…Tak to bolo aj s fotografiami, ktoré dokumentovali rozvoj školstva v našom meste. Najstaršie boli ešte z Rakúsko-Uhorska. Osobitne drahé sú pre mňa všetky dokumenty, ktoré sa dotýkajú histórie a súčasnosti najmä dvoch školských zariadení. V rokoch 1922 – 1924 sa stavala budova reálneho gymnázia Janka Kráľa. V šesťdesiatych rokoch sa stala na sedem rokov mojou alma mater. Druhou bola základná deväťročná škola na sídlisku, na ktorej vzniku (škola sa otvárala v roku 1964) sa výrazne podpísala moja matka, prvá a neskôr jej dlhoročná riaditeľka. Medzi fotografiami som ju našiel, ako na školskom dvore pózuje s dvoma kolegyňami. No zaujali ma aj historické obrázky z materskej školy pri fabrike Calex, rovnako ako fotky stredného odborného učilišťa, v minulosti najväčšieho výrobcu chladničiek vo východnom bloku.
Nebola to žiadna čierna diera. Už v šesťdesiatych rokoch minulého storočia bolo toto školské zariadenie špičkovo vybavené odbornými učebňami, technickými pomôckami a prístrojmi, žiakom poskytovalo nielen ubytovanie, ale aj všestranné kultúrne a športové vyžitie…
V súčasnosti rieši Slovensko obrovský problém – má totiž akútny nedostatok kvalitnej pracovnej sily. Aj Auto magazín to trápi nielen preto, lebo automobilový priemysel je naším hlavným biznisom
, ale aj preto, lebo v tejto sfére pracuje viac ako stopäťdesiattisíc ľudí, vlani tvoril až trinásť percent HDP Slovenska a na našom priemyselnom exporte sa podieľal tridsiatimi piatimi percentami. Napriek týmto faktom je záujem o profesie, ktoré sa môžu uplatniť v priemyselnej výrobe, ale aj vo vede a vývoji, je malý. Vyriešiť to má tzv. duálne vzdelávanie. V praxi funguje od roku 2015. V analýze stavu v tejto oblasti sa konštatuje, že „Duálne vzdelávanie je moderný spôsob prípravy na povolanie, v ktorom sa žiak učí, ako premeniť teoretické vedomosti na praktické priamo na pôde zamestnávateľa. Celá praktická príprava sa uskutočňuje, na rozdiel od klasického školského spôsobu výučby, v reálnych podmienkach na pracovisku praktického vyučovania, čo je vždy záruka širšieho rozvoja zručností jednotlivca v súlade s požiadavkami trhu práce. Teoretické vzdelávanie zostáva súčasťou výučby na škole.“ Keď čítam tieto riadky, musím napísať, že sme sa opäť nepoučili, nepokračovali sme tam, kde boli dobré základy. Naopak, v 21. storočí sme vynašli teplú vodu, lebo aj v tejto oblasti sme najskôr zbúrali všetko od základov, aby sme po takmer tridsiatich rokoch začali od nuly.
Žiaľ, doba sa zmenila a dnes sa záujem najmä vysokoškolákov, až na výnimky, uberá ľahkou školou života. Ako si inak vysvetliť fakt, že dnes takmer tri štvrtiny absolventov vysokých škôl nepracujú v odbore, ktorý vyštudovali. Podobne je to aj u absolventov stredných škôl. Nečudujme sa, keď v mainstreamových médiách a v bulvári sú vzormi herečky, speváčky, moderátorky a najnovšie aj blogerky a iné „celebrity“. Kto by mal chuť ísť robiť do labáku či fabriky za plat, ktorý nepokrýva životné náklady. A to aj napriek tomu, že zamestnávatelia zapojení v duáli ponúkajú najrôznejšie benefity, od vreckového až po garanciu budúceho zamestnania. Možno len súhlasiť s názormi odborníkov, že príprava na budúce povolanie sa začína v školách. V minulosti nás naši pedagógovia vedeli zorientovať, usmerniť. Dnes však majú učitelia oveľa ťažšiu pozíciu. Spoločnosť si ich váži oveľa menej, ako by mala. Vidieť to nielen na finančnom ohodnotení, ale najmä na spoločenskom statuse. A tak sme v bludnom kruhu, z ktorého zatiaľ nepoznáme východisko. A život nečaká…
Foto: Archív
Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov