Syntetické palivá – Záchrana pre „spaľováky“?

Ekológia sa stala zaklínadlom dnešných dní a kým ešte na prelome tisícročia dominovali vývoju alternatívnych pohonov najmä palivové články, no už na prelome minulého desaťročia sa začal skloňovať elektromobil a zároveň sa objavil ešte jeden trend – syntetické paliva. Túto technológiu paradoxne najviac preferovalo Audi, ktoré ju prezentovalo súčasne s vodíkovou technológiou a v podstate obe technológie mali rovnakú pointu – energiu z obnoviteľných zdrojov dokázali uskladniť. Buď vo forme plynného vodíka, alebo ako syntetické palivo s nulovou uhlíkovou stopou. Prirodzene, iba v prípade, že na výrobu sa využívala veterná, vodná alebo solárna energia. Ešte v roku 2012 sa táto technika javila ako riešenie budúcnosti, dnes je to inak. Dominujú elektromobily s enormnými batériami a dokonca Audi vyhlásilo, že už onedlho sa v jeho portfóliu budú výlučne elektromobily.

Vodík sa síce vracia, no syntetické palivá preferuje momentálne z celého koncernu Volkswagen už iba Porsche. A ja sa nečudujem, ikonu s označením 911 totiž môže zachrániť iba táto technológia.

CO₂ je základ

Základom výroby syntetického paliva je zachytávanie atmosférického kysličníka uhličitého. K tomu sa pridáva plynný vodík a v reakcii sa vytvára najskôr izobutén (C₄H₈) a v druhom kroku po pridaní ďalšieho vodíka vzniká izooktán (C₈H₁₈). Ak sa pýtate na energetickú náročnosť tohto procesu, tak je pomerne vysoká. A práve to je dôvod, prečo mnohí výrobcovia nevidia zmysel v produkcii syntetických palív. Hoci, ak sa pozrieme na lokality, v ktorých chceli výrobcovia produkovať svoje biopalivá, tak zistíme, že Audi plánovalo megatováreň na tento druh paliva v Alžírsku, Porsche plánuje výstavbu tohto závodu až v ďalekom Čile. Tieto lokality na prvý pohľad nedávajú zmysel, na druhý však vychádzajú z geografickej polohy, ktorá umožňuje maximalizovať množstvo obnoviteľnej energie. A tá, ako je známe, sa často vyrába zbytočne. Po slovensky, ak sieť neodoberá elektrinu, vyrába sa zbytočne. A kedysi platila logika, že namiesto zastavenia veternej elektrárne by sa jej energia mala využiť na výrobu nosičov energie. Takto by sa energia zo slnečných kolektorov dala využiť aj v noci, prípadne ak slnko nesvieti tak intenzívne, ak je práve zamračené. Prípadne by sa z tejto zelenej a nadbytočnej energie dali poháňať aj automobily.

Investície

Porsche do tejto oblasti masívne investuje. Celkovo naliali do spoločnosti HIF Global LLC vyše 75 miliónov dolárov a fabrika na výrobu syntetických palív nesie názov Haru Oni eFuel a bude stáť v meste Punta Arenas na juhu Čile. Ako sme už spomínali, ide o veternú časť južnej Ameriky, ktorú poveternostne ovplyvňuje najmä južný pól. Inovatívny prístup by sa mal vyplatiť aj napriek tomu, že zatiaľ stojí jeden liter syntetického paliva 10 dokárov, cieľom je zníženie na úroveň 2 doláre za jeden liter, čo zodpovedá zhruba dnešným cenám za palivá.

Stačí ho vyrobiť

O distribúciu týchto palív sa bez problémov môže postarať aktuálna sieť čerpacích staníc, veď zložením sa syntetické palivo v ničom nelíši od toho, ktoré sa vyrába z ropy. Neškodí ani spaľovaciemu motoru, čo je výhoda oproti etanolu, ktorý z dlhodobého hľadiska poškodzuje niektoré časti motora. Problematike týchto palív sa venuje aj firma Bosch, ktorá rovnako investuje do tejto technológie nemalé prostriedky. Ich vývojári vyrátali, že prevádzka hybridného vozidla na syntetické palivo je až do najazdenia 160-tisíc kilometrov výrazne nižšia, ako má elektromobil s veľkou batériou a dlhým dojazdom. To sú fakty.

Kde to viazne?

Problémom je zatiaľ infraštruktúra fabrík na výrobu syntetických palív. Tie, ktoré sa nachádzajú v Európe, slúžia zatiaľ iba na výskumné účely, navyše ich efektivita nie je vysoká, preto ich treba spravidla presunúť tam, kde je energia z obnoviteľných zdrojov vyššia a produkcia takéhoto paliva nielen efektívnejšia, ale aj lacnejšia.