Heiligenblut, vstupná brána do raja

Následujúca 1 z 84 Ďalšia

Sú dva typy dovolenkárov. Jedni leňošia niekde na pláži, užívajú si služby hotelového komplexu, sem-tam sa nechajú zlanáriť na nejaký krátky organizovaný výlet či plavbu na najbližší ostrov, ale v zásade berú dovolenku ako „ničnerobenie“. Druhí ani na dovolenke neobsedia, každý deň vymýšľajú nejaký program, objavujú okolie, vyhľadávajú zážitky, neraz aj adrenalínové. Keď sa radíte do druhej skupiny, potom je pre vás Heiligenblut am Grossglockner, malé mestečko na juhu Rakúska, presnejšie povedané na pomedzí spolkových krajín Korutánsko a Tirolsko, ideálnym štartovacím miestom.

Sedem dôvodov

Začnem z pohľadu motoristu. Heiligenblut je menej známou vstupnou bránou do jedného z top motoristických rajov v Európe. Aspoň čo sa týka motocyklov a bežných áut, nie off-roadov. Leží totiž na začiatku legendárneho horského priechodu Grossglockner Hochalpenstrasse. Osobne považujem tento horský priechod za jeden z najlepších v rámci celej Európy a to hneď z niekoľkých dôvodov. Po prvé, pretože má skvelé vedenie stopy s rôznymi druhmi zákrut, nie je to iba o cik-cakovito usporiadaných vracákoch ako napríklad Stelvio. Po druhé, pretože samotný asfalt je prakticky na celej dĺžke 47,8 km kvalitný. Rakúšania ho totiž pravidelne obnovujú  ešte predtým, ako sa povrch „rozsype“. Zdôrazňujem, že neplátajú, ale obnovujú celé úseky. Po tretie, pretože poskytuje nádherné scenérie – veľká časť cesty vedie ponad hranicu stromov a kosodreviny. Dodávam, že v názore o nádherných scenériách sa so mnou zhodujú aj odborníci a verejnosť, pretože aj podľa nich je tento priesmyk jednou z najkrajších panoramatických ciest v Európe. Po štvrté, pretože Rakúšania sa starajú nielen o cestu, ale aj o okolie – parkovacie miesta, ktorých je neúrekom, odpadkové koše, informačné tabule, turistické chodníky… Samozrejmosťou je niekoľko reštaurácií a obchodov so suvenírmi. Po piate, pretože síce cesta je spoplatnená (denný vstup pre auto je 37,5 eur, pre motorku 27,5 eur a za trojtýždňový lístok zaplatíte 61, resp. 51 eur), ale potom je už všetko (okrem toho, či si kúpite – jedlo, pitie či suveníry) zadarmo. Neplatíte za parkovanie ani v parkovacom dome pri vyhliadke Kaiser-Franz-Josefs-Höhe, ani za návštevu múzea, využívanie úschovných boxov pre motorkárov, toalety… Keby som to všetko mal zhrnúť do jednej vety, tak by som povedal, že za svoje peniaze nedostanete iba prejazd, akoby to bolo na Slovensku, ale aj služby, a to na vysokej úrovni. Po šieste si myslím, že tento horský priechod je jedným z najlepších v Európe preto, lebo nemusíte ísť ako zmyslov zbavený, aby ste si ho užili. A keď teraz poviem, že som si ho tento rok užil s dieselovou Kiou Sorento, tak si petrolheadi budú klopať na čelo, ale ja som si ten priechod skutočne užil. Verte mi, nepotrebujete absolútnu rýchlosť, stačí vám relatívna rýchlosť – relatívna vzhľadom na oblúk zákrut a  typ vozidla. Ja som si to užil o to viac, že som opäť mal šťastie na prakticky nulovú premávku. Takmer žiadne auto smerom nadol ani nahor. To sa často nevidí, zvyčajne je tam premávka hustá. Mimochodom, keď si budete chcieť cestu užiť „na hrane“, spomeňte si, že miestni policajti sú na rýchlosť a agresívnu jazdu dosť nekompromisní. A dodávam ešte jednu zaujímavosť – medzi mýtnymi bránami je na priechode už 5 nabíjacích staníc pre elektromobily. Po siedme, ale v neposlednom rade, pokladám tento priechod za top, pretože je „na dostrel“ – z Bratislavy je vzdialený okolo 500 km. Patrím do druhej skupiny dovolenkárov a keď som na Heiligenblute, nikdy si neodpustím zdolať Grossglockner Hochalpenstrasse na bicykli. Vždy si veziem svoj cestný bajk a ani tento rok to nebolo inak, do Kie Sorento sa zmestil s rezervou. Od Heiligenblutu vás hneď od námestia dedinky začne cesta trápiť 12-percentným stúpaním, potom na chvíľu poľaví na 10 percent, zasa vycerí zuby dvanástkou, na chvíľu vás oklame miernym klesaním, aby vás následne trápila trvalým 12-percentným stúpaním, miestami 14- až 16-percentným. Za tunelom Hochtor, ktorý je vo výške 2 504 m n. m., vám poskytne rýchly zjazd, ale potom musíte na Fuscher Törl zasa vystúpať, ten je totiž vo výške 2 428 m n. m. Keď sa chcete doraziť, tak môžete pokračovať na Edelweißspitze, ktoré je vo výške 2 571 m n. m., ale vedie k nemu cestička s priemerným stúpaním okolo 14 %. Odvážni sa môžu pustiť dole na druhú stranu priechodu – smerom na dedinu Fusch an der Grossglocknerstrasse, ktoré je považované za známejšiu bránu tohto priechodu, a potom zasa vyšliapať. Môžete si to namieriť aj na spomínanú vyhliadku Kaiser-Franz-Josefs-Höhe, musíte na malom „kruháči“ asi 2 km za mýtnou bránou od Heiligenblutu odbočiť doľava. Ani tam vás neminie trvalé 12-percentné stúpanie. Na papieri to znie jednoducho, ale každý, kto jazdí na cestnom bicykli, vie, že 12 percent dá zabrať a keď je to mnoho kilometrov, tak to nie je sranda. Skrátka ísť bicyklom na „glokáč“ rozhodne nie je leňošenie. Aby bolo jasné, pokiaľ chcete šliapať na horskom bicykli či e-bajku, tak si ho nemusíte voziť so sebou. V Intersporte priamo na námestí si ich môžete požičať. Cestný si tam však nepožičiate. A, samozrejme, nie je nikde napísané, že na bicykli môžete vyraziť iba na horský priechod. V okolí Heiligenblutu je množstvo pekných cyklistických chodníkov – ľahších aj náročnejších, kratších aj dlhších, vrátane takých, ktoré môžete absolvovať s deťmi. Jasné, že s detskými bicyklami požičanými z Intersportu.

Po nohách

Okolité hory doslova volajú po turistike a možností na výber máte milión – od ľahkej a krátkej po náročnejšiu, vrátane náročnej vysokohorskej so sprievodcom, ferraty ani horolezectvo nevynímajúc. Môžete sa vydať na turistiku priamo z Heiligenblutu, vyviezť sa lanovkou do nadmorskej výšky zhruba 2 604 metrov, kde sa začínajú vysokohorské chodníky, môžete sa autom vybrať na horský priechod, zastaviť sa na niektorom z parkovísk a vydať na chodník, ktorý sa začína práve tam. Národný park Hohe Tauern ponúka neskutočnú krásu a pestrosť – od impozantných trojtisícoviek s ostrými štítmi cez mierne zvlnené lesy a farbou života zaliate údoli, až po vodopády. Určite neobíďte ľadovec Pasterze – najväčší a najdlhší ľadovec v Rakúsku, ku ktorému sa dostanete priamo z vyhliadky Kaiser-Franz-Josefs-Höhe. Na vychádzku s deťmi zasa odporúčam malý asi 3,6-kilometrový okruh Natura Mystica s dvadsiatkou zastávok, na ktorých objavíte miestnu faunu a flóru, ale najväčším lákadlom je 70-metrový vodopád Gössnitzfall.

Opustiť brloh

Keď sa vám zacnie za tepom mesta, môžete vyraziť do blízkeho Lienzu, kde sa pravidelne organizujú rôzne kultúrne podujatia a kde je krásny zámok. Mesto a okolie však ponúka toho oveľa viac. Napríklad špičkový bajkpark pre zjazdárov, bobovú dráhu atď. Mimochodom, jedna časť cyklistickej zjazdovky sa volá Peter Sagan Trail. A ešte jeden tip: v Lienzi sa začína splav rieky Dráva – Draupaddelweg s 12 etapami. Prvá časť z Lienza do Oberdrauburgu je však vzhľadom na vlny náročnejšia, pre neskúsených odporúčam začať druhou etapou. Celý splav má dĺžku neuveriteľných 185,7 km, ale vy si môžete vybrať, ktorú časť si dáte, a samozrejme funguje kyvadlová doprava, ktorá vás potom dopraví na východiskový bod. Na opačnú stranu – z pohľadu Heilibenblutu na druhej strane „glokáča“ – zasa odporúčam Zell am See alebo dedinku Thumersbach na opačnej strane jazera Zell. Určite si vezmite so sebou aj plavky, teplota vody je vhodná na kúpanie a keď patríte k milovníkom windsurfingu, potom si určite prídete na svoje. Mimochodom, Korutánsko je najvodnatejšou spolkovou krajinou Rakúska, má zhruba 200 jazier, 8 000 km riek a potokov, 60 liečivých prameňov a 43 ľadovcov. Vzhľadom na to, že ide o alpský región, je absurdné, že niektoré jazerá majú v lete až 28 stupňov Celzia.

Smrad nevpustí

Ako som už naznačil, cestu som absolvoval vo dvojici s priateľkou na dieselovej Kii Sorento. Na tej, ktorú som testoval v Auto magazíne 12/2020. Teraz mala na tachometri už takmer 30 000 km a bol som z nej rovnako nadšený ako pred vyše polrokom. Nič nebolo ošúchané – plasty, ovládače, kľučky dverí, ani koža na sedadle – nič nebúchalo, všetko fungovalo… Do cieľa nás odviezla bezpečne, úsporne, ale najmä komfortne. Prečo komfortne? Pretože Sorento poskytuje veľa priestoru vo všetkých smeroch, má obrovský kufor, testovaný exemplár mal navyše pohodlné kožené sedadlá vyhrievané a ventilované sedadlá, takže sme si nemuseli nastavovať klimatizáciu na takú nízku hodnotu a predsa sme mali dobrý pocit tepelného komfortu. Chladenie od chrbta pomáha. Komfortne aj preto, lebo klimatizácia ako taká fungovala výborne – nemuseli sme ju počas cesty miliónkrát upravovať a dokonca nám ukázala jednu funkciu, o ktorej som ani netušil. Keď sme zišli z diaľnice a na horských cestách spomalili, tak sme stiahli okná, aby sme sa nadýchli čerstvého alpského vzduchu. Namiesto toho nás ovalila vôňa rakúskeho živočíšneho hospodárstva – inými slovami smrad z kráv pasúcich sa na úpätí blízkeho svahu. Nestihol som to odfotiť a zaznamenať, ako to znelo konkrétne, ale Sorento v tom momente vypísalo, aby sme vytiahli okná, inak filter nedokáže odfiltrovať pach zo vzduchu. Inými slovami, filter v Sorente si aj s takýmito zápachmi dokáže poradiť, len mu nesmiete robiť napriek. Zaujímavé, že dovtedy sme ten smrad neregistrovali, takže to skutočne funguje. A koľkože bola tá spotreba? Celkovo 1 757 km sme najazdili s priemerkou 7,3 l/100 km, no napríklad posledných 280 km, teda od posledného tankovania po odovzdanie auta, sme jazdili iba za 6,4 l/100 km. Aj v mene priateľky ďakujem Kii.

Korutánsko a Tirolsko prirodzene ponúkajú toho omnoho viac. Preto je dôležité dopredu zistiť možnosti a povedať si, čo chcete robiť. Našťastie Rakúšania majú veľmi dobre urobené informačné webstránky a mnohé z nich sú aj v češtine. A hoci sme uprostred leta, upriamujem vašu pozornosť na to, že oblasť je známa aj množstvom zimných lyžiarskych stredísk. Už iba šťastnú voľbu na počasie a aby nás tá pliaga COVID-19 zasa nezablokovala pred hranicami.