Na každom testovacom aute skúšam fungovanie moderných asistenčných systémov ako sú inteligentný tempomat či vodenie v jazdných pruhoch. V niektorých autách fungujú tieto funkcie jemnejšie a plynulejšie, v iných ešte cítiť rezervy. Napríklad udržať auto uprostred jazdného pruhu je pre mnohé súčasné autá veľkým problémom. A to nehovorím o zúžených jazdných pruhoch pri výjazde z hlavného mesta smer Senec. Tie sú orieškom aj pre najlepších.
V jednom z testovacích automobilov som samozrejme vyskúšal aj fintu so závažím na volante. Za ideálnych poveternostných podmienok bolo auto skutočne schopné jazdiť samé. Problém nastal vtedy, keď som sa vydal na spiatočnú jazdu. Cestu totiž skropil jemný dážď a zapadajúce slnko z nej vytvorilo optické zrkadlo. A systémy zmĺkli, vodenie v jazdných pruhoch vypísalo chybu. Oranžové čiary na mokrej ceste snímače nedokázali rozpoznať.
Druhou veľkou skúškou prešli systémy počas nedávneho sneženia. Predná maska pokrytá snehom bola pre ne príliš. Inteligentný tempomat nedostával signál a vyhlásil chybu. Prečo to všetko píšem? Nuž preto, lebo jednoduchý problém, s ktorým sa na cestách stretávame bežne, je pre väčšinu v súčasnosti používaných snímačov zjavne neriešiteľný. Oči vodiča sú teda zatiaľ nenahraditeľné.
Takmer každý deň počúvam o tom, že za pár rokov už budú vedieť autá jazdiť samé. Automobilky dokonca ukazujú autá úplne bez volantu. Technika autonómnych automobilov však ešte musí vyriešiť niekoľko zásadných problémov. Jedným je napríklad to, ako sa auto zachová v krízovej situácii. Na základe akých kritérií sa rozhodne, či bude chrániť vlastnú posádku, alebo ohrozené osoby? A k tomuto problému by som pridal aj vyššie spomenuté skúsenosti. Majú automobilky v talóne spoľahlivejšie riešenie mapovania okolia vozidla? Lebo súčasnej technike by som veru osud seba a mojej rodiny v aute bez volantu určite nezveril.
Peter Lacena, foto: SITA
Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov