VW na Slovensku

Od Nemecka po Čínu, od Maurícia po USA. Slovenský závod Volkswagen exportuje Touarega do 148 krajín sveta už desať rokov. Je čas obzrieť sa späť za týmto úspechom. Volkswagen otvoril svoje brány v Devínskej Novej Vsi už v roku 1991 a zamestnáva viac ako 8 400 ľudí. 3 milióny vozidiel stihli za ten čas výjsť z brán tejto fabriky. Dnes sa tu okrem Touaregu vyrába aj Audi Q7, Škoda Citigo, Volkswagen up!, SEAT Mii a karosérie Porsche Cayenne. To ale nie je všetko: v Martine majú závod na komponenty pre podvozky a prevodovky, v Košiciach zase pripravujú autá pre ruský trh. Okrem novej výrobnej haly, ktorú dokončia o dva roky, sa v areáli nachádza veľká karosáreň, montážna hala, hala pre agregáty/moduly, a časť montážnej haly patrí finálnym prácam na autách. K tomu, samozrejme, administratívne a logistické priestory, unikátna prepravná lanovka, testovacia dráha s rýchlostným oválom a taktiež náročný off-roadový areál. V roku 2001 zainvestoval Volkswagen do slovenského závodu 356,4 mil. eur, aby o rok neskôr otvorili celkom novú montážnu halu veľkú ako 21 futbalových ihrísk a novú karosáreň s laserovými automatickými zváracími stanicami. Všetko pre exkluzívnu výrobu dnes jedného z najobľúbenejších SUV na svete – Volkswagenu Touareg. Ako jediný výrobný závod na svete dostal aj unikátnu lanovku, ktorá preváža autá z haly na testovací okruh a späť. Testuje sa tu každý jeden Touareg a každý kus je zároveň zariadený podľa požiadaviek jednotlivých odberateľov. Svoj montážny pás zdieľa s výrobou karosérie Porsche Cayenne a Audi Q7. Výroba SUV, ako je Touareg, znamenala pre rozvoj závodu a zamestnanosti veľký pokrok. V rokoch 2006 až 2010 sa tu vyrábala faceliftovaná verzia tohto auta a následne začali s výrobou druhej generácie. Slovenský závod bol v roku 2010 taktiež prvým, z liniek ktorého vyšli vôbec prvé Volkswageny s hybridným pohonom, opäť v tele populárneho Touaregu. Závod Volkswagen patrí medzi najväčších investorov na Slovensku a zároveň najväčších zamestnávateľov a exportérov. Výroba exkluzívneho, akčného modelu Touareg Edition X (čítaj „10“) práve značí desiaty rok jeho výroby. V showroomoch ho nájdete od 10. novembra.

KARBÓNOVÁ KAPOTA

Kompozit vystužený uhlíkovými vláknami (karbón) sa dnes používa takmer výhradne pri stavbe pretekárskych špeciálov a drahých superšportových automobilov. Obľubujú ho však aj úpravcovia automobilov (tuneri), ktorí ním nahrádzajú kapotu, veko batožinového priestoru či strechu. Cieľ je jasný: znížiť hmotnosť. Ford oznámil, že v budúcnosti bude karbónovú kapotu používať aj v sériovej produkcii lacnejších áut. Karbón je síce výrazne ľahší než oceľ alebo hliník, no pri silnom náraze sa láme, čo môže pri zrážke s chodcom predstavovať problém. Aby sa dosiahli patričné deformačné parametre, medzi dvoma vrstvami plastu vystuženými uhlíkovými vláknami CFRP (Carbon-Fiber Reinforced Polymer) je špeciálna pena. Takáto kapota je zatiaľ, samozrejme, drahá, no Ford hovorí, že masovou výrobou dokáže jeho cenu výrazne stlačiť dole. Bežný človek nebude ani tušiť, že jeho vozidlo má karbónovú kapotu. Špecifická štruktúra bude zakrytá farbou a lakom vo farbe zvyšku karosérie.

HORČÍK IDE DOPREDU?

Znižovanie hmotnosti je jedným z kľúčových nástrojov na zníženie spotreby paliva, a teda aj tvorby emisií CO2. A tiež aktívne prispieva k lepším jazdným vlastnostiam. V ostatnom období sme sa však dostali do akejsi špirály: až na výnimky je každé nové auto väčšie než jeho predchádzajúca generácia, každé je bezpečnejšie a lepšie vybavené. Výsledkom je, pochopiteľne, vyššia hmotnosť. Niektorým automobilkám sa však podarilo túto špirálu otočiť – príkladom môže byť nový VW Golf, o ktorom píšeme v Pod lupou, či Mazda6. Aby výrobcovia dosiahli čo najnižšiu hmotnosť, siahajú na jednej strane po vysoko- a ultravysokopevnostných materiáloch, na strane druhej po hliníkových materiáloch. Koncern General Motors však prichádza s myšlienkou použiť namiesto hliníkových zliatin ešte ľahšie horčíkové. Pripomeňme, že automobilky už aj dnes používajú horčíkové zliatiny, avšak v malom rozsahu – robí sa z nich, napríklad, kostra volantu, najľahšie športové disky kolies a Mercedes-Benz ho už použil aj na karosérii modelu SL. GM chce horčíkové zliatiny používať aj na stavbu karosérie. Horčíkový plech je o 75 % ľahší než oceľový, o 60 % ľahší než titánový a o 30 % ľahší než hliníkový. Ako príklad GM uvádza veko batožinového priestoru, ktoré má z horčíkovej zliatiny iba vnútornú štruktúru. Napriek tomu je o 1 kg ľahšie než oceľové veko. Testy ukázali odolnosť 77 000 zatvorení a otvorení a záťaž 250 kg bez najmenšieho poškodenia. Veko prešlo aj antikoróznym testom. Americké konzorcium pre materiálovú spoluprácu USAMP (United States Automotive Materials Partnership) predpokladá, že do roku 2020 môžeme znížiť hmotnosť áut až o 15 %, čo bude znamenať 9 – 12% zníženie spotreby paliva. Problémom môže byť dostupnosť, a teda aj cena horčíka, ktorý je výrazne drahší než hliník.