Cestári sú pripravení posýpať rizikové úseky a pre ekológiu to budú robiť zmesou s obsahom drobných kamienkov. Tie sú však postrachom pre vodičov. Jednak ani zďaleka nemajú blahodarný vplyv na lak exponovaných častí karosérie a jednak až pričasto vedú k poškodeniu čelného skla.
Kde sa to dá a kde nie?
Kamienky väčšinou spôsobia relatívne malé poškodenia čelného skla, ktoré sa dajú opraviť. Opraviť však možno len také škody, ktoré zasiahli iba vonkajšiu vrstvu čelného skla. Čelné sklo sa totiž pri zrážke alebo napríklad ani pri poškodení od kamienka nesmie rozsypať, a preto sa principiálne skladá z troch vrstiev – vnútorného skla, vonkajšieho skla a fólie medzi nimi, ktorá zabezpečuje, aby sa sklo pri poškodení nerozsypalo na márne kúsky. Jednotlivé vrstvy sú, samozrejme, zlepené navzájom. Vráťme sa však k možnosti opravy čelného skla. Okrem toho, že poškodenie nesmie preraziť fóliu, nesmie byť rozsiahle a zároveň nesmie byť v priamom zornom poli vodiča. „Za priame zorné pole vodiča sa považuje 30-centimetrový vertikálny pás, ktorého stredom je os volantu a jeho prienik s plochou, ktorú stiera vodičov stierač. Podľa zákona by sa v tejto oblasti nemala opravovať ani najmenšia prasklinka,“ hovorí Vlastimil Morvay z trnavskej spoločnosti Autoglas a jedným dychom dodáva: „Aj keby bola oprava technicky možná, vždy po nej zostane stopa, ktorú si môže všimnúť policajt pri dopravnej kontrole alebo technik pri technickej kontrole.“ Naopak, zákon to síce nezakazuje, ale oprava väčšinou technicky nie je možná vtedy, keď je poškodenie tesne pri okraji skla. V takom prípade je príliš zložité sklo správne nahriať a komplikované je tiež umiestniť zrkadlo zo spodnej strany, aby technik videl, ako sa poškodené miesto správa. Praskliny neďaleko okraja majú navyše tendenciu ďalej sa rozširovať.
Do dvoch eur
Medzi vodičmi je rozšírená informácia, že opraviť sa dá každá prasklina, ktorá nepresahuje obvod dvojeurovej mince. V skutočnosti je to však komplikovanejšie a veľkosť dvojeurovej mince je len orientačná, pretože vždy záleží na konkrétnom poškodení – na hĺbke, tvare, charaktere a mieste poškodenia. Jedným z faktorov, ktoré vylučujú možnosť opravy, je napríklad aj to, keď sú dve jamky príliš blízko seba. Samotný proces opravy pod rukami odborníka trvá približne pol hodiny. Do miesta poškodenia sa najskôr navŕta malá dierka, ktorá obvykle siaha tesne k fólii. Potom sa na poškodené miesto priloží zariadenie s hlavicou a piestikom, vďaka ktorému sa do jamky vytlačí primerané množstvo živice. V celom procese opravy sa pritom využíva fyzikálny zákon podtlaku a pretlaku. Piestik vytláča vzduch z poškodeného miesta a pri spätnom chode zas vyrába podtlak, aby mohol z miesta poškodenia vysať nechcený vzduch. Technik sklo postupne nahrieva zospodu, čím prinúti vzduch expandovať. Samotná živica potom tvrdne pod UV svetlom. V poslednom bode sa na opravované miesto aplikuje takzvaná povrchová živica, ktorá je hustejšia a tá sa po vytvrdnutí nakoniec vyleští tak, aby sklo zostalo hladké. Malinká stopa po oprave však zostáva vždy.
Keď sa vrátime ku konštrukcii skiel, tak musíme povedať, že okrem základných skiel poznáme akustické, atermické, vyhrievané a ich kombináciu. V prípade akustických je stredná fólia hrubšia, aby lepšie tlmila hlukové vlny. Pri atermických je vonkajšia strana fólie pokovená ultratenkou vrstvou, ktorá odráža UV žiarenie. Pri vyhrievaných sklách poznáme vyhrievanie drôtikmi alebo fóliou. V prvom prípade je medzi vonkajším sklom a fóliou, resp. zalisovaná priamo vo vonkajšej vrstve fólie sieť tenkých káblikov, ktoré sa pod vplyvom elektrického prúdu zahrievajú. V druhom prípade je z oboch strán stredovej fólie vodivá pokovená vrstva, pričom jedna tvorí plusový pól, druhá mínusový. Samotné pokovené vrstvy pri priamom pohľade nevidieť, no po privedení prúdu na svorky sa zahrejú. Aj takéto sklá sa dajú opraviť. Nesmie sa však poškodiť fólia a povlak, resp. sieť káblikov na nej.
Dá sa predísť praskline?
To, či kamienok poškodí sklo alebo nie, závisí od mnohých faktorov. V prvom rade od energie dopadu na čelné sklo, teda od rýchlosti a veľkosti, resp. hmotnosti kamienka, ale aj od tvaru kamienka. Ostrý kamienok pri dopade hranou poškodí sklo skôr než oblý. Druhý rozhodujúci vplyv má uhol dopadu na čelné sklo. Keď kamienok dopadne na sklo kolmo, je takmer isté, že sklo poškodí. So zväčšovaním uhla dopadu pravdepodobnosť poškodenia skla klesá. Inak povedané: čelné sklá pod väčším uhlom sú všeobecne menej náchylné na poškodenie od kamienkov. Trajektória kamienka môže byť taká, že aj na extrémne skosené sklo môže dopadnúť kolmo. Riziko poškodenia čelného skla zvyšuje aj jeho tvrdosť. Čím tvrdšie sklo, tým je krehkejšie, a teda náchylnejšie na poškodenie od kamienka. Do tejto oblasti spadá aj zimná prevádzka, keď sú sklá z vonkajšej strany podchladené a krehké. Neexistuje žiaden stopercentný spôsob, ako predísť poškodeniu čelného skla od kamienka. Nefungujú žiadne pasty, mastičky, oleje ani nanotechnológia. Funguje jediná vec – keď viete, že sú na ceste kamienky, tak dodržiavajte odstup od auta idúceho pred vami. Avšak ani to vám nezabezpečí ochranu pred kamienkom od auta idúceho oproti. A práve tie sú nebezpečnejšie, pretože pri nich sa rýchlosti sčítavajú a energia nárazu je oveľa vyššia.
Predísť praskline síce nedokážete, ale môžete aspoň minimalizovať následky. Bezprostredne po vzniku „ďubky“ poškodené miesto utrite handričkou do sucha a prelepte priehľadnou lepiacou páskou, hoci aj kancelárskou. Zamedzíte tak vniknutiu ďalšieho množstva vody a prachu do miesta poškodenia. Najmä spojenie vody a zimných podmienok, keď po odstavení auta začne voda v prasklinke mrznúť a zväčšovať svoj objem, môže byť kritické. S poškodeným sklom by ste sa mali vyhýbať umývacím linkám a neoblievať ho veľmi studenou či horúcou vodou. Obmedziť by ste mali aj jazdy v teréne alebo výjazdy na vysoký obrubník, kde karoséria auta viac pracuje. Ak máte vyhrievanú garáž, parkujte v nej a podľa možnosti by ste čo najskôr mali navštíviť servis, kde vám prasklinu opravia. Kedykoľvek sa totiž z malej „ďubky“ môže začať rozširovať pavučina či prasklina naprieč celým sklom.
Leštenie prenechajte odborníkom
Niektoré sklá sú tvrdšie, iné mäkšie, preto sú niektoré náchylnejšie na poškriabanie, iné menej, ale každé sklo sa poškriabe. Špinavé stierače, resp. prach na gumených lištách stieračov – obzvlášť, keď sa prebehnú po skle nasucho, kamienky, konár… to všetko môže poškriabať čelné sklo. Najväčšími strašiakmi sú samotné špongie na čerpacích staniciach. Jednak preto, lebo sú plné jemného prachu, dokonca až kamienkov, pretože ľudia nimi čistia aj kolesá, a jednak preto, lebo sú často poškodené a majú obnažený kovový rám. Nešvárom sú aj škrabky na ľad, zvlášť tie kovové. „Povrchové škrabance od stieračov alebo zimných škrabiek dokážeme zaleštiť relatívne bez problémov. Hlbšie ryhy sa síce taktiež dajú odstrániť brúsnou pastou a leštením, avšak v takom prípade leštíme väčšiu plochu a môžeme ovplyvniť optické vlastnosti skla. Preto sa tomu väčšinou vyhýbame. Určite však neodporúčam leštiť čelné sklo svojpomocne. Zvyčajne si urobíte viac škody než osohu,“ približuje situáciu Vlastimil Morvay.
Kalibrovať kameru
V situácii, keď je potrebné poškodené čelné sklo vymeniť, treba rátať s väčšou časovou náročnosťou. Technik totiž potrebuje demontovať viacero dielov nielen v interiéri (spätné zrkadlo, kamera, čalúnenie), ale aj v exteriéri (stierače, ochranné lišty a pod.). Následne musí poškodené sklo vyrezať a očistiť karosériu od zvyškov starého lepidla. Inštalácia nového čelného skla tiež patrí k časovo náročnejším úkonom a nejaký čas potrebuje aj samotné lepidlo na vytvrdnutie. To by ideálne malo tvrdnúť pri izbovej teplote niekoľko hodín. Málokto si uvedomuje, že po výmene čelného skla treba nanovo kalibrovať kameru, ktorá je za ním. Väčšina moderných vozidiel s bohatou dávkou asistenčných systémov má takúto kameru za čelným sklom. Samotná výmena skla v závislosti od náročnosti trvá obvykle do dvoch hodín. Ďalšiu hodinu zaberie statická kalibrácia kamery. Pri nej sa auto postaví na rovinu, mechanik pred auto postaví stojan so špeciálnymi terčíkmi a pomocou diagnostiky rozbieha proces kalibrácie, aby kamera postupne zaznamenávala a vyhodnocovala získavaný obraz správne. Takýto typ kalibrácie sa využíva napríklad pri vozidlách skupiny VW, teda Audi, SEAT, Škoda a Volkswagen.
Niektoré autá si vyžadujú dynamickú kalibráciu a tá trvá výrazne dlhšie. Pri nej totiž auto musí jazdiť v reálnej premávke. Kamera sa musí naučiť čítať jazdné pruhy, dopravné značky, prekážky… Mimochodom, ak si odmyslíme autorizované servisy jednotlivých značiek, ktoré to musia vedieť robiť, tak potom je trnavská spoločnosť Autoglas jednou z mála firiem, ktoré vedia kalibrovať kamery. Navyše, oni to vedia na všetkých značkách. V rámci firiem zaoberajúcich sa opravou a výmenou autoskiel sú v tomto skôr výnimkou než pravidlom. Na margo dynamickej kalibrácie p. Morvay dodáva: „Dynamická kalibrácia sa týka predovšetkým drahších značiek ako BMW alebo Mercedes. Komplikácia nastáva vtedy, keď pre sneh nevieme urobiť kalibráciu, pretože kamera nevidí jazdné pruhy. Vtedy sa zvykneme s majiteľom dohodnúť, aby sa vrátil niekedy neskôr.“
V dnešnom uponáhľanom čase vyhráva ten, kto je rýchlejší. Preto majú vo firme Autoglas slušnú zásobu najčastejšie používaných autoskiel a výmenu skla stihnú v priebehu jedného dňa. Tie, ktoré nemajú na sklade, môžu objednať a v drvivej väčšine ich nasledujúci deň majú u seba v dielni.
Novinky môžu byť problém
Kúpa úplne nového modelu, ktorý je na trhu niekedy len pár dní, so sebou prináša isté obmedzenia. Okrem toho, že výrobca ešte nemá vychytané všetky „muchy“, treba rátať aj s obmedzenou dostupnosťou náhradných dielov vrátane čelného skla. „Keď príde na trh nový model, často býva problém s dostupnosťou vyhovujúcich čelných skiel mimo autorizovaného servisu. Moderné autá už bežne mávajú napríklad projekčné head-up displeje, ktoré premietajú obraz na čelné sklo a to musí v mieste premietania obrazu obsahovať špeciálne upravené zrkadlové vrstvy. Keby sme použili iné sklo, hoci rozmerovo totožné, head-up displej by sa mohol stať nečitateľným,“ upozorňuje Vlastimil Morvay.
V minulosti si niektorí šikovní jedinci dokázali čelné sklo vymeniť aj v domácich podmienkach, no dnes to už prakticky nie je možné. Odborník zo spoločnosti Autoglas preto radí: „Staršie sklá, ktoré boli osadené v gumových rámoch, sa skutočne dali vymeniť aj svojpomocne, avšak dnes by som už domácu výmenu čelného skla určite neodporúčal a to ani na autách bez zložitých asistenčných systémov. Treba mať kvalitné lepidlo, vhodné prostredie, náradie a skúsenosti. Neodborná výmena sa majiteľovi môže škaredo vypomstiť napríklad pri nehode, pretože môže byť narušená správna funkčnosť airbagov. My navyše bezpečne prelepíme nálepky z technickej a emisnej kontroly a na opravené alebo vymenené sklá poskytujeme štandardne dvojročnú záruku.“
Firma Autoglas je na trhu už viac ako 28 rokov. Aké boli vaše začiatky?
S bratom a otcom sme začali s opravami čelných skiel už v roku 1992. Technológiu sme si vtedy priviezli z Rakúska. U nás sa otvoril trh, zo zahraničia sa začali dovážať autá a my sme v tom videli potenciál. Spomínam si, že v úplných začiatkoch sme dokonca chodili ku klientom domov.
Ako dlho už spoločnosť Autoglas sídli v Trnave?
Najskôr sme pracovali len v malej garáži u nás doma. V roku 1997 sme sa na 10 rokov usadili v Šenkviciach a od roku 2007 sme tu v Trnave.
Dnes svojim zákazníkom ponúkate širokú škálu služieb…
Postupom času sme okrem opráv začali aj s výmenou autoskiel. O niečo neskôr sme k tomu pridali montáž ťažných zariadení. Keď sme už boli rozbehnutí, pridali sme servis klimatizácie a pomoc s bežnou údržbou automobilov. Okrem toho dnes predávame strešné boxy, nosiče na bicykle, autokozmetiku a podobne.
Pandémia spôsobená novým vírusom Covid-19 iste ovplyvnila aj vaše podnikanie. Ako veľmi?
Pokles príjmov z opravy a výmeny okien nám tento rok, chvalabohu, vynahradili montáže ťažných zariadení a predaj nosičov na bicykle. Ľudia chodili do prírody a na cyklovýlety omnoho častejšie a potrebovali nosiče.
Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov