A teraz tu máme ďalšiu perlu z dielne Európskej komisie – návrh nariadenia o obehových požiadavkách na dizajn vozidiel a nakladanie s vozidlami po dobe životnosti, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia EÚ 2018/858 a 2019/1020 a rušia smernice 2000/53/ES a 2005. Tento návrh totiž v časti A – Kritériá pre posudzovanie možnosti opravy vozidiel, hovorí, kedy je vozidlo neopraviteľné. Medzi inými v bode g definuje, že vozidlo je technicky neopraviteľné, keď si jeho oprava vyžaduje výmenu motora, prevodovky, karosérie alebo zostavy podvozka, ktorou zanikne pôvodná totožnosť vozidla. Inými slovami, keď budete potrebovať vymeniť motor, prevodovku, zostavu podvozka, tak to jednoducho nebudete môcť urobiť a vaše auto budete musieť ekologicky zlikvidovať. Tvorcovia návrhu argumentujú hlavne dvoma vecami – bezpečnosťou a ekológiou. No mne sa zdá, že to s jednou ani druhou vecou nemá nič spoločné a v skutočnosti nejde o nič iné než o ožobráčenie ľudí.
Akú má súvislosť s bezpečnosťou, či je v aute pôvodný motor alebo nový? A čo prevodovka, aký má vplyv na bezpečnosť? Aký má súvis s bezpečnosťou, či má auto nové rameno zavesenia kolesa alebo pôvodné? To nové, keďže nebude prehrdzavené, bude ešte lepšie ako to staré? Pritom podotýkam, že už teraz musíte po auto vážnejších nehodách opravovať v certifikovaných servisoch a tie musia použiť certifikované diely a technológie. Takže bezpečnosť? Tá ide von z hry. Iná stránka veci je, že keď nebudete môcť vaše auto opraviť, tak budete nútení kúpiť iné, novšie, podľa predstáv euroúradníkov v ideálnom prípade celkom nové, úplne najlepšie čisto elektrické.
A ekológia? Čo je v tom ekologické, keď zošrotujeme auto, ktoré by inak mohlo pokojne ďalej jazdiť mnoho rokov a mnoho desiatok tisíc kilometrov? Nie je rozumnejšie využiť už vyrobené a vyťažiť z neho maximum, než neustále vyrábať nové a nové. Tíško podotýkam, že najhlbšiu „envirobrázdu“ necháva auto počas svojej výroby, nie počas prevádzky. Ťažba surovín, recyklácia materiálov, samotná výroba, doprava surovín, komponentov a nakoniec aj samotného auta k dílerom… to všetko vytvára environmentálnu záťaž. A teraz pozor, návrh má jeden obrovský háčik – netýka sa totiž iba starých áut. Dnešné technológie, ktoré nám majú priniesť zníženie emisií CO2, totiž v konečnom dôsledku často prinášajú veľké problémy. Spojenie priameho vstrekovania, tzv. downspeedingu, preplňovania a krátkych mestských trás dokáže odpísať motor už v priebehu niekoľkých desiatok tisíc kilometrov. Prečo sa navrhovatelia neporozprávali s nejakými servisákmi, aby im povedali, aké motory vymieňajú? Často sú to niekoľkoročné autá, rozhodne mladšie, než je priemerný vek áut na Slovensku. Podobne je to s prevodovkou, obvykle je lacnejšie vymeniť ju za „novú“, než sa pokúsiť opraviť komplikovanú mechatroniku.
Keď tento návrh vstúpi do platnosti, chtiac-nechtiac vyradíme z premávky aj relatívne nové autá, ktoré nielenže nemajú vysoké emisie, ale sú už vybavené aj asistenčnými systémami. Celý ten návrh je proste jedna veľká hlúposť… Čo ešte vzíde z hláv euroúradníkov? O pár rokov nám zakážu aj výmenu pneumatík a keď ich zjazdíme, tak celé auto budeme musieť zošrotovať?