Škoda na trati legendárnych pretekov
Preteky 1000 míľ československých patrili k najvýznamnejším motoristickým udalostiam prvej Československej republiky. Značka Škoda sa preto aktívne zúčastnila na všetkých troch ročníkov, usporiadaných v rokoch 1933 až 1935.
Chýbať nebude ani v jeho novodobej podobe, ktorá sa tento rok koná už po šiestykrát. Trojdenná veteránska akcia štartuje vo štvrtok 14. júna ráno v Prahe, potom účastníci zamieria na Slovensko a cieľom prejdú v sobotu 16. júna opäť v Prahe. Pretekajúce veterány tak budú zajtra od 17.00 h vystavené na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave.
Preteky 1000 míľ československých, inšpirované podobným talianskym podujatím Mille Miglia, prvýkrát vyhlásil Autoklub RČs. v roku 1933. Zúčastniť sa mohli „cestovné automobily“, teda prevedenia priamo odvodené zo sériovej produkcie. Podujatie bolo síce deklarované ako súťaž, v skutočnosti však išlo o rýchlostné preteky v bežnej premávke. Účastníci boli vo dne v noci konfrontovaní s konskými povozmi, nákladnými automobilmi, cyklistami i chodcami. Takmer 1 600 kilometrov dlhá trať preverila nielen rýchlosť a ovládateľnosť vozidiel, ale aj ich robustnosť a spoľahlivosť.
V prvých dvoch ročníkoch (1933, 1934) pretekári z Prahy zamierili cez Kolín, Nemecký Brod (dnešný Havlíčkov Brod), Jihlavu, Velké Meziříčí, Brno a Břeclav do Bratislavy a späť. Túto trasu absolvovali dvakrát za sebou, celkom teda prešli 1592,8 km. V roku 1935 sa z Brna do Bratislavy išlo cez Pohořelice a Mikulov, dĺžka pretekov sa tak mierne skrátila na 1540 km. Ďalšie ročníky sa už nekonali, hlavne pre zhoršujúcu sa medzinárodnú politickú situáciu. Na 1000 míľ v roku 1933 poslala mladoboleslavská automobilka tri šesťvalcové vozidlá Škoda 637, štartujúce v triede do 2000 cm3. Obsadili 2., 3. a 4. miesto. Najlepšia posádka Jahn-Zádný dosiahla čas 20 h 14 min 18 s. V roku 1934 sa jedinému štartujúcemu vozidlu Škoda 637 s posádkou Kratochvíle-Koudelka podarilo obsadiť 2. miesto v triede. Posledná „Míľa“ (1935) sa spája s ešte rýchlejšími, veľmi atraktívnymi aerodynamickými automobilmi. Išlo o trojicu veľkých kupé Škoda Rapid Six, ktoré s upraveným osvedčeným šesťvalcom z typu 637 dosahovali rýchlosť až 130 km/h. Dvojica Komár–Houšť sa umiestnila piata v celkovej klasifikácii, na najvyšších priečkach vtedy už kraľovali pretekárske špeciály na čele s Bugatti.
Po krátkodobej renesancii 1000 míľ československých v rokoch 1970-1972, usporiadaných pre historické vozidlá, na postupne skracovanej trati, sa tradícia pretekov obnovila v roku 2013, pri príležitosti 80. jubilea pôvodnej akcie. Trať Praha – Bratislava – Praha sa jazdí len raz. Tohtoročný, už šiesty novodobý ročník pretekov je, vzhľadom na 100. výročie vzniku Československa, slávnostný. Preberanie vozidiel aj samotný štart sa preto odohrajú na autentickom mieste, pred budovou Autoklubu ČR v pražskej Opletalovej ulici. Prvé auto na trať vyrazí vo štvrtok 14. júna o 6:00 h. Novinkou je modifikácia trate, umožňujúca prejazd časťou pôvodných úsekov Veľkej ceny ČSR na Masarykovom okruhu, vrátane priestoru pôvodného depa a boxov. Cieľom prvého z troch dní pretekov sa stane Hviezdoslavovo námestie v centre Bratislavy. Tu budú vozidlá vystavené od 17:00 h. Druhá etapa bude kopírovať trať inej populárnej akcie historických vozidiel, 500 km Slovenských, a tretí deň sa pretekári vydajú z Bratislavy späť do Prahy. Tu budú preteky slávnostne ukončené v Národnom technickom múzeu.
Škoda na trať vysiela dvojicu atraktívnych automobilov. Pozornosť zaiste vzbudí impozantná limuzína Škoda Superb 3000 z roku 1939, exponát Škoda Múzea v Mladej Boleslavi. Odkazuje na účastníka predvojnových ročníkov, model 637. Ten od roku 1934 používal namiesto rebrinového rámu podvozku a dvojice tuhých náprav progresívne riešenie s centrálnym chrbticovým rámom, vpredu rozvidleným na uloženie motora. Spolu s nezávislým zavesením všetkých kolies umožnila táto konštrukcia vozidlám Škoda novej generácie, vrátane radu Superb, dosahovať vysoký komfort jazdy aj na menej kvalitných cestách. Superb 3000, vybavený šesťvalcovým motorom s objemom 3,1 litra a maximálnym výkonom 63 kW (85 k), vyvinie aj s rozmernou šesťmiestnou karosériou 5200 x 1800 x 1720 mm maximálnu rýchlosť 125 km/h.
Pozornosti divákov sa bude tešiť aj zelený veterán Škoda 1101 «Tudor» z roku 1948, ktorého štvorvalec 1,1 (23 kW/32 k) mu umožňuje ísť rýchlosťou až 100 km/h. Tudor zaujme veľmi obľúbenou karosériou polokabrioletu s pevnými rámami dverí a rozmernou sťahovateľnou strechou. Prednosti otvoreného aj zatvoreného vozidla sa tak efektívne uchovali. Automobil zo zbierok Škoda Múzea má navyše zaujímavú históriu. Bol dokončený 5. apríla 1948 a o jedenásť dní neskôr odovzdaný prvému majiteľovi. Bol ním Jean-Pierre Grenier, atašé švajčiarskej ambasády v Prahe.
Škoda, tlačová správa
Odoslaním vyjadrujete súhlas s podmienkami Ochrany osobných údajov