mi páči, je ergonomický a navyše si na ňom môžete nechať „oddýchnuť“ pravú ruku. Pri všetkých tých kolískových alebo otočných voličoch, prípadne voličoch pod volantom je to už veľká rarita.

Pohon 4×4, pochopiteľne, preferuje prednú nápravu, no zadnú zapája do hry proaktívne. To znamená, že nečaká, kým sa predné kolesá dostanú do úzkych. Pre vás to znamená vyššiu istotu pri rýchlom prejazde zákrutou, lepší záber na mokrej alebo klzkej vozovke atď. A Kia, ešte ako za starých dobrých čias, ponúka aj funkciu Lock, ktorá uzamkne medzinápravovú spojku a vy môžete prekonávať aj náročnejšie teréne nástrahy. Samozrejme, v rámci limitov „cestných“ pneumatík a svetlej výšky iba 160 mm. Ale na zasneženej ceste, mokrej tráve, zablatenej ceste a pod. vám Lock určite pomôže. Bonusom verzie s pohonom 4×4 je viacprvkové zavesenie zadných kolies, verzia s pohonom predných kolies má jednoduchú nápravu s vlečnými ramenami a torznou priečkou. Multilink posúva limity jazdných vlastností ďalej a zároveň zlepšuje tlmenie nerovností.

Samotný podvozok je geniálny. Je dobre odhlučnený aj dobre odpružený. Z hľadiska odpruženia je veľmi dobre vyvážený medzi komfortom a dynamikou, resp. stabilitou vo vyšších rýchlostiach. K tomu si pripočítajte dobre naladené riadenie a zistíte, že sa na každú jazdu budete tešiť. Karoséria sa v zákrutách nenakláňa ako tenký prútik v silnom vetre, kolesá ani na nerovnostiach neodskakujú od vozovky. Auto ide tam, kam ho namierite. Budem sa opakovať, ale podobne ako aj pri iných modeloch Kie, ktoré som v poslednom čase testoval, môžem povedať, že podvozok ladili ľudia, ktorí radi jazdia. Pritom nezabudli na to, že aj tí, ktorí „radi jazdia“, teda tí, ktorí radi jazdia rýchlo a dynamicky, väčšinu času jazdia normálne a že aj pre nich je komfort dôležitý. Podvozok zvláda nerovnosti ticho a bez toho, aby nerovnosti búchali do karosérie. Dokonca zvláda aj väčšie nerovnosti
a záplaty na záplatách, ktoré inak vedia potrápiť podvozky. Skrátka veľké uznanie za podvozok.
Bez matrixov
Samozrejmosťou je dlhý zoznam bezpečnostných a asistenčných prvkov, vo výbave Platinum ich máte prakticky všetky, čo len Seltos môže mať. Výnimkou je asistent na predchádzanie zrážkam pri cúvaní detegujúci chodcov a zobrazovanie mŕtveho uhla na prístrojovom štíte, bočné parkovacie senzory a 360-stupňový kamerový systém. Všetky však môžete mať výhodne v jednom balíku Park Pack za 890 eur. Trochu zamrzí, že Kia Seltos nemá a ani v opcii nemôže mať matrixové svetlá. Vyplýva to z toho, že ide o globálny model, ktorý sa predáva okrem iného aj v USA. Tam boli do istého času matrixové svetlá akosi nepriamo zakázané, pretože zákon striktne nariaďoval, že auto musí mať oddelené stretávacie a diaľkové svetlá, ale dnes to už neplatí a v podstate už od roku 2022 autá môžu mať „matrixy“.

Problém je v tom, že Amerika má vlastné, extrémne prísne testovacie procedúry a fotometrické limity pre tieto svetlá, preto sa do toho mnohým automobilkám akosi nechce. Ani Kii sa
nechcelo a zvolila si cestu menšieho odporu a povedala si, že špeciálne pre Európu nič také nebude robiť. Stretávacie svetlá sú úplne v poriadku, no diaľkové majú veľmi úzky svetelný kužeľ a nemajú ani
bohvieaký dosvit. Zato denné svetlá musím pochváliť, pretože majú nápad a počas jazdy odlíšia Seltos
od akéhokoľvek iného auta. Kia Seltos je auto, ktoré dáva nádej, že sa svet nepostaví úplne na hlavu. Je orientované na požiadavky reálnych ľudí, nie na vyfabulované „drísty“. Jeho silnou stránkou je vnútorný priestor
a podvozok, ale aj pohon bez elektrifikácie.
Čo treba uznať
Dobre vyvážený a veľmi dobre odhlučnený podvozok.
Čo nám chýbalo
Matrixové svetlá aspoň v opcii.
Čo nás prekvapilo
Zladenie motora a prevodovky v určitých podmienkach.
Prvá jazda: Kia Seltos vyzerá ako elektromobil, ale elektromobil to nie je!
Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov