Automagazin.sk
Oficiálne stránky najčítanejšieho motoristického magazínu na Slovensku
kia ceed

Goodwood: Vidieť a zomrieť

Goodwood Festival of Speed. Je niečo ako hudobný festival pre motoristického fanúšika. Namiesto hudby sa tu však odvšadiaľ ozýva rev motorov, namiesto klobás tu rozvoniava benzín a namiesto pódií sú tu boxy.

Text: Peter Varga: foto: autor

Rozsiahlu galériu fotografií automobilových klenotov z tohtoročného Goodwwoodu nájdete na konci tohto článku.

O Paríži sa hovorí „vidieť a zomrieť“. Každý človek by ho mal aspoň raz za život vidieť. Niečo podobné platí aj o festivale rýchlosti na panstve lorda Marcha v britskom Goodwoode. Každý fanúšik motorizmu by ho mal aspoň raz za svoj život navštíviť. A verte, keď to raz urobíte, budete sa do Goodwoodu chcieť vrátiť aj na budúci rok, a aj na ďalšie a ďalšie… Nič podobné v takomto rozsahu nikde inde v Európe (a pravdepodobne ani nikde inde na svete) neuvidíte. Do Goodwoodu sa totiž každoročne schádzajú ikony automobilového neba – pretekárske, sériové aj upravené autá a motocykle od prvopočiatkov automobilu až po súčasnosť, ale aj legendárni a tiež súčasní majstri volantu. Samozrejme, stretnete tu tiež niekoľko celebrít. A všetko máte doslova na dosah ruky.

História festivalu rýchlosti v Goodwoode siaha oveľa hlbšie než do roku 1993, keď ju prvýkrát zorganizoval lord Charles Gordon-Lennox, Earl of March, syn (jeden z piatich) Charlesa Henryho Gordon-Lennoxa, desiateho vojvodu panstiev Richmondu, Lennoxu, Gordona a Aubigny. Už v septembri roku 1948 totiž na tomto mieste – na mieste bývalého vojenského letiska z druhej svetovej vojny – vojvoda Frederick March vytvoril pretekársky okruh, ktorý fungoval do roku 1966. Na päťdesiate výročie založenia pôvodného okruhu (v roku 1998) ho lord March znova otvoril a vlastne festival rýchlosti v Goodwoode posunul do celkom inej roviny. Už to nebolo len stretnutie fanúšikov automobilov, ale aj preteky. Dnes je hlavným bodom programu automobilová súťaž do vrchu na úzkej ceste, ktorá meria 1,86 km a vinie sa medzi bariérami z balíkov slám. Tie balíky sú pritom prekliato blízko. A aby toho nebolo málo, tak je tu jeden strašiak – tunel so stenami priamo na krajoch asfaltovej stopy. Ak sa doň niekto netrafí, tak je po všetkom. Mimochodom,  lord Earl of March zdedil vzťah k automobilom a automobilovému športu od svojho dedka, ktorý bol v tridsiatych rokoch minulého storočia úspešným konštruktérom a tiež pretekárom. Lord March sa ešte aj dnes – vo svojich 61 rokoch – aktívne zúčastňuje na festivale. Tento rok po asfaltovej vlásočnici pretínajúcej „kotol“ plný fanúšikov šoféroval Bugatti Chiron, ktorý mohli vidieť Angličania v pohybe vôbec po prvýkrát.

S obrovským kreditom

Samotný festival má nesmiernu obľubu medzi fanúšikmi, ktorí sú aj v prípade nepriaznivého počasia schopní od štvrtka do nedele moknúť a brodiť sa po kolená v blate len preto, aby mali na čo v priebehu nadchádzajúceho roku spomínať a mali sa o čom rozprávať pri dobrom pive alebo whisky v bare. Našťastie tento rok bolo počasie k návštevníkom ústretovejšie. Hoci na festivale niekoľkokrát pršalo, vždy to bolo len na chvíľu a zem aj asfalt sa stihli veľmi rýchlo vysušiť. Festival však disponuje obrovským kreditom aj v samotných automobilkách, tímoch a vôbec u všetkých účastníkoch – či už u vystavovateľov alebo u pretekárov. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že mnohé automobilky do Goodwoodu vysielajú autá, ktoré inak úzkostlivo opatrujú v múzeách, prípadne ich vyťahujú len na také akcie, ako je napríklad výstava historických vozidiel Concours d´Elegance v Pebble Beach. Tu však jazdia aj za dažďa. A väčšinou v pretekárskom tempe. Za všetky spomeňme Mercedes-Benz 540 K Streamliner z roku 1938 či Fiat S76 z roku 1911 s 28-litrovým (28 353 cm3, takýto obrovský motor dnes nemajú ani kamióny či autobusy) štvorvalcom s výkonom 213 kW (290 k). Pre zaujímavosť, v roku 1912 na Long Island udržalo toto monštrum na celej jednej míli priemernú rýchlosť 290 km/h! S radosťou sem chodia aj súkromní majitelia starých pretekárskych áut. Ani oni sa neokúňajú a preženú ich 1,86-kilometrovou dráhou niekoľkokrát. Ďalším rukolapným dôkazom obrovského kreditu festivalu v Goodwoode je, že Bugatti Chiron tu urobil svoje prvé oficiálne verejné metre. Alebo že prakticky všetky dôležité automobilky majú na festivale vybudovanú svoju vlastnú expozíciu, ktorá zároveň slúži ako zázemie pre fanúšikov značky. Mazda – mimochodom, práve na jej pozvanie som sa dostal do Goodwoodu – do prostredia festivalu zasadila európsku premiéru modelu MX-5 RF s pevnou skladacou strechou. Okrem toho sa však prezentovala súťažným špeciálom 787B, s ktorým v roku 1991 zvíťazila v 24-hodinových pretekoch v LeMans. Dodnes je vlastne jedinou japonskou značkou, ktorej sa podarilo vyhrať tieto legendárne vytrvalostné preteky v najvyššej kategórii LMP1. A dodnes je zároveň jedinou automobilkou, ktorej sa to podarilo s Wankelovým motorom. Veľkú šou urobila a adekvátny aplauz zožala aj driftovacia RX-7-ka. Posledným dôkazom obrovského kreditu je účasť pretekárskych tímov z rôznych oblastí motoristického športu – od rely Dakar (Rusi predviedli s tohtoročným Kamazom efektný drift) cez Indianapolis až po F1. A keď som sa už dostal k F1, práve tento rok uplynulo 40 rokov od toho víťazstva miláčika Angličanov Jamesa Hunta v seriáli F1 pred Niki Laudom. V tom roku totiž Niki na Nürburgringu havaroval a takmer zaživa uhorel vo svojom aute. Nič to však nemení na situácii, že Hunt v roku 1976 získal svoj jediný titul v F1 a Angličania si ho uctili rôznymi artefaktmi tejto legendy.

Z každého rožka, ale nielen troška

Hlavným programom festivalu sú preteky do vrchu, na ktorých s časom 46:29 s zvíťazil Olly Clark na upravenom Subaru Impreza Gobstopper II. Druhý bol Kenny Brack na McLarene P1 LM s časom 47:07 s a tretím Mike Skinner na Toyote Tundra (50:44 s). V skutočnosti je tu však toho oveľa viac a za jeden deň to rozhodne nemáte šancu stihnúť. Ja som napríklad kvantum času strávil pri improvizovaných boxoch, ku ktorým majú všetci návštevníci voľný prístup. Žiadne zátarasy ani žiadna ochranka. Nič z toho. Všetky autá máte na dosah ruky, cítite tú omamnú vôňu benzínu a oleja. Cez väčšinu boxov môžete dokonca voľne prechádzať. Mechanici, ale aj jazdci a ostatní členovia tímov sa s vami ochotne porozprávajú (samozrejme, pokiaľ nie sú práve v hektickej etape prípravy auta na preteky). A verte, že tu stretnete legendy, o ktorých podpisy sa pred niekoľkými rokmi stálo v radoch a bojovalo lakťami. Ďalšou zaujímavou zastávkou je depo, kde sa zhromažďujú autá pred výjazdom na trať. Mnohí z nich sa sem pritlačia a práve tu sa prvýkrát naštartujú. Ak vás zaujíma rely, potom si môžete zbehnúť na vedľajšiu dráhu. Ono vlastne ani behať nemusíte, pretože tu funguje shuttle bus. Akurát je trochu netradičný. Angličania totiž nenechali nič na náhodu a namiesto tradičných mini či mikrobusov vás tu prevážajú na prívese ťahanom traktorom. To pre prípad, žeby napršalo viac vody a bahno by siahalo po kolená. Okrem toho sú tu parkoviská, kde si môžete pozrieť výstavu historických áut, ale aj superšportových a tunovaných áut. Samozrejmosťou je skvelý katering a chválim absolútne dokonale zvládnutú organizáciu. Všetko tu totiž fungovalo ako švajčiarske hodiny. Ak ste sa napríklad chceli dostať z jednej strany trate na druhú, tak ste museli ísť cez jediný mostík. V pravidelných intervaloch, keď sa skupina áut pripravuje v depe, na dvoch miestach otvoria koridory a z jednej strany na druhú môžete prejsť priamo cez trať. Keď však traťový maršál zavelí, že sa koridor zatvára, tak všetci zastavia. Každý je zmierený s tým, že si buď počká ďalších 20 – 40 minút alebo pôjde cez mostík. A nikto nič nezahadzuje na trať.

Iba v Goodwoode

Vidieť pretekárske autá rôznych kategórií (ale aj motocykle) z čias od prvopočiatkov automobilového športu až po súčasnosť z tesnej blízkosti, možnosť sa ich dotknúť a potom ich vidieť v akcii na trati a počuť burácať ich motory, to je zážitok na celý život. To nikde inde nezažijete, iba v Goodwoode.

 

 

 

Pridať komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená.

Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov