Magistrát hlavného mesta plánuje výstavbu záchytných parkovísk. Projekty parkovania sa budú realizovať v Petržalke, Rači, Podunajských Biskupiciach a vo Vrakuni. Primátor Bratislavy Matúš Vallo sa nechal inšpirovať európskymi veľkomestami.
Parkoviská budované na okraji mesta majú zachytávať vstupujúcu dopravu do Bratislavy prichádzajúcu zo vzdialenejších lokalít. Ich zmyslom je znížiť počet áut v centre mesta a v rámci vnútromestskej dopravy znížiť tlak vozidiel na charakter mesta.
Magistrát je momentálne vo fáze prípravy na obstarávanie štúdií respektíve projektovej dokumentácie. „Aktuálne pracujeme na lokalitách Rača, Petržalka, Podunajské Biskupice. Nakoľko prebiehajú prípravné práce na viacerých miestach v uvedených lokalitách, nedá sa teraz ešte hovoriť o konkrétnych miestach,“ prezradil hovorca magistrátu Peter Bubla.
Takéto parkovisko však má zmysel iba vtedy, ak je napojené na verejnú dopravu. „Preto primárne hľadáme také pozemky, ktoré susedia s existujúcou verejnou dopravou. V ideálnom prípade koľajovou alebo takou, ktorá je napríklad vďaka preferencií BUS pruhov, či prednosti na križovatkách, rýchlejšia ako jazda autom,“ vysvetlil Bubla, ktorý potvrdil, že zahraničné systémy záchytných parkovísk využíva magistrát pre nastavenie štandardu pri pripravovaných projektoch.
Stavebný ruch sa čoskoro rozbehne aj v mestskej časti Vrakuňa. „Vrakuňa mala pripravený projekt riešenia parkovania, na ktorom bude hlavné mesto participovať. Rovnako sa zamýšľame aj nad spomínanou úpravou súčasného obratiska autobusov a trolejbusov, ktoré je v blízkosti budúceho terminálu integrovanej osobnej prepravy, nad jeho zastrešením a vybudovaním parkovacích miest pri železnici,“ doplnil Bubla.
V tomto prípade však nejde o záchytné parkovisko, ale o parkovaciu plochu v kontakte so železnicou. Parkovisko na Baltskej ulici je dočasné. Bude mať funkciu záchytného parkoviska počas dopravných obmedzení. „Po skončení obmedzení by sa malo vrátiť do pôvodného režimu. Parkovisko pri cintoríne má aktuálne obnovený povrch, jeho ďalšie úpravy plánujeme v budúcnosti. V každom prípade je naším cieľom, aby záchytné parkoviská boli vybudované do spustenia parkovacej politiky,“ uviedol hovorca magistrátu.
So znížením počtu vozidiel ide ruka v ruke aj pokles prašnosti z dopravy a množstva exhalátov v ovzduší. Má to však háčik! Na rozdiel od viedenského alebo mníchovského modelu však rýchlu dopravu do centra Bratislavy zo záchytných parkovísk nebude zabezpečovať metro, ale najmä MHD. Metro je v meste síce užitočné, ale jeho naprojektovanie, finančné zabezpečenie a výstavba sú pre obyvateľov hlavného mesta sci-fi rozprávkou.
Problém s dopravou je však v Bratislave akútny už dnes. „Musíme všetku energiu a kapacity využiť na to, aby nám pod náporom zvyšujúceho sa počtu áut mesto úplne neskolabovalo. Treba sa preto rýchlo sústrediť najmä na rozvoj nosného dopravného systému, ktorým je v podmienkach Bratislavy električka. Preto sa venujeme hlavne príprave a rozširovaniu tratí,“ reagoval Bubla.
Vedenie magistrátu súčasne chce skoncovať s divokým parkovaním na Kamzíku. Obľúbená oddychová zóna Bratislavčanov v Malých Karpatoch patrí totiž k najhodnotnejším prírodným územiam hlavného mesta s významnou ekologickou a rekreačnou funkciou. Vodiči áut zaparkovaných na prístupovej ceste na Kamzík budú najskôr upozornení.
V opakovanom prípade to bude Mestská polícia riešiť ako dopravný priestupok. „V najbližších dňoch preto začneme prísnejšie regulovať dopravu v tomto území. Parkovanie mimo odporúčaných odstavných plôch nebude možné z dôvodu zachovania zákonom požadovanej šírky jazdných pruhov,“ uvádza sa v oficiálnom stanovisku magistrátu.
Trochu nepochopiteľne sa až v roku 2019 riešia aj lukratívne pozemky na Tyršovom nábreží. Na mieste, kde za socializmu lákal najmä tých menších zábavný park a kolotoče, si najmä Bratislavčania zvykli parkovať bezplatne. Prepych, ktorý sa v európskych metropolách, len tak niekde nenájde.
Magistrát však už má v hľadáčiku aj túto lokalitu. Rýchlejšiemu riešeniu situácie doteraz bránili spory ohľadne správcu Tyršovho nábrežia. „Chceme túto lokalitu zrevitalizovať. Hovoríme o Tyršovom nábreží vrátane Sadu Janka Kráľa. Je to však trochu zdĺhavý proces a nachádzame sa len na začiatku. Máme však v pláne to stihnúť do konca funkčného obdobia,“ ozrejmil hovorca Bubla.
Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov