List od Vás
Dobrý deň, pán Klíma,
so záujmom čítam sériu Vašich článkov o zabudnutých značkách. Ja si na niektoré z nich ešte spomínam. Naposledy som si prečítal Váš článok o Amphicare a celkom ma zaskočila informácia o tom, že na to, aby majiteľ uviedol vozidlo po plavbe na suchú prevádzku, potreboval vykonať až 13 úkonov. Čo všetko musel majiteľ urobiť? A nemusel tie úkony, resp. podobné úkony, urobiť aj pri spúšťaní vozidla na vodu len „opačným‟ smerom?
Ďakujem.
Juraj
Naša odpoveď
Dobrý deň, Juraj, ďakujem za Váš záujem o náš časopis i rubriku venovanú zaniknutým, no zaujímavým značkám automobilov. Amphicar, keď s ním majiteľ chcel naozaj plávať, potreboval na to pripraviť. Záviselo to aj od krajiny, kde sa používal. V mnohých štátoch USA napr. musel byť vybavený rovnako ako motorový čln príslušnými svetlami, záchrannou výbavou i vlajkami, ktoré potrebovali inštaláciu či aktiváciu, musel mať registračné číslo pre lode a pod. Počet úkonov pred plavbou uvádzajú rôzne pramene rôzny a po rôznom čase strávenom predtým vo vode. Najčastejšie bolo treba natlakovať 32 mazníc, pričom dostať sa k nim znamenalo demontovať niektoré diely. Ďalšou nevyhnutnosťou bolo zvýšiť tlak tesnenia dverí a kapoty motora zvláštnou, na to určenou pákou. Nutné bolo tiež skontrolovať a poriadne utesniť zátku umožňujúcu vypúšťať vodu z podvozka a zapnúť drenážne čerpadlo. Pokračovať by sa dalo ešte ďalej a tiež kus od kusa alebo podľa toho, či auto išlo do slanej alebo sladkej vody a pod. Nuž, aj toto boli možno dôvody, prečo sa Amphicar nedožil ďalšieho vývoja.
Foto: Youtube
Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov