Šľak ma ide trafiť

Hádam mi to Julo Satinský odpustí, že som si do názvu tejto úvahy požičal veľavravný titulok jeho štipľavých úvah o neduhoch, ktoré nám otravujú život. No priznám sa, že mi nič priliehavejšie na aktuálny stav najstaršieho pevného mosta cez Dunaj v Bratislave nenapadá.
Zhrňme si fakty. Pôvodne Most Františka Jozefa, po prvej svetovej vojne Štefánikov most, po druhej Most Červenej armády. Most, ako si ho ešte mnohí pamätáme, mal železnú konštrukciu z Vítkovických železiarní, ktorá bola osadená na kamenných pilieroch.

Šľak ma ide trafiť, keď si uvedomím, že ho postavila za šesť mesiacov na začiatku roku 1946 Červená armáda ako provizórne spojenie Bratislavy a Petržalky. V apríli 1945 totiž vyhodila starý most do vzduchu ustupujúca nemecká armáda. Dĺžka mosta Červenej armády bola 460 m. Chodci využívali drevený chodník, vlaky jednokoľajnú železničnú trať, autá dvojpruhovú cestnú komunikáciu. Postupne sa Starý most pre zhoršujúci stav uzatváral. Definitívnou bodkou bol 2. december 2013. A tak radní mesta rozhodli, že opäť spoja brehy Dunaja systémom kompletnej rekonštrukcie za 70,6 milióna eur. 22. októbra 2013 podpísali zmluvu s medzinárodným konzorciom s tým, že dielo bude dokončené v auguste 2015.

Šľak ma ide trafiť, keď si spomeniem, že sme sa do blízkosti inkriminovaného mosta nasťahovali krátko predtým, ako sa uzavrel nielen most, ale aj Štúrova ulica. A tak sme sa nechtiac stali svedkami nekonečnej odysey, ktorá ani na konci mája roku 2016 nemá konca. Jedna z dopravných tepien hlavného mesta je do dnešného dňa funkčná len sčasti. Preťali sa dopravné ťahy obyvateľov i návštevníkov mesta, ale aj mestskej hromadnej dopravy. A hoci v prvých týždňoch výstavby sme na moste i v priľahlých uliciach videli relatívne dosť robotníkov, postupne zmizli a ukázali sa až pred letom, keď mala byť stavba dokončená.

Šľak ma ide trafiť, keď si spomeniem, ako sa doslova šturmovalo a ako sa pred zrakmi verejnosti 15. decembra 2015 akože odovzdalo akože dokončené dielo. To nemožno nazvať inak ako verejné klamstvo. Dôvodom boli európske fondy. A naši „otcovia mesta“ nás kŕmili pravidelnými vyhláseniami, že v januári, vo februári, v marci, v apríli prejdú po moste prví chodci. V skutočnosti však most odovzdali peším až 19. mája. A hádam v júli po nej električka povezie do Petržalky aj prvých cestujúcich.

Šľak ma ide trafi ť, keď si uvedomím, že niet toho, kto by za tento stav, za toto do neba volajúce klamstvo niesol zodpovednosť, ale aj z toho, že to nikoho nepáli, nehnevá, že nik nezvolá na Námestie SNP míting oklamaných, odkiaľ by sa nieslo silné posolstvo typu – úradníci, vráťte mesto ľuďom, alebo neklamte nás, páni!

No šľak ma ide trafiť aj preto, lebo na konci tejto stavebnodopravnej odysey za viac ako 70 miliónov eur je – prepáčte za výraz – nič. Možno som to prehnal, ale ak sa aj dožijeme toho, že električkou prejdeme cez Dunaj zo Starého Mesta do Petržalky, tam sa cesta za pohodlnejšou a rýchlejšou verejnou dopravou končí. Dnes totiž zrejme nik presne nevie, kedy bude výstavba električkovej trate v Petržalke pokračovať. A či vôbec. Šľak ma z toho ide trafiť.

Ivan Mičko vydavateľ