Záleží nám na vzdelaní?
Len pred niekoľkými týždňami sme boli gratulovať majiteľkám spoločnosti Homola – autoservisná technika. Už tridsať rokov pôsobí na Slovensku. Je stále zdravá a aj v tejto neštandardnej korona dobe má stále dostatok práce. Medzi iným nám Dana Tschegg, ktorá riadi vo firme ľudské zdroje a stará sa aj o kontakt s dodávateľmi, pripomenula, aký obrovský kapitál majú v zamestnancoch.
V podstate od vzniku spoločnosti sa starajú o ich odborný rast doslova na dennej báze, čo úzko súvisí s prevratnými technológiami, ktoré prichádzajú a totálne menia aj automobilový priemysel. Bez permanentného vzdelávania svojich zamestnancov by ani spoločnosť Homola neprežila.
A to, čo platí v súkromnej firme, platí aj v spoločnosti. Je predsa dávno známe, že najcennejším kapitálom spoločnosti je vzdelanie. Asi s touto axiómou všetci súhlasíme, a predsa zostáva školstvo, rovnako ako zdravotníctvo a veda, dlhodobo mimo záujmu tých, ktorí riadili či riadia tento štát. Bol som presvedčený, že jedným z pozitívnych dôsledkov koronakrízy by mala byť, ak to veľmi zjednoduším, totálna zmena vo vzťahu štát – učiteľ, ale aj vo vzťahu štát – lekár, zdravotná sestra či štát – vedec. Som z učiteľskej rodiny a žijem s riaditeľkou školy, ale nikdy som si nemyslel, že toto mimoriadne náročné povolanie môže v spoločenskom rebríčku padnúť tak hlboko. Jeden príklad za všetky. Ako by sa inak mohlo stať, aby do školy vtrhol rodič a inzultoval učiteľa za zlé známky svojho dieťaťa? O finančnom ohodnotení ani nehovorím. Po niekoľkomesačnom takmer prerušení vzdelávacieho procesu si konečne mnohí rodičia uvedomili, aká náročná, zodpovedná a nezastupiteľná je úloha učiteľa. Ukazuje sa, že žiadna technológia ho nenahradí. A to nehovorím o neskutočne náročných prípravách učiteľov na dištančné vzdelávanie.
Príklad z inej oblasti. Nedávno sa špičkový vedec Ivan Celec z akadémie vied, kde pracujú na vlastných testoch COVIDU-19, posťažoval, že na to, aby mohli dotiahnuť výskum do konca, už nemajú financie. Kladiem si otázku: Čo môže byť v týchto časoch dôležitejšie, ako mať čo najrýchlejšie najspoľahlivejšie testy na neviditeľného nepriateľa, ktorý sužuje nielen nás, ale celý svet?
Z oblasti zdravotníctva má asi každý z vás kopec príkladov z vlastného okolia. Jeden za všetky. Nemyslime si, že nové technológie, vrátane najnovších aplikácií v mobile, nás zachránia v núdzi. Napríklad ak nechceme, aby nás proti COVIDU-19 očkovali ľudia z ulice alebo zdravotné sestričky či doktori, ktorí pre „kovidovú výuku“ nemali odbornú prax a doteraz sa nestretli so živým pacientom. Samozrejme, zjednodušujem. Ak nám skutočne záleží na vzdelaní, ak nechceme ísť cestou najvyšších predstaviteľov tohto štátu, ktorí vlastné vzdelanie zamenili za plagiátorstvo, musí sa vzdelanie stať v štáte absolútnou prioritou. Nielen preto, aby sme nezostali ako nevzdelanci na chvoste rebríčka krajín v budúcnosti. Podľa mňa je oveľa dôležitejšie hľadať a nájsť odpoveď na otázku, čo je poslaním vzdelania. Dovoľte, aby som si pomohol myšlienkou Martina Luthera Kinga, držiteľa Nobelovej ceny za mier, ktorý povedal, že poslaním vzdelania je naučiť ľudí intenzívne a kriticky myslieť. Inteligencia a charakter – to je cieľ pravého vzdelania.
Foto: Archív
Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov