Automagazin.sk
Oficiálne stránky najčítanejšieho motoristického magazínu na Slovensku

Autosalón v Ženeve – 7 postrehov Petra Vargu

Už niekoľko rokov sa významné autosalóny nesú v znamení elektrifikácie automobilov a výnimkou nebol ani 88. ročník ženevského autosalóna. Všetci významní výrobcovia sa prezentovali hybridmi, plug-in hybridmi alebo elektromobilmi. Dokonca aj Škoda, ktorá ešte prednedávnom tvrdila, že sa sústredí na masovo dostupné autá pre širokú verejnosť (teda na autá s klasickými benzínovými a dieselovými motormi, alternatívne s pohonom na CNG), sa evidentne pripravuje na dobu elektrickú. V Ženeve to dokazovala štúdia Vision X s hybridnou technikou. V súvislosti s elektrifikáciou môžeme sledovať aj trend nahrádzania dieselových motorov hybridným pohonom. Tento trend ešte pred ženevským autosalónom potvrdilo Porsche a priamo na autosalóne sme ho mohli vidieť aj v expozícii Hondy. Tá totiž v novej generácii CR-V nepočíta s dieselovým motorom. Namiesto neho ponúkne zákazníkom, ktorí hľadajú úspornejšie auto, ako alternatívu hybrid. Samozrejme, spojený so zážihovým motorom.

Nech už bol trend elektrifikácie akokoľvek silný, tento rok ho zatienil trend autonómnej jazdy. Prakticky všetci – tradiční aj menej známi výrobcovia automobilov, vývojové kancelárie aj univerzity, jedni za druhými svorne prezentovali svoje vízie automobilovej dopravy, v ktorej človek už nebude šoférom. Autá bez volantu už neboli žiadnou výnimkou. Či je to dobré, alebo nie, nakoľko sú, resp. môžu byť takéto autá reálne a ďalšie otázky vynárajúce sa v súvislosti s autonómnou jazdou sú témy, ktoré by si vyžadovali hlbšiu analýzu. Ja osobne, a verím, že s tým nie som sám, rád šoférujem a bolo by mi za tým smutno. Veľmi smutno.

Tretím významným trendom je zdieľanie áut, a to v dvoch rovinách – v rovine súkromných áut aj v rovine „spoločných“ áut. V prípade súkromných áut ide o to, že ho majiteľ – v čase, keď ho on sám nepotrebuje (napríklad počas pracovnej doby) – bude cez aplikáciu sprístupňovať ostatným ľuďom. Samozrejme, za finančnú úhradu.  V druhom prípade ide o autá patriace magistrátom miest alebo iným organizáciám, ktoré môže využiť široká verejnosť. Podobný projekt vďaka bratislavskému výrobnému závodu Volkswagen, mestu Bratislava a ďalších partnerov beží aj v hlavnom meste Slovenska. V budúcnosti by sa však zdieľanie automobilov malo povzniesť na vyššiu úroveň. Do projektu by sa totiž mali zapojiť autonómne autá. Klient si cez aplikáciu zavolá auto, ktoré ho odvezie na určené miesto. Súčasťou je inteligentná logistika spoločného využívania auta viacerými klientmi. To znamená, že ak chce ísť rovnakým smerom viacero ľudí, tak auto sa zastaví cestou aj po nich.

   

Pri pohľade na jednotlivé štúdie som nadobudol pocit, že výrobcovia zabudli na klasické dvere. V záujme väčšieho otvoru na nastupovanie prakticky žiadna štúdia nemala B-stĺpik a samotné dvere sa otvárali proti sebe alebo nejakou inou kinematikou. Do štúdie Renault EZ-GO sa dokonca nastupuje spredu.

Ak sa vrátime na zem, badáme pokračujúcu ofenzívu SUV a crossoverov všetkých veľkostí. Výrobcovia áut z toho môžu mať ťažkú hlavu. Na jednej strane na nich totiž európska komisia tlačí, aby znižovali emisie, a v rámci nich, samozrejme, aj emisie CO2, na strane druhej si ľudia namiesto klasických hatchbackov, sedanov a kombíkov stále viac pýtajú SUV. A tie pre vyššiu svetlú výšku, väčšiu čelnú plochu, vyššiu hmotnosť, majú vyššiu spotrebu, a teda aj vyššiu tvorbu CO2. Zatiaľ čo ľudia – ako sa zdá – kašlú na emisie, výrobcovia budú musieť za príliš vysoké emisie CO2 platiť penále. Na koho to bremeno v konečnom dôsledku padne?

Automobilky objavili aj čaro tzv. posledného kilometra. Škoda predstavila kolobežku, ktorú si môžete jednoducho zložiť do kufra svojho auta, Volkswagen prezentoval ešte sofistikovanejší spôsob dopravy od parkoviska k definitívnemu cieľu – skladaciu elektrickú trojkolku CitySkater Concept a elektrickú kolobežku Streetmate Concept.

Môj posledný postreh sa netýka priamo autosalónu, ale cesty, ktorú sme absolvovali na BMW 520d Touring. Jeho podvozok si za zhruba 2 500 km, ktoré sme absolvovali po rakúskych, nemeckých, francúzskych a švajčiarskych cestách, nevytrpel toľko ako cestou z centra Bratislavy na slovensko-rakúske hranice a späť z rakúsko-slovenských hraníc do centra Bratislavy. A to podotýkam, že sme nejazdili iba po diaľnici, ale aj po horských cestách do lyžiarskeho strediska Les Rousses, cez Mníchov, aj priamo v Ženeve. Prečo nemôžeme mať cesty ako v civilizovaných krajinách?

Pridať komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená.

Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov