O nehodách som písal aj v minulom čísle. Stali sa však udalosti, pre ktoré sa musím k tejto téme vrátiť. Len čo sme dostali výsledky nehodovosti za rok 2013, uznanlivo sme prikývli, že sa postupne dostávame k rozumnejším číslam (viac nájdete na strane 80).
Cesta k bezpečnejšej doprave je zdĺhavá a na 99 percent je to v ľuďoch. Alkohol za volantom, nevenovanie sa šoférovaniu, hrdinstvo mladých nevycválaných vodičov, neospravedlniteľné ignorovanie dôležitých obmedzení, neprispôsobenie jazdy poveternostným podmienkam a aj laxné kývnutie rukou nad týmto defilé prehreškov, to všetko zanecháva na cestách mŕtvoly. Svoje robia aj nezodpovední chodci ignorujúci hustotu dopravy i podceňujúci zlaté pravidlo vidieť a byť videní.
Začiatkom roka mi pokazila náladu mladá mamička, ktorá učila svoje dieťa hlúpemu prechádzaniu cez cestu (pozri stranu 81), no môj celkový dobrý dojem zo zlepšujúcej sa situácie zdevastovali prvé dva týždne roka 2014. Ponad Slovensko sa prehnal chlad smrti. V medziročnom porovnaní sa úmrtnosť na cestách zdvihla o 233 percent!!!
A zase je to v ľuďoch, vo vodičoch, chodcoch, cyklistoch, v nás. V doprave, a je jedno či pešej alebo automobilovej, sa pohybujeme všetci. Aj tí, ktorých máme radi a chýbali by nám. Jednou z možností, ako sa vrátiť na tú lepšiu cestu, je pokora, slušnosť a akceptovanie faktu, že sme smrteľní.
Samuel Vanko, šéfredaktor
Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov