Vodopády Myrafälle – Jednou nohou tam, druhou späť

Jeden deň stačí, aj to nie celý. Môžete ísť po diaľnici aj cez dedinky. Google navigácia tvrdí, že rozdiel medzi cestou diaľnicou a okresnými cestami je slabá polhodina. Takže som sa vybral po okreskách a dedinách. Akurát si dávajte pozor na stacionárne radary, často meniace sa rýchlosti, pričom niekedy ani srnka netuší, aký je limit na danom úseku. Vďakabohu za funkciu čítania dopravných značiek napojenú na moje logické myslenie – ani SEAT Tarraco, s ktorým som sa vybral na cestu, totiž nie je neomylný.

Následujúca 1 z 43 Ďalšia

Takmer vždy po rovine

Asi viete, že Dolné Rakúsko je z našej strany prakticky rovina. Až tesne pri mojom cieli začne nadmorská výška rásť. Vstupujeme do Viedenských Álp. Na to, že bola sobota, tak v poslednom mestečku s názvom Pernitz bolo akosi mŕtvo, ale možno to bola len náhoda. V tomto mestečku nezabudnite odbočiť do uličky, ktorou sa potom pomaličky štveráte cestičkami na parkovisko k vodopádom. S parkovaním nebol problém, bolo zadarmo a na voľné miesta ma naviedli živí usmerňovači. V letných mesiacoch, cez prázdniny, však zvykne byť s parkovaním problém a treba prísť skoro ráno.

Vodopády a skalné bralo

Po vystúpení z auta som sa rozhodoval, či si nechať tenisky alebo sa prezuť do turistických topánok. Zvolil som turistické topánky, no ľudia tam chodili v teniskách, sandáloch atď. Div, že nie v šľapkách. Lístok pre dospelého nad 15 rokov na vodopády stojí 5 €, pre deti 1,50 €, čo je viac ako prijateľná suma. Treba si uvedomiť, že idete po kľukatých drevených mostíkoch, ktoré vyžadujú údržbu a Rakúšania ich aj udržiavajú. Upozorňujem, aby ste si lístok nechali počas celej túry, slúži totiž aj na prechod výstupným turniketom. Vodopády majú celkovú výšku 125 metrov a dovedna prechádzate cez 26 drevených mostíkov, lávok či schodíkov. Nie je to však nič náročné, zvládnete to aj s malými deťmi. Ak zbožňujete vodu, jej hukot, ale aj žblnkotanie, je to naozaj ako z rozprávky. Na celkovo 11 tematických zastávkach sa okrem famóznych vodopádov oboznámite s miestnou faunou a flórou a s tým, ako sa tu kedysi z vody vyrábala elektrická energia. Zhruba do šesťdesiatich rokov minulého storočia. Už v roku 1895 inžinier Oskar Edler von Rosthorn naplánoval projekt „Mirawerk“, no prevádzka sa po početných protestoch okolitých obcí začala až v roku 1914. Celková absorpčná kapacita oboch turbín zodpovedala požiadavke na prietok vody 800 l/s. S dvomi turbínami bolo možné dosiahnuť maximálny výkon 640 kW. Priamo spojené trojfázové generátory produkovali napätie 5 000 voltov, ktoré sa transformovalo na 15 000 V a pomocou káblov a železobetónových stožiarov sa privádzalo do Wiener Neustadt (Viedenské Nové Mesto). Ročne vyrobila elektráreň 1,5 milióna kilowatthodín elektrickej energie.

Mimochodom, spoplatnené sú len prvé štyri zastávky. Na ostatné sa môžete dostať z parkoviska pri hornej hrádzi. Okrem vodopádov určite odporúčame vybehnúť na Hausstein, čo je skala, vysoká cca 60 metrov a poskytuje fantastický výhľad na okolie. Ak máte radi adrenalín, tak si na tejto skale môžete skúsiť aj športové lezenie, ale musíte si doniesť vlastné vybavenie.

Náročnosť túry? Prakticky minimálna. Čas? Aj s obedom ľahkým tempom a fotením nám to trvalo približne 2 hodinky. Všetko závisí od tempa a dĺžky kochania sa jedinečnosťou vodopádov a prírody. Ak chcete niečo náročnejšie, tak je pre vás povinnosť prejsť okružnú túru Steinwandklamm, lenže na to si musíte vyčleniť podstatne viac času.

Poďme vyskúšať eFeRko

Kúsok od vodopádov je horský priechod Ochsattel a keďže SEAT má vo svojom DNA športového ducha, nemohol som si ho odpustiť. Keď k nemu pôjdete na aute s nižším podvozkom či napr. na cestnej motorke, vyhnite sa cestičke „Tiefental“. Je to lesná cesta, ktorá sa za normálnych okolností dá zvládnuť aj s bežným autom, pre Tarraco to bola úplná malina. Na vrchole vás čaká len napojenie na tú správnu cestu priesmyku a budova starého pohostinstva. Hoci je Tarraco veľké SUV a testovaný exemplár mal slabšiu motorizáciu, tak som si priesmyk Ochsattel užil. Mimochodom, aj tak sa neviem zbaviť pocitu, že motor funguje lepšie, než deklarujú v papieroch. Doslova som sa tešil na športovejší, tvrdší podvozok a po aktivácii športového režimu aj na tvrdšie strmé radenie. Aj vďaka tomu auto pôsobilo oveľa ľahšie. Pneumatiky doslova hrýzli zákruty a nemal som pocit, žeby ma v danom  rezkom tempe výrazne tlačilo ponose von. Vychváliť musím ešte komfortné, športovo koncipované predné sedadlá. Jedným slovom sú geniálne. Keďže Ochsattel má pomerne kvalitný asfalt a množstvo zákrut rôzneho charakteru, vyhľadávajú ho aj motorkári. Cez víkend ich tam je skutočne dosť.

Každopádne vodopády Myrafälle a aj horský priechod Ochsattel môžem vrelo odporúčať na jednodňový výlet.

Následujúca 1 z 6 Ďalšia