Hlasové ovládanie – Jeden nezmysel za druhým

Nedávno šéf BMW – Oliver Zipse – naznačil, že dotykové displeje už pravdepodobne nebudú mať v autách dlhú životnosť, podľa neho ich zakáže regulačný úrad. Aleluja, to im trvalo! Ja vlastne ani nechápem, ako sme sa vôbec dostali do takéhoto stavu, v akom sme dnes, keď prakticky všetky hardvérové ovládače zmizli. Rozumiem existencii displejov, dnešné autá majú toľko systémov, že by nám nestačila celá prístrojová doska na všetky tie tlačidlá a otočné ovládače. No donekonečna budem opakovať, že kľúčové a často používané funkcie musia mať svoje vlastné ovládače – jednoznačné a ľahko dostupné bez toho, aby ich vodič musel hľadať a potom zrakom kontrolovať, či daný príkaz auto skutočne prijalo… Kde k tomu tvorcovia áut prišli? V akej knihe o ergonómii ovládania auta to je? O logike menu niektorých systémov ani nehovoriac.

Netešme sa však dopredu, Zipse totiž naznačil, že úlohu displejov prevezme hlasové ovládanie. Jeden nezmysel vystrieda druhý. Ja uznávam, že hlasové ovládanie môže byť užitočnou vecou, no iba ako opcia alebo alternatíva k iným možnostiam, nie ako jediný spôsob. V niektorých momentoch je hlasové ovládanie nezmysel. Viete si napríklad predstaviť, že rozhovor s manželkou budete musieť zakaždým prerušovať – „prepáč, láska, chcem si upraviť teplotu klimatizácie“. Alebo skúste deťom povedať, aby na chvíľku stíchli, lebo si chcete upraviť intenzitu podsvietenia prístrojov… pretože inak vám v tom hluku systém nerozumie. Alebo že si zakaždým budete musieť stopnúť podcast, audio či rádio… Ja chcem počúvať svoju hudbu, nie rozprávať sa s autom. O tom, že elektronika zrejme nebude celkom dobre rozumieť ani nehovoriac.

Alfa Romeo – Stop prerasteným tabletom v autách!

Prečo zasa chceme vymyslieť niečo lepšie ako koleso? Aj tak nič lepšie nevymyslíme. Neviem, ľudia, ktorí tvoria autá, sa v nich už nevozia?