Tisíc míľ po Východnom pobreží USA
USA sú rajom motoristov. Automobil ako taký síce svetu nedali, ale jeho masové rozšírenie a komfortné využitie nepochybne áno.
Autám je tu prispôsobené všetko. Sú totiž nevyhnutnou životnou potrebou. Nielen kvôli vzdialenostiam aj v rámci jednotlivých miest, ale tiež kvôli štýlu každodenného života – dochádzaniu do práce, nakupovaniu v strediskách za mestom, či zábavou v parkoch na naše pomery vzdialených od obytných častí. Podarilo sa mi začiatkom leta prejsť autom z požičovne po veľkej časti East Coast (Východného pobrežia) USA ospievaných „tisíc míľ“ a rád by som sa s našimi čitateľmi podelil o skúsenosti, dal niekoľko tipov na dovolenku, ktorá vôbec nemusí byť taká drahá, ako sa na prvý pohľad môže zdať.
Čo je inak?
Začnem možno nečakane: azda najväčší pozitívny rozdiel som si uvedomil pri jazde v obmedzených priestoroch. Hoci poriadny americký koráb na ceste už nestretnete, ich rozmerom a polomerom otáčania sú ešte stále prispôsobené všetky vjazdy do podzemných garáží, veľkosť parkovacích miest apod. Pre našinca, zvyknutého na kúzlenie s volantom v úzkych podzemných labyrintoch našich divokých developerských výtvorov je to doslova relax.
Širšie sú aj jazdné pruhy na cestách i diaľniciach. Inak sa v USA aj jazdí. Predovšetkým sa dôsledne dodržiavajú rýchlostné limity (na diaľnici väčšinou 65 míľ/h, teda 104 km/h, niekde aj 70). Jazdí sa slušne, no najmä obrovské kamióny a prekvapivo aj súkromné obytné „autobusy“ (celkom tu vytlačili obytné vany v európskom ponímaní) veľmi tvrdo a neústupne. Na diaľnici sa bežne predbieha aj sprava. Výnimkou nie je výjazd z diaľnice doľava, pretože medzi oboma smermi býva neraz obrovský priestor. Na diaľnici prakticky nenájdete čerpadlá a odpočívadlá v našom ponímaní. Pred každým výjazdom však vidíte na tabuliach podrobnú informáciu o čerpacích staniciach, obchodoch, reštauráciách a ubytovaní, ktoré nájdete bezprostredne po zídení z diaľnice. Celkom sa mi to páčilo, mimo diaľnice je miesta neobmedzene a diaľnicu to neruší. Veľké, luxusné odpočívadlá nájdete spravidla po prekročení hraníc jednotlivých štátov USA; sú to však súčasne informačné centrá konkrétneho štátu.
Na červenú môžete odbočovať doprava, neraz aj doľava. Treba len pozorne čítať značky. V meste často narazíte na križovatku so značkou „STOP“ na všetkých uliciach. Tu platí, že kto prvý prišiel, prvý ide. Napodiv to funguje.
School Bus, teda školský autobus, je najchránenejším vozidlom. Ak stojí, nesmiete ho predbehnúť a vo väčšine štátov ani minúť v protismere.
Palivo sa čerpá buď cez kreditnú kartu priamo na stojane, alebo po zložení istej sumy čerpadlárovi, ktorý potom čerpanie uvoľní. Najmä na vidieku odporúčam druhú možnosť – vždy som si výborne „pokecal“ s milou obsluhou a trocha nasal genius loci. A nebojte sa tankovať Regular, teda 87 oktánový, jazdia naň všetci.
Dopravná infraštruktúra je úžasná. Počas cesty z južnej Floridy až po New York prejdete po toľkých mnohomíľových mostoch a občas podmorských tuneloch! Každý z nich by u nás poslúžil ako volebný program aspoň do troch volieb.
Najväčšie sklamanie
Čakal som, že na cestách uvidím aspoň občas poriadne, krásne, veľké americké auto. Hlboko som sa mýlil. Absolútne panuje amorfná ázijská šeď. Auto je spotrebný predmet na úrovni nákupného vozíka. Iste, na webe nájdete plno obchodov s klasickými krásavcami. To však už nie je realita. A tak vďaka za ešte stále nádherné „fire engines“ (hasičské autá), sanitky a aspoň na juhu veľké policajné Ford Crown Victoria! Čím severnejšie, tým viac ich aj v policajných farbách nahrádzajú hybridy, či dokonca na Manhattane elektrické vozidielka.
Plánovanie cesty
Takmer všetko si môžete cez internet rezervovať a dokonca kúpiť už z domu. Ja som to využil pre väčšinu ubytovaní, lístkov na autobus, vlak a tiež na rezerváciu auta v požičovni. Tu si treba dať pozor na to, čo všetko kryje poistenie zahrnuté v poplatku a radšej si priplatiť. Rozumné je tiež zaplatiť pár dolárov za možnosť elektronického platenia mýta. Naopak, úplne zbytočných je až 15 dolárov denne za navigáciu v aute. Sygic, ktorý mám v mobile, pracoval všade perfektne. Počúvol som radu amerického kamaráta a využil som požičovňu Enterprise. Má naozaj hustú sieť zastúpení v celých USA. To je výhoda, ak (a turista to určite potrebuje) auto vraciate ďaleko od miesta prevzatia. Navyše, neúčtuje za to žiadny poplatok, kým veľká väčšina ostatných požaduje okolo 500 dolárov.
Dobre, vydajme sa teda na trasu Miami Beach – Orlando – Savannah – Virginia Beach – Accomac – Washington D.C. – New York!
Ľadová Florida
Nie, nezbláznil som sa! Na Floride je horúco, ale v každej reštaurácii, či verejnej budove vás omráči zima. Klimatizujú ako posadnutí. Po prvej skúsenosti som do reštaurácií nosil sveter. Horkokrvná obsluha sa na mňa začudovane dívala, aj keď som odmietal hory ľadu do nápojov. Ale takmer všade vám nápoje neustále dopĺňajú, porcie sú obrovské a jedlo takmer vždy skvelé – ten sveter je primeraná obeta.
Do Miami sa lieta priamo z Viedne. Iste, ide to aj lacnejšie s prestupmi, ale… Za 2,7 dolára sa z letiska dostanete autobusom do Miami Beach. Raj milionárov je prívetivý aj pre bežného človeka. V oceáne sa kúpe aj v apríli, kubánske reštaurácie sú skvelé, obísť mesto na požičanom bicykli po pobreží je úžasné. Tip: obojživelný autobus vás prevezie ulicami aj po vode medzi milionárskymi rezidenciami na ostrovoch. Uvidíte vilu, kde zavraždili Versaceho, mrakodrap s celým poschodím Mike Tysona za 30 miliónov i požičovňu áut, kde si Justin Timberlake požičal Corvettu. Nuž, gotickú katedrálu tu nečakajte, ale zábava to je skvelá!
Orlando, o 300 kilometrov severnejšie, je z pohľadu cudzinca strediskom zábavy a kongresov. Čakajú na vás Walt Disney World, Sea World, Universal Studio – ak spomeniem tri najväčšie parky. Navštíviť ich znamená splynúť s masou ľudí. Ale všetko je zorganizované perfektne, nekonečné parkoviská, kultivované priestory na čakanie. Stále sa niečo deje a nikto nepredbieha. Favorizujem Sea World, zmes americkej show a skvelých akvárií i bazénov s morskými zvieratami. V Orlande sú tiež obrovské kongresové centrá. Západný trakt jedného z nich bol dejiskom kongresu s 10 tisíc účastníkmi. Na snáď pol kilometrovej vnútornej chodbe s tromi podlažiami miestností ich ani nebolo vidieť… Treba pokračovať?
Poďme severnejšie
Krásnym mestom, kde som prežil dva dni, je Savannah (štát Georgia). Mesto na vode, s citlivo rekonštruovanými starými prístavnými budovami na hotely a reštaurácie. S rozprávkovým (naplno obývaným) centrom mesta ako z amerického filmu. Napokon – Forrest Gump sedel na lavičke práve tu a rozprával svoj príbeh. Na nábreží nájdete obrovské, staré obchody s „burákmi“ a pri druhom chodníku kotviace veľkolepé jachty i parník.
O pár sto kilometrov severnejšie navštívme Virginia Beach (štát Virginia). Možno severnejšie vydanie Miami Beach. Nekonečná piesková pláž a promenáda, surferi, obrovské mólo, skvelá ponuka morskej stravy. Večer preteky monštróznych teréniakov na piesku pláže. Opäť – ako v Amerike!
Accomac je relatívne bezvýznamné mestečko na polostrove vo Virginii. Priateľova chata na pobreží oceánu mi však umožnila vychutnať tú pokojnú, neturistickú tvár atlantického pobrežia. Toto že je hektická „amerika“? Pasce na kraby, udice, pokosiť lúku… Tu by som vedel žiť okamžite. Aj s priateľskými susedmi, zhovorčivým majiteľom viníc a pizzerie, kostolom na námestí, malými prístavmi i predajňami tabaku, ktorý sa tu pestuje. Hm, málo ten svet poznáme!
Veľké mestá
Myslím si, že popisovať Washington a New York nemá veľký zmysel. Tak len krátko: určite do New Yorku nejazdite autom. Manhattan je jednoducho blázinec, kde aj semafory platia nie vždy. Ale vrelo odporúčam obetovať doláre a navštíviť niektorý z muzikálov na Brodwayi. Ešte stále je to zážitok! A ak nič iné, tak pamätník obetiam 11. septembra 2001. Je to chvíľa z opačného konca pocitového spektra, ale dojem hlboký minimálne rovnako. Výhľad z vysokánskeho mrakodrapu, ktorý tam stojí dnes, na celý Manhattan berie dych. A nezabudnite sa prejsť po High Line, 2,5 kilometrovom nadzemnom chodníku, využívajúcom niekdajšie koľajisko, pomedzi staré mrakodrapy, ktoré miznú a nahrádzajú ich nové. Prejdite Brooklinský most a… pardon, nepíšem román.
Skvelý zážitok
Potĺkať sa vo dvojici, vo vlastnej réžii po Východnom pobreží USA je skvelý zážitok. Nečakajte švajčiarsku dokonalosť, rakúsku malebnosť, ani nemeckú presnosť. Ale život turistu je tam báječný. Či aj miestnych obyvateľov, to posúdiť neviem. No ak nič iné, vyzerajú spokojne a sú veľmi priateľskí.
Dalibor Klíma, foto: autor
Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov