Kľučky dverí, alebo keď rozum dostáva na frak

Dizajnéri v ostatnom období venujú zbytočne veľa pozornosti kľučkám dverí. V záujme, aby posilnili, či dokonca vytvorili pocit kupé, schovávajú kľučky zadných dverí do rámu okien. Tu by som mohol menovať dlhý rad značiek a modelov. Na pohľad pekné, ale chcel by som vedieť, koľko dám si na takýchto kľučkách polámalo nechty. Takto to predsa nemá byť, dizajn má byť aj účelový, špeciálne pri autách, kde musí mať kľučka isté ergonomické parametre a navyše musí poskytovať dobrý úchop na to, aby sa aj vzpriečené dvere po nehode dali otvoriť zvonka.

Druhá kategória kľučiek, kde dizajnéri nedávali pozor na hodinách, sú zapustené kľučky, ktoré po vysunutí nemajú ergonomický tvar a zle sa uchopujú – pozri Hyundai Ioniq 5 alebo Kiu EV6. Ani ony neposkytujú dostatočný úchop na to, aby som otvoril prípadné vzpriečené dvere po nehode. Bude to znieť pritiahnuté za vlasy, ale v prospech pár „kvapiek“ benzínu, nafty či pár kilowatthodín energie obetujeme ľudský život.

Euro NCAP vo svojich testoch vyhodnocuje silu potrebnú na otvorenie dverí po nehode a určite podobné testy robia aj samotní výrobcovia. No zdá sa, že obaja zabúdajú na to, či sa tá sila vôbec dá cez kľučku vyvinúť. A tak rozum opäť dostáva na frak.