ŠKOLA ŠMYKU MÁ VÝZNAM !

ŠKOLA BEZPEČNEJ JAZDY MÁ POZITÍVNY VPLYV NA ĎALŠIE SPRÁVANIE VODIČOV NA CESTÁCH, A TEDA AJ NA BEZPEČNOSŤ CESTNEJ PREMÁVKY.

Text: Peter Varga, foto: Juraj Hrivnák

Štatistiky nehodovosti sú hrozivé. V roku 2015 došlo na našich cestách k 13 535 dopravným nehodám, pri ktorých sa ťažko zranilo 1 091 ľudí a zomrelo 274. Z toho 80 chodcov, 16 cyklistov, 26 motocyklistov a 152 ľudských životov vyhaslo priamo v autách. Najrizikovejšou skupinou sú mladí vodiči vo veku 18 – 25 rokov. Dôvodov je niekoľko. Na prvom mieste sú neskúsenosť a preceňovanie svojich schopností. Ako zvrátiť túto štatistiku? Začať by sme mali od seba. Za volantom by sme sa mali správať tak, akoby sme chceli, aby sa naše deti správali, keď sa dostanú za volant ony samy. To je však, samozrejme, dlhodobý proces s neistým výsledkom. Zvrátenie alebo aspoň zmiernenie štatistík však môžeme dosiahnuť oveľa rýchlejšie a efektívnejšie.

V prvom rade skvalitnením autoškôl. Na jednej strane by sme mali zvýšiť kvalitu učiteľov, resp. inštruktorov, na druhej strane by sme mali doplniť osnovy tak, aby z autoškôl vychádzali lepšie pripravení absolventi. V našich autoškolách chýba dôvodné vysvetlenie dôležitých vecí.

Napríklad toho, prečo je dôležité dodržiavať predpísanú päťdesiatku v obci. Často chýba v autoškolách aj taká elementárna vec, ako je správny posed za volantom a prečo. V nejednej autoškole ešte aj dnes učia uchádzačov, že sa volant má držať v polohe „o desať minút dve“. Správne by sa volant mal držať v polohe „trištvrte na tri“. V tejto polohe má totiž vodič najvyššiu kontrolu nad vozidlom a zároveň najväčší uhol natočenia volantu bez toho, aby musel prechytiť veniec.

Druhým krokom by mala byť škola bezpečnej jazdy, ľudovo nazývaná škola šmyku. Ani najlepšia autoškola totiž nedokáže pripraviť absolventov na kritické situácie, ktoré ich môžu postretnúť na cestách. Jednoducho na to nemajú technické možnosti.

Napríklad v susednom Rakúsku musí každý novopečený vodič najneskôr do dvoch rokov po získaní vodičského preukazu absolvovať školu bezpečnej jazdy v niektorom z centier na to určených. V týchto centrách vodiči najprv absolvujú teoretickú prípravu a potom sú konfrontovaní s niekoľkými typickými krízovými situáciami, ktoré musia riešiť na svojom vlastnom aute, resp. na tom, na ktorom obvykle jazdia. Návrh podobného zákona leží už niekoľko rokov v šuplíku Ministerstva dopravy, výstavby a regionálnej rozvoja SR, no doteraz sa nenašla politická vôľa schváliť ho. Možno preto, lebo boli prednejšie „dôležitejšie“ veci, možno preto, lebo by sa to stretlo s nevôľou národa. Takýto zákon by totiž znamenal zvýšenie ceny už beztak drahého vodičského preukazu. A možno preto, lebo na Slovensku máme zatiaľ iba jediné stredisko vybavené technikou a technológiami, ktoré umožňujú v bezpečí simulovať kritické situácie. Je ním Centrum bezpečnej jazdy pri Slovakia Ringu v Orechovej Potôni. Takýto zákon však má zmysel, o čom nás presvedčil malý experiment, ktorý zrealizovalo samotné Centrum bezpečnej jazdy.

Čísla hovoria jasnou rečou

Na test si prizvalo 15 študentov bratislavskej technickejuniverzity, mladých vodičov vo veku 19 – 23 rokov, ktorých rozdelilo do dvoch skupín. Prvá skupina (8 vodičov) ráno prešla úvodným praktickým testovaním pozostávajúcim zo 4 disciplín: krízové brzdenie, vyhýbací manéver na rovine, vyhýbací manéver v zákrute a pretáčavý šmyk na odtrhovej plošine. Členovia druhej skupiny (7 vodičov) v tom istom čase absolvovali krátku jazdu v premávke v okolí Centra bezpečnej jazdy. Prísediaci inštruktori hodnotili u vodičov technickú znalosť vozidla, správne sedenie a držanie volantu, sledovanie spätných zrkadiel, používanie smeroviek, dodržiavanie pravidiel cestnej premávky, plynulosť jazdy a prácu s prevodovkou, sústredenosť a prehľad v premávke. Individuálne hodnotenie defenzívnej jazdy poukázalo na zlé sedenie, nesprávne držanie volantu, nesledovanie spätných zrkadiel či celkové nedostatky v dodržiavaní pravidiel cestnej premávky. Potom obe skupiny absolvovali teoretické školenie bezpečnej jazdy a nakoniec všetky štyri disciplíny.

Pri núdzovom brzdení mali účastníci zastaviť vozidlo na vode na čo najkratšej dráhe z rýchlosti 40 km/h. Pri rannom meraní mali vodiči prvej skupiny priemernú brzdnú dráhu 30,35 metra, pričom najkratšia dráha bola 24,4 metra, najdlhšia 39,3. Po absolvovaní kurzu sa brzdná dráha skrátila u všetkých ôsmich účastníkov – priemerná brzdná dráha bola 22,43 metra, najdlhšia sa skrátila na 25,5 metra, najkratšia na 18,7 m. To sú neuveriteľné rozdiely – oveľa viac ako dĺžka jedného auta. Najväčší rozdiel a zlepšenie predstavovalo hodnotu 16,5 m. Sám som tomu nechcel veriť, ale čísla hovoria jasnou rečou – mladí vodiči nedokážu ani takú elementárnu vec, ako je poriadne dupnúť na brzdu. Niektorí z nich nám v rozhovoroch hovorili o tom, že ani netušili, že sa brzdový pedál dá stlačiť silnejšie, iní zasa, že sa báli ho stlačiť silno. Druhá skupina po absolvovaní celodenného kurzu mala priemernú brzdnú dráhu 23,18 m, čo je len o 1,59 m viac, ako mala prvá skupina, ktorá toto testovanie už raz absolvovala ráno. Pripomeňme, že druhá skupina toto testovanie absolvovala len na záver kurzu.

Druhú disciplínu – vyhýbací manéver na rovine, zvládlo v prvej skupine počas ranného testu iba 50 % účastníkov, po absolvovaní kurzu a opätovnom testovaní 80 % účastníkov. V druhej skupine zvládlo vyhýbací manéver na rovine po absolvovaní kurzu 5 zo siedmich testovaných účastníkov.

Tretiu disciplínu – vyhýbací manéver v zákrute, zvládlo v prvej skupine počas ranného testu 50 % účastníkov, po absolvovaní kurzu všetci. V druhej skupine zvládli tento manéver po absolvovaní kurzu bezpečnej jazdy všetci.

Najzábavnejšou bola trhacia plošina, ktorá simuluje pretáčavý šmyk. Pri rannom testovaní zvládlo túto úlohu 50 percent členov prvej skupiny, po absolvovaní kurzu všetci. V druhej skupine zvládli tento test štyria zo siedmich.

Má to cenu

Schválenie zákona, ktorý by nútil novopečených držiteľov vodičského preukazu absolvovať kurz bezpečnej jazdy, by znamenalo komplikácie (bolo by treba vybudovať viacero podobných centier, ako je Centrum bezpečnej jazdy pri Slovakia Ringu, aby boli tieto kurzy dostupné vo všetkých krajoch; zvýšila by sa cena vodičského preukazu – celodenný štandardný kurz na osobné auto v Centre bezpečnej jazdy pri Slovakia Ringu stojí 150 €), no určite by malo svoje opodstatnenie.

Experiment jednoznačne potvrdil, že po absolvovaní celodenného kurzu bezpečnej jazdy sa vodiči zlepšili vo všetkých sledovaných disciplínach. Samozrejme, naskytá sa tu myšlienka, že absolvovaním školy šmyku zvýšime sebavedomie mladých vodičov a situácia na cestách sa naopak zhorší. V skutočnosti je to otázka správneho smerovania kurzu a dokazujú to aj účastníci experimentu, ktorí sa vyjadrili v opačnom zmysle. Uvedomili si, že nie sú takí dobrí vodiči, ako si to o sebe mysleli, a po absolvovaní kurzu budú mať oveľa väčší rešpekt k autu.

Škola bezpečnej jazdy alebo ak chcete škola šmyku teda má zmysel.