Jeden deň, jedna havária

Stredisko vlani oslávilo 20. výročie svojho vzniku a keď to spriemerujeme, tak môžeme povedať: čo deň, to nejaká havária. V stredisku sa zaoberajú analýzou reálnych dopravných nehôd – príčinami vzniku, priebehu nehody, deformácii auta pri nehode, zraneniam, ktoré utrpeli účastníci nehody, a následne vyvíjajú technológie, ktoré tomu zabránia. Veľkú úlohu zohrávajú počítačové simulácie, no bez reálneho testovania a validovania výsledkov simulácií to nejde. Azda nemusím zdôrazňovať, že v stredisku sa nevenujú iba pasívnej, ale aj aktívnej bezpečnosti. Práve aktívna bezpečnosť je kľúčom k záväzku automobilky Volvo, podľa ktorého od roku 2030 v automobile Volvo nezomrie žiaden človek.

Môžem povedať, že som v tomto stredisku bol niekoľkokrát a na vlastné oči som videl nejeden reálny nárazový test – čelný, bočný, tzv. stĺpový, šikmý, zozadu, prevrátenie auta v laboratóriu, ale aj prevrátenie auta, keď zišlo z cesty do priekopy. Samotné stredisko sa za tých 20 rokov vyvíjalo. Zdokonaľovala sa vyhodnocovacia technika, menili sa figuríny, rozširoval sa počet testov. Dnes vykonávajú v stredisku omnoho viac nárazových testov, ako vyžadujú európske legislatívne požiadavky. Bol som pri tom, keď novinárom predstavovali dve nové testovacie dráhy s dĺžkou 108 a 154 metrov. Kratšia z nich je pohyblivá a dá sa umiestniť v uhle od 0 do 90 stupňov, čo umožňuje vykonávať nárazové skúšky pri rôznych uhloch a rýchlostiach alebo simulovať nárazy dvoch pohybujúcich sa vozidiel. Vozidlá tu môžu havarovať pri rýchlosti až 120 km/h. Vonku je priestor na vykonávanie skúšok, ako sú zrážky s prevrátením vozidla alebo situácie, keď vozidlo zíde z cesty, pri ktorých sa automobily vo vysokej rýchlosti púšťajú do priekopy.

VOLVO XC40 T5 PHEV – Viac, a predsa menej

Zdroj: Volvo