Alfa Romeo 4C vs Mazda MX-5: Mr. & Mrs. Smith

od Dalibor Klíma Naposledy aktualizované dec 2, 2020

Alfa Romeo 4C a Mazda MX-5. Dve autá s rôznymi charaktermi, ale s rovnakým cieľom. Poskytnúť šoférovi maximálnu radosť z jazdy.

Aj vy sa pýtate, ako sme mohli dať do jedného vreca dve autá, ktoré sú až také odlišné? Alfa je predsa trojnásobne drahšia, o polovicu výkonnejšia, o sto kíl ľahšia… Ja zasa hovorím, prečo nie? Čísla niekedy nie sú všetko. Alebo sme si možno chceli ku koncu roka ešte užiť poriadnu zábavu. Zobrali sme teda dve autá so sklápacou (resp. odnímateľnou) strechou, ktoré majú až podozrivo podobný červený lak a išli sme zistiť, či pri ozaj šoférskych autách zaváži niečo ako absolútny výkon a priľnavosť. Tento test nie je o víťazovi, je o emóciách.

Skrátka a dobre

Súčasná Mazda MX-5 už stihla byť ovenčená titulom Svetové auto roka a vôbec sa tomu nečudujem. Tam, kde sa kedysi za inovátorstvo považovalo pridávanie počtu obrazoviek, zrazu ocenili krok do minulosti. Mazda MX-5 sa totiž veľkosťou aj zameraním priblížila späť k svojej prvej generácii, pričom zhodila aj pár kíl. Teraz váži len približne tonu. Na palube nájdete len zopár asistenčných systémov. Plátennú strechu neovládajú žiadne elektromotory, ale vaše ruky. Aj tak to zvládnu rýchlejšie než elektronika hociktorého auta. Ako dlho sa skladá strecha vášmu kabrioletu? Dvanásť sekúnd? V Mazde MX-5 mi tento úkon trvá zhruba tri sekundy a stačí vám na to jediný pohyb jednou rukou. Tu skrátka nejde o luxus, ale o to, aby vám čo najmenej vecí prekážalo v užívaní si čistej jazdy. A samozrejme o to, aby bolo auto čo najľahšie. Napriek tomuto utilitárnemu prístupu sa však dizajnérom Mazdy podarilo docieliť, že emixa perfektne vyzerá – zvonku, aj vo vnútri. Jej krásnu, možno trochu ženskú karosériu poháňa dvojlitrový štvorvalec s výkonom 118 kW a neskutočnou chuťou do života. Žiadne iné auto nemá také okamžité reakcie na plyn, nikde inde som nevidel ručičku otáčkomera lietať tak rýchlo (ak si odmyslíme superšporty za viac než 150 000 eur). Mazda celá pôsobí tak trochu ako nejaká hračka na steroidoch. Je celá maličká. Tento dojem len umocňuje fakt, že sa do nej ledva zmestím. Prevodová páka je tiež smiešne krátka a malá, s extrémne krátkymi dráhami. V Mazde MX-5 sa človeku zdá, akoby sa čas zrýchlil a svet scvrkol okolo vás.

Malé superauto

Ak som Mazdu opísal ako puritánsku, tak mi pri Alfe Romeo 4C trochu dochádzajú slová. Aj ten kúsok komfortu, ktorý si zachovala, totiž Alfa vyhadzuje von oknom. Ledva tu nájdeme pod nohami koberčeky. Zvyšok kabíny je neľútostne čalúnený holým karbónom. Prístrojová doska je úplne jednoduchá – vlastne pozostáva iba z vetrákov kúrenia, pár tlačidiel a ovládačov klimatizácie, a karbónového panelu pred vodičom, do ktorého je vsadená farebná obrazovka zobrazujúca všetky potrebné (aj nepotrebné) údaje o jazde. Sedadlo je malinké a je čalúnené naozaj úsporne. Namiesto kľučiek na dverách sú tu iba kožené popruhy. Schránka pred spolujazdcom? Musí vám stačiť sieťka. USB port? Z palubnej dosky je vyvedený káblik. Čo sa týka odkladacích priestorov, sú tu dva držiaky na poháre (iba do jedného z nich by som sa odvážil pohár naozaj dať) a potom kožená schránka za sedadlami, do ktorej sa zmestia doklady a možno ešte čiapka či rukavice. Oboje naraz však asi nie. Tieto doplnky by sa vám pritom zišli, pretože aj Alfa dokáže zhodiť strechu. Akurát nie tak elegantne ako Mazda. Trvá jej to nie tri sekundy, ale tri minúty. Strešné panely treba pekne po jednom vycvaknúť z úchytov, následne odistiť plátennú časť, potom to celé nejako uchopiť, zmotať a dať do batožinového priestoru, ktorý ste si museli dopredu odomknúť spínačom dostupným len cez otvorené dvere a podoprieť veko kufra (a zároveň motora) tyčkou, pretože pre úsporu hmotnosti tu vzpera nie je pneumatická. Zaujímavé, že Alfa napriek tomuto puritánstvu siahla po dvojspojkovej prevodovke. Samotné nasadnutie do auta je potom hotový atletický, či dokonca až akrobatický kúsok, pretože sa cez malé dvere treba dostať cez širokánsky bočný prah do vzdialeného sedadla. Alfa Romeo 4C je skrátka to, čo sa kedysi hovorilo o superautách typu Lamborghini Countach či o niektorých Ferrari. Nie len preto, lebo je zúfalo nepraktická, ale aj preto, lebo je krásna a vyzerá ako plnohodnotné superauto. Nízka, neskutočne široká silueta s nádhernými krivkami a líniami, ktoré vytvárajú rôzne nasávacie otvory, pôsobí naozaj exoticky.

K meritu veci

Lenže darmo sa tu budeme rozpisovať o dizajne a praktickosti týchto áut. Obe sme už testovali samostatne (4C síce vo verzii Coupé, ale to nevadí. So Spiderom sú si takmer identické). Poďme sa pozrieť na to, ako jazdia. Prvú polovicu týždňa nám pršalo a Alfu sme dostali s prakticky nulovým dezénom na zadných gumách. To nás však nezastavilo v tom, aby sme nešli na Slovakia Ring a obe autá tam riadne nepopreháňali. Ja som si najprv sadol do Mazdy. Na môj vkus je v nej volant príliš ďaleko od sedadla. Nejako to prehltnem a vyrazím na ešte vlhkú trať. Asi v druhej zákrute začala Mazda jemne vlniť zadkom a tretiu zákrutu som šiel kompletne dverami napred. Mazda je taká nádherne vyvážená! Aj keď nemá najkomunikatívnejšie riadenie, vďaka relatívne mäkkému podvozku viete vždy ľahko odhadnúť, kde sú jej limity. Potom je už len na vás, aký zvolíte prístup. Mazda môže byť neutrálna aj pretáčavá, ale najradšej strieda obidva prístupy v jednej zákrute a za volantom vás neustále zamestnáva. Vďaka doslova nadšeným reakciám motora na plyn je balancovanie na hrane alebo v šmyku veľmi jednoduché. Bol som prekvapený, že 160-koňový motor stačí Mazde na to, aby vedela ísť bokom aj na trojke. Aj snaha o čistú stopu vždy vyústi v malé driftíky, ktoré sú však podvedome korigovateľné. Na rad prišla Alfa. Usadnutie do jej holého karbónového šasi je vždy zážitok. Mazda vydávala lahodnú melódiu pozostávajúcu zo zvuku sania, krásne preloženého štvorvalcovým „bzučaním“ výfuku. Túto boybandovú hudbu však Alfa raz-dva prehluší svojou heavymetalovou kakofóniou z dvoch výfukov. Ako môže byť takýto hlučný zvuk vôbec legálny? Ale nesťažujem sa. ESC nechávam v „polovypnutom“ režime Dynamic a vyrážam. Pri zatlačení plynu do podlahy sa za mnou okamžite riadne nahlas rozsyčí turbo. Z miesta, kde sedím, sa zdá, že kedysi bolo súčasťou motora z kamióna. Krásne počuť, ako sa nadychuje a odfukuje, pričom jeho respiráciu riadim pravou nohou. Samozrejme, že zrýchlenie Alfy Romeo 4C je v porovnaní s Mazdou ako z inej galaxie. Alfa nepozná ani len náznak náklonov karosérie, neponára sa pri brzdení, na riadenie reaguje okamžite. Lenže pri ostrom tempe je aj trochu strašidelná. Na môj vkus má nepomerne úzke predné pneumatiky v porovnaní so zadnými, čo vyúsťuje v prvotné nedotáčavé správanie. Samozrejme, to prichádza v úplne iných rýchlostiach než v Mazde. Treba však nabrať odvahu, zmeniť prístup a hrať sa s plynom. Alfa sa ním dá ovládať, ale výsledný tanec je oveľa kostrbatejší než v prípade uhladenej Mazdy. Riadenie Alfy napriek absencii posilňovača (alebo práve preto) nie je dokonalé. Celý dojem najviac kazí volant, ktorý je príliš hrubý a zle tvarovaný. Šasi dáva vodičovi signály tiež až vtedy, keď sa niečo už deje a namiesto predchádzaniu nechcených situácií som ich väčšinou riešil, až keď nastali. Musím sa priznať, že ESC ma párkrát zachránilo. Keď som ho vypol úplne, pokúsil som sa zistiť, ako vie Alfa tancovať. Riadne som sa zapotil, než som ju donútil vrtieť zadkom, ale zároveň som sa po každom vydarenom drifte cítil ako superhrdina! Teda až kým som neskončil v hodinách. Ukočírovať silno preplňované auto s motorom v strede veru nie je ľahký oriešok. Možno práve vďaka tomu som sa v Alfe cítil viac nažive než kedykoľvek predtým. Jej prístup je chlapský a trochu neohrabaný. Má nesmiernu silu a dokáže veľa, ale chce to veľa tréningu, aby ste z jej ťarbavého kroku vyrobili tanečný. Po presadnutí späť do Mazdy som sa opäť začal rozplývať nad jej vyváženosťou a prístupnosťou. Mazda je zlatíčko, kamarátka, ktorá si dá hneď povedať a nechá sa v tanci viesť.

V reálnom svete

Na ďalší deň sa vyčasilo a my sme sa s kolegom vybrali na okresky. Ja som sa opäť najprv radoval z krátkej prevodovky Mazdy, z výborne odhadnutého pomeru gripu a výkonu a nikdy som sa nesťažoval na to, že by mi nejaké kone chýbali. Mazda je zábavná aj pri malých rýchlostiach a to je na nej to čarovné. Potom som sadol do Alfy 4C, pričom prvýkrát som sa naozaj mohol oprieť o jej pneumatiky. Jej brutalita, zvuk a nekonečné emócie ma okamžite pohltili. Alfa je tvrdá ako drevo, nepohodlná a neohrabaná. Čím rýchlejšie však idete, tým viac chápete prečo. Jej podvozok neodskočí ani na najhorších nerovnostiach. Je len na vás, aby vám na nich nevytrhlo volant z rúk. Keď som sa dostal do zóny, Mazda sa mohla snažiť, koľko chcela. Alfa je skrátka dvakrát rýchlejšie auto, s dvakrát lepšími brzdami. Jazda s ňou si však vyžaduje plné sústredenie, odvahu a aj dosť fyzickej sily. Pri čistom štýle jazdy dokáže Alfa v návale krútiaceho momentu aj efektne zavrtieť zadkom, avšak v tomto prípade, na výjazdoch zo zákrut, je to prirodzené a čitateľné. Skúšať s ňou driftovať bola chyba, pretože tak sa s podobnými autami nejazdí. Aby ste si však Alfu poriadne užili a dostali ju na hranicu jej možností, musíte ísť riadne za možnosti platných zákonov. Práve v tom spočíva čaro Mazdy. Objektívne sa nechytá ani na jeden dynamický parameter 4C, ale subjektívne mi to nikdy ani trochu neprekážalo. Mazda „nedostatok“ rýchlosti kompenzuje skvelou prevodovkou a tým, že vás neustále zamestnáva. V Alfe je dvojspojka takmer nevyhnutnosť, pretože si neviem predstaviť, že by som počas rýchlej jazdy niekedy pustil jednou rukou volant. Riadenie bez posilňovača totiž na nerovnostiach a vo vyjazdených koľajach extrémne silno ťahá za volant.

Dokonalý pár

Poznáte film „Pán a pani Smithovci“. Brad Pitt a Angelina Jolie sú manželia a zároveň tajní agenti. Obidvaja majú prakticky rovnaké schopnosti, ale inú výchovu. Kým Angelina ide na všetko prefíkanejším, zvodnejším a ženskejším prístupom, pričom nepoužíva toľko absolútnej sily, z Brada je cítiť, že do tanečnej školy chodil iba z povinnosti a uprednostňuje silné a hlučné riešenia. Angelina je domáca žienka, vie variť, stará sa o domácnosť a o svojho manžela, je pragmatická a každý deň v týždni je tu pre vás. Brada cez týždeň ledva vidieť doma, ale vie si parádne užiť víkendy. Tak, ako naše autá, sa však nakoniec perfektne dopĺňajú. Obom totiž ide o to isté – robiť si dobre svoju prácu a poskytnúť vodičovi dôvod zase sa vrátiť za ich volant. Mazda je oproti Alfe ako Mercedes triedy S – je pohodlná, dá sa na nej jazdiť so zloženou strechou bez toho, aby ste ohluchli, je prístupná a šoférsky si ju užijete aj pri ceste na nákupy, keď budete pred každou križovatkou brzdiť s medziplynmi. Keď sa však nájde tá správna chvíľa a to správne počasie, nič vám nedoručí vašu dávku adrenalínu premiešaného s endorfínmi tak ako jazda na ostrí noža v Alfe Romeo 4C. Takže ktoré z týchto dvoch áut si treba zobrať do garáže? Jednoznačne obe!

Text: Juraj Hrivnák, foto: autor, Emil Páleš a Peter Varga

Alfa Romeo 4C Spider

Čo treba uznať: Alfa je pravý superšport.

Čo nám chýbalo: Skoro všetko, a práve vďaka tomu vlastne nič.

Čo nás prekvapilo: Určite som nečakal tie hodiny na Slovakia Ringu.

Mazda MX-5

Čo treba uznať: Skvele vyvážené a šoférsky dostupné auto.

Čo nám chýbalo: Pozdĺžne nastaviteľný volant.

Čo nás prekvapilo: Výborná spotreba.

STRUČNE:

Alfa Romeo 4C Spider:

+výbušnosť