Talianska automobilka Lamborghini oslavuje polstoročné výročie modelu Jarama GT. Atraktívne hranaté kupé, ktorého autorom je Marcello Gandini z dizajnérskeho štúdia Bertone, malo originálne predné svetlomety. Doplatilo však na finančnú krízu Lamborghini v 70. rokoch minulého veku.
Názov Jarama má pôvod u španielskych býkov. Je to oblasť, ktorá sa nachádza severne od Madridu: Preslávená je chovom zvierat pre corridu a preteká ňou rovnomenná rieka. Model tak neniesol názov podľa pretekárskeho okruhu neďaleko mesta San Sebastián de los Reyes, hoci aj ten už v dobe premiéry existoval. Jarama bola 4,49 m dlhá, 1,82 m široká a len 1,19 m nízka. Obe nápravy od seba delilo 2380 mm, podvozok pochádzal z avantgardného modelu Espady, ale rázvor sa skrátil o 27 cm.
Dvojdverová strela s dvanásťvalcom pod kapotou dokázala odviesť štyroch pasažierov. Vyrobených bolo len pár stoviek exemplárov. Dizajnový jazyk modelu Lamborghini Jarama GT je poplatný dobe vzniku. Gandini ho navrhol na konci šesťdesiatych rokov minulého storočia s tým, že premiéru mal v marci 1970 na ženevskom autosalóne. Sedan v koncepte grand touring, s dvoma miestami k plnohodnotnému sedeniu vpredu a dvoma skôr núdzovými vzadu, mal konzervatívny dizajn.
Azda najväčšou technickou zaujímavosťou boli atypické vyklápacie predné svetlomety, ktoré sa nevyklápali smerom dohora, ale ich aerodynamický kryt schádzal smerom dole. Keď boli kryty sklopené, tak výsledný efekt pôsobil, ako spadnuté viečka na ľudskej tvári s výrazom „smutných očí.“. Vozidlo poháňal štvorlitrový dvanásťvalec V12 s 350 koňmi schopný Jaramu GT vystreliť až na maximálnu rýchlosť 260 km/h. Celkovo vyrobila automobilka z Apeninského polostrova len 328 kusov z tohto atraktívneho modelu, pričom započítaná je aj výkonnejšia verzia GTS.
Výrobca športových automobilov zo Sant’Agata Bolognese v podstate vyplnil týmto medzeru vo svojom portfóliu medzi modelmi Epsada a Miura. Súčasne nadviazal na starší typ Lamborghini Islero, ktorý však mal technické problémy a vozidlo taktiež nespĺňalo emisné a bezpečnostné limity v Spojených štátoch amerických. Konzervatívna Jarama, ktorá je postavená na technike a skrátenom podvozku väčšieho typu Espada, však ešte pred zahájením predaja pocítila, že médiá sú veľmoc.
Odborná tlač vtedy novému vozidlu vyčítala menšiu praktickosť porovnaní s väčším modelom í Espada. Jarama dostala mínusové body u odborníkov aj za príliš strohý a konzervatívny design, ktorý na pomery značky Lamborghini pôsobil veľmi statickým dojmom. Model Jarama sa dodával v dvoch prevedeniach GT a GTS. Pre svojho výrobcu sa stal tento typ slepou uličkou a zároveň posledným vozidlom značky Lamborghini s klasickou koncepciou uloženia motora pod prednou kapotou.
/Model Jarama sa dodával v dvoch prevedeniach GT a GTS./
V roku 1972 sa Bob Wallace, vtedajší testovací jazdec talianskej automobilky, rozhodol vytvoriť ďalšie extrémne Lamborghini. Voľba padla práve na Jaramu. Mohutný agregát V12 usadili vpredu, ale Wallace sa rozhodol, že ho posunie viac dozadu, aby vylepšil rozloženie hmotnosti. Toho docielil aj presunutím palivovej nádrže a batérie, ktoré nahradili zadné sedadla. Vďaka zmene umiestnenia motoru musel Wallace zmeniť aj prístrojovú dosku, aby sa do interiéru vôbec vošla.
Na nej sa potom nachádzali len tie najdôležitejšie spínače, rádio či klimatizácia by vozidlo príliš zaťažovali. V interiéri sa ukázala aj nová oceľová ochranná klietka chrániaca dvojčlennú posádku. Väčšina karosérie bola hliníková, sklenené okná vymenili za plastové. Celkový úbytok hmotnosti sa napokon predstavoval asi 300 kg. Úplne nový predok vozidla už postrádal výklopné svetlomety, tie nahradili pevné, umiestnené bližšie k ceste. Prednú časť doplnilo niekoľko spojlerov, ktoré zlepšovali aerodynamiku.
Wallaceho Jarama dostala pozmenené zavesenie a upravený motor. Modifikovaný dvanásťvalec produkoval 380 koní, umožňujúci jazdiť rýchlosťou až 270 km/h. Walace taký výkon dostal odstránením vzduchových filtrov a použitím ľahších dielov. Jarama Bob bola vyrobená len v dvoch exemplároch. Jeden je v súčasnej dobe vystavený v Múzeu Ferruccia Lamborghini v meste Funo, druhý sa cez Saudskú Arábiu dostal do Veľkej Británie, kde prebehlo jeho celkové reštaurovanie.
Model Jarama sa vyrábal až do roku 1976. Pokiaľ nepočítame atypický model Espada, je posledným vyrábaným gran turismom od značky Lamborghini. Vo svojej dobe nepopulárny a komerčne neúspešný model Lamborghini Jarama je dnes ceneným zberateľským exemplárom. Oceňovaný je predovšetkým pre svoj originálny design, pre ktorý však bol paradoxne pred polstoročím verejnosťou odsúdený k neúspechu. Ako obrazy mnohých maliarskych majstrov. Tiež ich diela neraz ocenili až ďalšie generácie.
-jj-, zdroj a foto: Lamborghini, Designmag, Motorauthority
Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov