Škoda KodiaQ ako moderná sanitka

Škoda KodiaQ prichádza v komplexnej úprave pre potreby zdravotníckej záchrannej služby.

ŠKODA AUTO predstavila nový model Škoda KodiaQ komplexne upravený pre použitie v systéme rendez-vous Zdravotníckej záchrannej služby. Vozidlo má farbu v odtieni RAL 1026 s vysoko odrazovými retroreflexnými prvkami podľa požiadaviek zákona č. 296/2012 Zb. Je vybavené sadou najmodernejšie lekárskej techniky a pripravené na montáž ďalších prvkov podľa potrieb a želaní zákazníkov. Demonštračné vozidlo Škoda KodiaQ má najmodernejšiu majákovú a výstražnú techniku, pričom niektoré z vysoko svietivých LED prvkov sú použité a homologované vôbec prvý raz. Svetelná technika Whelen z najmodernejších vysoko svietivých diód obsahuje okrem iného modré svetlá v maske chladiča, v predných blatníkoch aj piatych dverách vozidla. Strecha vozidla je osadená hi-tech svetelnou  majákovou rampou najvyššieho radu Whelen Legacy, ktorú dopĺňa siréna s výkonom 100 W a rovnako výkonný reproduktor. Za zadným oknom vozidla je namontovaná plne programovateľná tzv. svetelná alej, ktorá umožní dopravnú signalizáciu.

ŠKODA týmto modelom nadväzuje na bohatú históriu výroby záchranárskych a sanitiek. „Som veľmi rád, že už tak krátko po úspešnom vstupe modelu ŠKODA KodiaQ na trh môžeme predstaviť špeciálne upravenú verziu vozidla pre záchrannú službu. Robustná mechanika a priestranný interiér vozidla KodiaQ umožňujú zástavbu najrôznejšie špecializovanej techniky a širokú škálu využitia nielen zdravotníkmi a ostatnými zložkami Integrovaného záchranného systému,“ povedal Miroslav Bláha, vedúci predaja ŠKODA AUTO Česká republika.

Model Škoda KodiaQ pre použitie v stretávacom systéme rýchlej lekárskej pomoci je ďalej vybavený posilnenou a rozšírenou elektroinštaláciou, vrátane prípojky 230V s mriežkovým odpojením pri štarte a zástrčkou PowerAirBox vrátane prípojného kábla, dvoma anténami pre komunikačné zariadenie (Motorola, Matra), LED svetlami, niekoľkými CL zásuvkami, nabíjačkou, predhrevom motorového oleja, druhou 70 Ah batériou či dodatočnými poistkovými skriňami. Špecializovaná výbava ďalej zahŕňa napríklad výsuvný modul systému Carmo Sortimo pre lekárske vybavenie, rôzne úchytné popruhy, hasiaci prístroj aj odolnú deliacu prepážku. Z lekárskej techniky je vozidlo vybavené napríklad záchranársku sadou Weinmann, v ktorej je okrem iného špičkový defibrilátor, odsávačkua, pľúcne ventilátory či lekárska sadu prvej pomoci.

Škoda KodiaQ v záchranárskom vyhotovení vychádza z výbavy Ambition a poháňa ho najžiadanejšie pohonné ústrojenstvo na domácom trhu: motor 2,0 TDI s výkonom 140 kW/190 k v kombinácii s pohonom všetkých kolies a dvojspojkovou automatickou prevodovkou DSG. Zásahové vozidlo možno osadiť pohonným ústrojenstvom podľa priania zákazníka.  S ohľadom na niektoré spoločné atribúty zástavieb je ŠKODA pripravená upraviť model KodiaQ okrem iného ako veliteľský voz pre Hasičský záchranný zbor, špeciál pre políciu a ďalšie nielen záchranárska odvetvia.

ŠKODA je výrobca záchranárskych a sanitných vozidiel s dlhou a bohatou tradíciou.

Len niekoľko mesiacov po homologizácii prvého automobilu Laurin & Klement Voiturette A rozšírila mladoboleslavská značka v roku 1906 svoju ponuku o výkonnejší vodou chladený motor na podvozku typu C s výkonom 2,0 l/8,8 kW/11 k a s rázvorom predĺženým na 2630 mm. Bol z tohto vojenský sanitný automobil pre prepravu štyroch nosidiel po dvoch v dvoch poschodiach.

Prvým automobilom v službách “Pražského dobrovoľného zväzu ochranného” sa v roku 1910 stal tiež automobil L & K, zakúpený Pražskou mestskou poisťovňou. Jeho prvý výjazd pripadol na 20. január 1911 na poludnie. “Tento moderný automobil plne vyhovuje podmienke prvej pomoci, rýchlo a chvatne dopravil obeť nešťastnej lásky,” napísali vtedy Národnej listy. Išlo o čašníčku zo Žižkova, ktorá si do pohára vína naškriabala prudko jedovatý fosfor zo šiestich škatuliek zápaliek. Vďaka pohotovému zásahu bol ženin život zachránený.

Po prvej svetovej vojne sa stavbou sanitných vozidiel zaoberali takmer výlučne samostatné karosárne. Preslávený pražský podnik Oldřicha Uhlík, pôvodný nositeľ obchodného mena “Karosa”, zhotovoval od roku 1929 drevené sanitné nadstavby na podvozku ľahkého úžitkového vozidla Škoda 125 (1,9 l/22 kW/30 km maxV 60 km h). Pre vyhlásené sanatórium v ​​Prahe-Podolí vznikla úpravou šesťvalcového vozidla Škoda 6R (2,9 l/37 kW/50 k) viac ako päťmetrová plne vybavená sanitka. Pre mesto Kadaň bola určená sanita Škoda 645 s dvojicou nosidiel zavesených podľa amerického patentu na vinutých pružinách. Z ďalších producentov sanitných vozidiel na podvozkoch ŠKODA možno spomenúť podniky Sodomka z Vysokého Mýta, Petera z Vrchlabí, Šebek a Vyskočil z Prahy či Plachý z Brna. Mimochodom v 30. rokoch križovali Československo celkovo asi štyri stovky sanitiek, ktoré prevádzkovali najmä jednotlivé nemocnice, sanatóriá či Červený kríž.

V druhej polovici 30. rokov sa základom pre stavbu sanitných vozidiel stávali väčšinou podvozky vozidiel ŠKODA strednej a vyššej triedy: Rapid, Favorit aj Superb s rázvorom až 3415 mm. Protipól potom predstavoval najľudovejší model Škoda 995 “Liduška” (1939) s rázvorom púhych 2200 mm a celkovou dĺžkou 3800 mm. Vnútornej priestrannosti prispelo vysunutie motora dopredu, umiestnenie chladiča k deliacej stene a prevodovka u zadnej nápravy (transaxle).

Povojnová výroba sanitných vozidiel od mája 1946 bežala v bývalej karosárni Petera vo Vrchlabí na podvozku typov 1101/1102 “Tudor”, ktoré dodávala moadoboleslavská automobilka (1946 – 1952). Štvorvalec 1,1 l/23,5 kW/32 k stačil na dosiahnutie rýchlosti 90-100 km/h. Sanitné vozidlá sa stali atraktívnym vývozným artiklom, slúžili napríklad v egyptskej Káhire. Vzhľadom k relatívne krátkemu rázvoru 2485 mm však musela byť deliaca stena vedľa vodiča vyklenutá dopredu, aby sa do vozidla vošlo ležadlo. Spolujazdcovi tak muselo stačiť úzke núdzové sedadlo. Preto pri vývoji nástupníckeho modelu 1200/1201, prvých sériových vozidiel ŠKODA s celokovovou karosériou, pristúpili konštruktéri k predĺženiu rázvoru na 2685 mm. Aj vďaka širšiemu rozchodu kolies začala po roku 1952 zo závodu Kvasiny vychádzať priestranná sanitka s dĺžkou 4600 mm, ktorá pojala dvoje nad sebou umiestnené nosidlá, prípadne jedno pohodlnejšie lôžko. Do jari 1956 vzniklo takmer 2000 sanitných vozidiel Š 1200. Potom sa ich výroba vrátila do závodu Vrchlabí, kde pokračovala na modernizovanom podvozku Š 1201 s výkonnejším motorom (33 kW/45 k). Do roku 1956 vzniklo takmer 5300 ksov, kariéra Š 1201 skočila v roku 1961.

Ďalší vývojový stupeň predstavovala ŠKODA 1202 (1961 – 1973), ktorej zadné dvere sa už otvárali nahor. Pre zmäkčenie charakteru odpruženie bola priečna listová pružina zadnej nápravy v roku 1963 doplnená o dvojicu vinutých pružín. Do roku 1970 vyšlo zo závodu Vrchlabí viac ako 12 000 sanitných vozidiel Š 1202.

Prototyp vozidla Š 1203 v sanitným prevedení vznikol vo Vrchlabí už na jar 1962, sériová výroba sa však rozbehla až o viac ako šesť rokov neskôr. “Tisícdvestotrojka” sa na ďalšie tri desaťročia stala najrozšírenejšou sanitkou v Česko-slovensku. Na model 1203, vyrábaný vo Vrchlabí (1968 – 1981: viac než 9900 ks v sanitnej verzii) nadviazal závod v Trnave, kde pokračovala výroba modelu modelu TAZ 1500 v Trnavských automobilových závodoch až do 90. rokov.

Novú kapitolu napísali záchranárske vozidlá s pohonom predných kolies na báze modelového radu Škoda Favorit, konkrétne s o 350 milimetrov dlhším modelom kombi Forman (1990 – 1995), respektíve Forman Plus. Prišla potom Škoda Felicia Combi (1995 – 2001) a následne Octavia Combi. V súčasnosti je najvyužívanejším vozidlom v tzv. Rendez-vous systéme model Škoda Yeti.

Skoda Media Services (šr)