Automagazin.sk
Oficiálne stránky najčítanejšieho motoristického magazínu na Slovensku

Potrebuje Bratislava emisné zóny?

Nízkoemisné zóny. Mnohí z nás si mysleli, že sa nás emisné zóny nebudú týkať. A ak áno, tak nie tak skoro.

Centrá, ale aj prímestské časti veľkých slovenských miest sú z pohľadu našinca zamorené autami. Áut navyše stále pribúda. Legislatíva, ktorá umožňuje obciam zaviesť tzv. nízkoemisné zóny, platí na Slovensku už nejaký ten rok. Doteraz sa však nenašlo žiadne vedenie mesta, ktoré by sa do toho pustilo. Spočiatku to vyzeralo, že pilotným mestom bude Žilina. Teraz sa však zdá, že ju predbehne Bratislava, a to dodatkom všeobecne záväzného nariadenia. Tento dodatok iniciovala mestská časť Bratislava-Staré Mesto.

Všetci chcú zdravšie prostredie, ale za akú cenu?

Okrem iného majú všetky väčšie mestá spoločné vysokú hustotu osídlenia, a teda aj vysokú hustotu individuálnej dopravy, ale aj s tým spojenú vysokú koncentráciu služieb a priemyslu, ktoré so sebou prinášajú ďalšie zvýšenie dopravy. Slovenské mestá, vrátane hlavného, na aktuálny stav statickej a dynamickej dopravy neboli pred desiatkami rokov koncipované. Ako teda dosiahnuť lepšie prostredie? Najjednoduchšie je vždy niečo zakázať alebo aspoň obmedziť… Najľahšie obyčajným ľuďom, tí sa nevedia brániť. V spojení s kvalitou ovzdušia sa často skloňuje aj slovo smog. Vo svojej podstate doprava produkuje podstatne menej emisií ako iné odvetvia priemyslu. Napr. v susednom Poľsku sa znečistenie z dopravy odhaduje len na zhruba 5 %.

Čo je vlastne tá nízkoemisná zóna?

Nízkoemisnou zónou v zmysle zákona o ovzduší je územie obce, časti obce alebo mestskej časti, v ktorej je regulovaná prevádzka cestných motorových vozidiel s cieľom udržať alebo zlepšiť kvalitu ovzdušia.

Ekológia je fajn, ale…

Všade vo vyspelom svete sa presadzuje čistá mestská mobilita. Je to možné aj v Bratislave? Očividne prostredníctvom všeobecne záväzného nariadenia sa o to mesto intenzívne snaží. Lenže mám pocit, že niektorí predstavitelia nielen tohto nápadu žijú mimo reality. Prečo? Lebo väčšina pracujúcich ľudí v hlavnom meste nemá tzv. dôstojný príjem, aby si mohla popri bežných výdavkoch dovoliť ekologickejšie auto. Na druhej strane mesto doteraz nezabezpečilo efektívny a ekologický spôsob hromadnej dopravy. K tomu si pripočítajte fakt, že sa v centre meste stavajú nové centrá, kde majú pracovať ďalšie tisícky ľudí. Ako sa tam dostanú? Jednou novou električkovou trasou? Sotva…

Aké právomoci budú mať mestské časti?

Mestské časti budú môcť zriaďovať nízkoemisné zóny, určiť územie alebo ulicu, alebo ich časti, kde budú jazdiť iba ekologické autá. Pýtate sa, aké sú ekologické autá? Na to vám tiež odpovie konkrétna mestská časť, ktorá si sama určí, ktorá najnižšia emisná norma môže jazdiť po ich cestách.

Čo ak vaše auto nespĺňa danú emisnú normu EURO?

Počíta sa s tým, že môžete  v mestskej časti požiadať o trvalý alebo dočasný vjazd do tejto zóny. Mestská časť bude mať tiež možnosť povoliť vjazd tým vozidlám, ktorých majitelia majú v zóne trvalý pobyt.

Nevznikne chaos?

Bratislavské cesty majú na starosti rôzni správcovia ciest. Cesty I. a II. triedy spravuje Magistrát hlavného mesta SR, cesty III. triedy a významovo nižšie spravujú zvyčajne jednotlivé mestské časti.  Ako sa v tom má vodič zorientovať?  Koľko dopravných značení bude musieť byť osadených? Koľko to bude celé stáť? A to nie je jediný problém, ktorý v tomto delení spočíva. Predstavte si situáciu, že povedzme po ceste II. triedy z bodu A do bodu B prejdete za 20 minút. Máte staršie auto a pre nový zákaz  nebudete môcť legálne prejsť po tejto ceste. Avšak, ako znalci Bratislavy viete, že to môžete obísť po cestách III. triedy, a do cieľa sa za optimálnych podmienok dostanete za 30 minút. Nie je to teda kontraproduktívne riešenie?

SHMÚ sa nikto nepýtal

V súvislosti s emisnými zónami mi napadá ešte jedna otázka. Budú zavedené preto, lebo sú potrebné alebo preto, lebo sú moderné? Mesto ani mestské časti si totiž doteraz od SHMÚ nevypýtali podklady o znečistení ovzdušia nad Bratislavou, resp. v daných lokalitách. Zástupcovia mestských častí teda budú rozhodovať o niečom, o čom nemajú základné informácie. Budú rozhodovať na základe dohadov, dojmov a pocitov! Bez vytvorenia tzv. emisnej mapy to je choré, nezmyselné,  dokonca nelogické!

Ako budú označené emisné normy na autách?

Pred pár rokmi slovenskí zákonodarcovia zamietli návrh, ktorý rátal so zmenou dizajnu kontrolných nálepiek emisnej kontroly. Tie mali po novom obsahovať aj triedu emisných noriem EURO, ktoré dané auto spĺňa. Takže si budete musieť zabezpečiť ďalšiu nálepku pravdepodobne na vlastné náklady. Nebude to ďalší miliónový biznis pre súkromnú firmu?

Fungujú emisné zóny?

Zavedenie emisných zón je údajne vysokoúčinný a jednoduchý nástroj na zlepšenie kvality ovzdušia v meste. Avšak existujú merania, ktoré to na plnej čiare vyvracajú. Azda najznámejší prípad je z nemeckého mesta Hamburg. Ešte začiatkom tohto roka priniesli tamojšie médiá informácie, že obmedzenie dopravy na dvoch uliciach vôbec nepomohlo k zníženiu oxidu dusíku (NOx). Koncentrácia NOx klesla len minimálne. Pritom zákaz v danej oblasti obmedzoval zhruba 200 000 áut.

Boj emisií s ekonomikou…

Trh s autami je už dlhé mesiace vo veľkej neistote. Ekonomikám, ktoré doslova žijú z automobilovej výroby a výroby automobilových komponentov, to rozhodne neprispieva. Snažia sa pretransformovať na výrobu elektromobilov. Toto riešenie tiež nie je také ekologické, akoby si mnohí želali.

Tiež sa zdá, že Slovensko sa snaží prinútiť motoristov zbaviť sa starých áut, či už prostredníctvom tvrdých emisných kontrol (napr. v niektorých krajinách Európy sa vôbec nevykonávajú, len sa auto pripojí na počítač cez OBD) alebo nedomyslenými zákazmi a obmedzeniami, ktoré na slovenské podmienky môžu mať likvidačné následky.

Autor: Marek Pauco

Foto: Archív

Pridať komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená.

Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov