Honda Civic desiatej generácie bola vyvinutá pre strhujúci zážitok z jazdy.
Zatiaľ čo obľuba crossoverov a SUV stúpa, tradičný segment C stagnuje, resp. klesá. Pritom je doslova nabitý esami. Preto, ak chce niekto v tomto segmente uspieť, musí prísť s niečím výnimočným. To najdôležitejšie, s čím Civic prichádza, je orientácia na vodiča a radosť z jazdy. Zdôrazňujem, že to nie je len výmysel nejakého marketingového guru, ale fakt. Ostatne ani samotná prezentácia nebola o marketingových nezmysloch a dokonca aj dizajnu sa dotkla len okrajovo. Namiesto toho nám dôsledne hovorili o technických riešeniach a o tom, čo a prečo urobili tak, ako urobili.
Z hľadiska pocitu v aute patrí k najdôležitejším zmenám to, že sa nádrž posunula spod predných sedadiel na štandardné miesto dozadu. To síce zabilo magické sedadlá, no umožnilo znížiť polohu sedadla vodiča. Tzv. hip point je teraz o 35 mm nižšie ako v deviatej generácii Civicu. A je to riadne cítiť. Môžete sedieť krásne hlboko ako v nejakom športovom aute. Volant je nastaviteľný v oboch smeroch a radiaca páka vyrastá z vysokého stredového tunela. Je to jednoducho skvelá pozícia za volantom. K tomu výborne tvarované sedadlá. Hoci ja by som privítal širšie ramená. Zmizol aj displej spod čelného skla, teraz vidíte na všetky údaje prístrojového štítu. Ak som pri interiéri, musím povedať, že sa skutočne vydaril aj dizajnovo.
Mimoriadnu pozornosť venovali v Honde podvozku. Spodné ramená predného zavesenia McPherson majú spredu hydraulické uloženie, ktoré výborne filtruje prenos rázov do karosérie v pozdĺžnom, resp. vertikálnom smere, ale je veľmi tuhé v priečnom smere, aby zlepšilo reakcie na riadenie. Vzadu je namiesto vlečnej nápravy multilink. Priečna tuhosť prednej nápravy sa zvýšila o 48 %, zadnej až o 88 %. To znamená oveľa agilnejšie správanie auta v zákrutách. Civic krásne a rýchlo dokáže meniť smer zo strany na stranu. Nerozhádzalo ho ani prudké pribrzdenie v zákrute. Pritom som mal taký pocit, že si podvozok poradí aj nerovnosťami našich ciest. Dúfam, že to redakčný test potvrdí. V ponuke sú aj adaptívne tlmiče, ktoré popri normálnom režime poskytujú aj citeľne tuhší dynamický. Posilňovač riadenia pôsobí na hrebeň cez samostatný pastorok, čo sa prejaví v oveľa vyššej precíznosti a citlivosti riadenia. Riadenie je rýchle, dokonca také rýchle, že som ani vo vracákoch ciest okolo Barcelony nemusel rúčkovať.
Na pohon slúži litrový trojvalec s 95 kW (129 k) alebo 1,5-litrový štvorvalec so 134 kW (184 k). Oba sa dodávajú s CVT prevodovkou alebo so šesťstupňovým manuálom. Litrovka ma veľmi príjemne prekvapila silou a najmä kultúrou chodu. Vôbec nepreháňam, ak poviem, že som ani neregistroval, že mu jeden valec chýba. A nezabije ho ani CVT prevodovka. Stále má dosť pary. Pritom aj samotná prevodovka pracuje parádne, pri pokojnej jazde ani neviete, že máte CVT. Môžem vrelo odporúčať. Ja osobne som však náročnejší, obzvlášť na Civic, ktorý je postavený s tým cieľom, aby potešil svojho vodiča. Preto by som bral 1,5-ku s manuálom. To je tá pravá radosť z jazdy. Má viac sily, viac otáčok, krásny zvuk… A tá radosť z radenia… Wau!
Text: Peter Varga, foto: autor a archív
Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov