Rumunsko krásnie

Prezentácie nových automobilov sa väčšinou odohrávajú v okolí jedného mesta. BMW však spravilo veľmi zaujímavú výnimku. Na jej novinkách, SUV X7 a limuzíne 7, sme vyrazili na cestu z Budapešti cez Oradeu do Sibiu.  Za dva dni sme teda najazdili približne 620 kilometrov. Nie je to možno veľa, no dosť na to, aby sme videli veľký pokrok, ktorý Rumunsko prežíva.

Štartujeme v Budapešti. Písať o tomto krásnom meste plnom pamiatok, múzeí a výborného jedla je vari až zbytočné. Ale predsa. Večer sme dostali veľmi milý darček. Súkromnú prehliadku múzea výtvarného umenia. Počas prehliadky vystavených diel, pričom najstaršie plátna mali takmer 700 rokov, ma napadla paralela s dneškom. Akú kvalitu farieb a plátna mali k dispozícii naši dávni predkovia, keď sú ich diela dodnes v tak dobrom stave? Zostane niečo aj po nás?

Smer Rumunsko

Ráno vyrážame smer Oradea. Po hranice s Rumunskom nás čakala cesta po rovine, kvalita ciest je v tejto časti veľmi dobrá.  Niektoré časti diaľnice sú už hotové, na iných sa ešte pracuje. Podľa počtu mechanizmov a ľudí pracujúcich na stavbách si dovolím predpokladať, že sa do Rumunska dostane pohodlnou diaľnicou už čoskoro. Blížime sa k hranici, čaká nás opustenie Schengenského priestoru. Máme trocha obavy z toho, že šoférujeme auto s poľským evidenčným číslom a v ruke máme slovenské doklady. Problém? Kdeže. Nie som si istý, či si to colník vôbec všimol. Zastavenie bolo teda krátke a sme v Rumunsku. Čakáte rozbité cesty? Predsudky bokom. Štandardné sú približne na úrovni tých našich a nové možno dokonca lepšie ako u nás. S kvalitou ciest mierne kontrastujú dedinky. Je zjavné, že životná úroveň domácich za nami zaostáva. Stretnúť na ceste voz ťahaný koňom nebol žiadny problém. Ekologická doprava bez emisií teda v Rumunsku ešte ,alebo ešte stále, zjavne funguje.

História a príroda

Máme za sebou 300 kilometrov a dorazili sme do mesta Oradea, ktoré je centrom župy Bihar. Zastavujeme sa v historickej pevnosti. Prvé zmienky o pevnosti pochádzajú už z roku 1241, kedy ochranu tvorila priekopa s drevený mostom, medzi rokmi 1247 až 1569 bola vybudované masívne kamenné opevnenie. V pevnosti sa nachádzajú zaujímavé expozície minerálov a dobových zbraní. V podzemí, s výborne zachovanou tehlovou klenbou, napríklad aj pracovné nástroje kata.

Na druhý deň vyrážame smer Sibiu. Opäť nás čaká približne tristo kilometrov. Cesty sú tu, až na výnimky, vo veľmi dobrom stave. Ak teda mala automobilka v pláne preveriť schopnosti podvozkov na horších cestách, moc jej to nevyšlo. Popri ceste sa nám naskytli pohľady nielen na prekrásnu prírodu, ale aj jeden unikát – mestečko Huedin. Prezdobené, často krát až päťposchodové paláce.  Pri stavbe väčšiny z nich sa žiaľ majiteľom minuli peniaze skôr ako ich stihli dostavať. Škoda, dnes tak stoja iba ako pustnúce turistické lákadlá. Ak by sme počas celej cesty mali nájsť niečo, čo nás sklamalo, tak to boli služby a čistota na čerpacích staniciach. Špeciálne v prípade WC by sme o čistote a kultúre veľmi nehovorili. Po únavnej ceste s nekonečnou dopravnou zápchou parkujeme v Sibiu.

Dýcha históriou

Mesto Sibiu je centom župy Sedmohradsko. Hoci o ňom u nás vieme veľmi málo, patrí medzi mestá s najlepšími podmienkami na život. Časopis Forbes ho v roku 2008 dokonca zaradil na ôsme miesto v rebríčku najidylickejších miest na život v Európe. Nachádzajú sa tú krásne historické pamiatky, napríklad Katedrála sv. Trojice, Brukenthalov palác či radničná veža. Centrom mesta je krásne zrekonštruované námestie Piata Mare, ktoré bolo aj konečnou zastávkou nášho putovania z Budapešti do Sibiu. Škoda, že sme na prehliadku tohto krásneho mesta nemali viac času. Sibiu totiž malo v histórii krajiny veľký význam. V roku 1544 tu napríklad bola vytlačená vôbec prvá kniha v rumunskom jazyku. Aj krátky čas, ktorý sme v ňom strávili nás totiž presvedčil o tom, že Rumunsko nie je iba more a prekrásne hory, ale dokáže ponúknuť aj zaujímavé historické mestá.

Naše putovanie z Maďarska do Rumunska je na konci. Z každej krajiny, ktorú som navštívil, si snažím niečo odniesť. Z Rumunska je to predovšetkým zbúranie predsudkov. Budovanie krajiny, prekrásne hory a historické pamiatky ma presvedčili, že nemám súdiť bez osobnej skúsenosti. Súčasné Rumunsko je zaujímavá krajina, ktorá napreduje a má čo ponúknuť. Uvidíte tu menej komercie, viac prírody a stretnete tu milých ľudí. Vrátil by som sa sem opäť? Určite áno.

Peter Lacena, foto: archív