Prišla pokuta za parkovanie? Takto sa môžete brániť!

Samozrejme, sú aj spokojní vodiči a ich počet sa ťažko odhaduje, ale rozhodne pribudlo nespokojných a to aj z dôvodu, že mnohí dostali pokutu aj keď sa snažili dodržať príslušné zákony, a nie sú si vedomí spáchania priestupku. Tento článok vznikol v spolupráci s iniciatívou Férové parkovanie Bratislava a advokátom JUDr. Marcelom Ružarovským. 

Čo robiť, ak príde rozkaz? 

Ako postupovať v prípade, ak už obdržíte rozkaz o uložení pokuty za správny delikt, ktorý je vydávaný v rámci „objektívnej zodpovednosti“?

Voči rozkazu o uložení pokuty vydanému podľa ods. 1, §139d zákona o cestnej premávke môžete vždy podať opravný prostriedok – odpor a pokiaľ ho podáte v zákonnej lehote 15 dní a obsahuje predpísané náležitosti, bude rozkaz zrušený zo zákona, t.j. prestane existovať ex lege. Uvedený odpor môžete podať v podstate z dvoch dôvodov a oba rozkaz o pokute rovnako rušia ako je napísane vyššie, ale zásadný rozdiel je v následnom konaní po prijatí odporu.

• Dôvod č.1 = spor v zákonnosti 

V prípade ak podáte odpor z dôvodu, že ho považujete za nezákonný (všetky argumenty sú prípustné), správny orgán (mesto) v konaní pokračuje a konanie sa ďalej riadi správnym poriadkom, t.j. zostáva objektívna zodpovednosť voči držiteľovi vozidla.

• Dôvod č.2 = finančne výhodnejší

Ak však podáte odpor z dôvodu uvedenia vodiča (ods. 7, §139d) konanie o správnom delikte sa preruší a vec musí správny orgán odstúpiť na konanie podľa osobitného predpisu, najčastejšie konanie o priestupku a objektívna zodpovednosť sa tým presunie na subjektívnu voči uvedenému vodičovi. Ak je osoba držiteľa a osoba vodiča totožná, nevadí, môžete to spraviť tiež, pozor však na formálnu a obsahovú stránku písomnosti. V prípade podania odporu z tohto dôvodu si treba zvlášť dávať pozor na predpísané náležitosti, a to hlavne na kompletnosť údajov označeného vodiča (meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu pobytu), ktorý v rozhodnom čase viedol zaznamenané vozidlo. Mesto sa totiž v poslednej dobe snaží držať všetky konania vo svojej kompetencii v rámci objektívnej zodpovednosti voči držiteľom vozidiel a len v nevyhnutných prípadoch (bezchybne odpory) odstupuje veci iným orgánom aj keď odpory má v prvom rade posudzovať podľa ich obsahu. Je to pravdepodobne z dôvodu rozdielnej zákonnej výške sankcii v rámci správneho konania (78 EUR + trovy) a konania o priestupku (do 50 EUR). Z uvedeného je zrejmé, že výhodnejšie je podať odpor podľa ods. 7, §139d a v následnom konaní o priestupku (zvyčajne) správne argumentovať s cieľom minimalizovať sankciu. Výška sankcie totiž v tomto konaní musí zohľadňovať závažnosť priestupku, najmä spôsob jeho spáchania a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia, pohnútky a osobu páchateľa, ako aj to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Taktiež sa musia skúmať aj materiálne znaky priestupku (nielen formálne) a po ich preskúmaní môže konajúci orgán často dospieť k záveru, že nejde o priestupok, resp ide o tzv. bagateľný skutok keďže nie každé porušenie dopravných predpisov je za každých okolností priestupkom. Na vyvodenie zodpovednosti za priestupok totiž nestačí, aby boli naplnené formálne znaky tohto druhu deliktu, ale nutné je skúmať i materiálnu stránku a okolnosti spáchania skutku, ktoré môžu spoločenskú škodlivosť znižovať na takú zanedbateľnú mieru, že sa nebude vôbec jednať o priestupok.

V našej praxi sa toto zvyčajne opomína, aj keď mnohí príslušníci mestskej polície alebo PZ SR to aplikujú podvedome, a mesto toto v správnom konaní vedome ignoruje s odôvodnením, že pri objektívnej zodpovednosti sa zavinenie a podobne okolnosti skutku neskúmajú. Avšak ani toto nie je zákonný postup pretože správny poriadok explicitne nariaďuje, že správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, sú povinné zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie a rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

Správne konanie účelovo smerované k automatickému rozhodnutiu o sankcii tak rozhodne nie je v súlade so zákonom a voči takémuto konaniu a rozhodnutiu by sa mal každý účastník odvolať. V prípade mesta je odvolacím orgánom KDI Bratislava ale tento správny orgán zvykne automaticky potvrdzovať rozhodnutia mesta. Prečo je to tak je otázkou ktorú pravdepodobne čoskoro zodpovie príslušný správny súd (Bratislavský kraj), ktorý už koná vo viacerých žalobách podaných na takéto rozhodnutia. V prípade riadneho rozhodnutia tohto a prípadne aj odvolacieho súdu sa v odôvodnení rozsudkov zodpovedia tieto otázky a objasní sa kde a možno aj prečo robia správne orgány chyby. Opísané procesné postupy sme z dôvodu obmedzeného rozsahu tohto článku obmedzili iba na odpor a riadne opravné prostriedky, včítane ich súdneho prieskumu a vynechali sme mimoriadne opravné prostriedky ako je napr. žiadosť o odpustenie lehoty na podanie odporu, obnova konania alebo podnet na protest prokurátora, ktoré sa tiež využívajú a mesto už čelí aj takýmto konaniam.

Čo na to advokát? 

V  súvislosti s touto problematikou som oslovil aj advokáta JUDr. Marcela Ružarovského a opýtal so ho 2 otázky:

•  Aké sú ďalšie práva obvinenej osoby, či už vodiča alebo držiteľa vozidla v správnom konaní?

„Držiteľ vozidla ako aj vodič vozidla majú v zásade rovnaké právo na obhajobu. Právo na obhajobu je zakotvené v Európskom dohovore o ľudských právach (čl. 6 ods. 3) a taktiež v Trestnom poriadku, ktorý je správny orgán povinný analogicky primeraným spôsobom aplikovať, vrátane zákona o priestupkoch. Právo na obhajobu v širšom slova zmysle tvorí komplex viacerých čiastkových práv, z ktorých niektoré stručne rozoberieme. Právo na obhajobu v prvom rade zahŕňa právo vyjadriť sa k obvineniu a dôvodom obvinenia ako aj ku všetkým skutočnostiam a dôkazom, z ktorých správny orgán vychádza pri rozhodovaní. Toto právo môže vodič alebo držiteľ vozidla realizovať od okamihu jeho obvinenia, pričom za tento okamih sa považuje vykonanie prvého úkonu voči týmto osobám. V súvislosti s parkovacou politikou v meste Bratislava sú spravidla jedinými dôkazmi o vine držiteľa vozidla alebo vodiča vozidla fotografie. S tým je spojené právo týchto osôb vyjadriť sa k obsahu týchto dôkazov (napr. či vozidlo skutočne stojí na chodníku) ako aj zákonnosti a teda neprípustnosti týchto dôkazov (napr. že neboli vyhotovené oprávnenými osobami). Súčasťou práva na obhajobu potom je nielen namietať tieto skutočnosti, ale súčasne aj to, aby dostal na svoje námietky relevantnú odpoveď. Obvinená osoba (vodič alebo držiteľ vozidla) má taktiež právo predkladať vlastné dôkazy, prípadne navrhovať zabezpečiť a vykonať dôkazy, ktoré nevedia zabezpečiť sami (napr. vypočuť svedkov). Následne je vecou správneho orgánu, či dôkaz vykoná, avšak v prípade jeho nevykonania musí svoj postup odôvodniť (teda prečo dôkaz nie je potrebný, prečo by podľa názoru správneho orgánu nemal preukazovať podstatné skutočnosti a pod.). Pri prejednávaní priestupkov alebo správnych deliktov sa najčastejšie ako svedkovia navrhujú vypočuť príslušníci PZ alebo MsP, ktorí zdokumentovali priestupok. Nie je však vylúčené, aby sa vypočula aj iná osoba, ktorá fotografie vyhotovila. V prípade prejednávania priestupku má obvinený vodič právo zúčastniť sa ústneho pojednávania, na ktorom môže tiež realizovať svoje práva. Pojednávanie sa vo veciach priestupkov nariaďuje obligatórne, teda v každom jednom konaní (pokiaľ správny orgán nevydá rozkaz o uložení pokuty). Vo veciach správnych deliktov držiteľov vozidiel sa pojednávanie spravidla nenariaďuje, pričom závisí iba od úvahy správneho orgánu, či ho nariadi alebo nie.“

• Je správny postup orgánu oprávneného objasňovať priestupky, ktorý postupuje podľa ustanovenia § 60 ods. 3 písm. b) zákona o priestupkoch alebo podľa ustanovenia § 139d ods. 7 zákona o cestnej premávke ak sa vodič označený v odpore nedostaví na podanie vysvetlenia alebo predvolanie neprevezme?

“Tento postup nepovažujem za správny, skôr je účelový a povrchný. Mestská polícia disponuje oprávneniami podľa zákona o obecnej polícii ako aj podľa zákona o priestupkoch ako orgán oprávnený objasňovať priestupky. Ak si adresát zásielku neprevezme alebo sa nedostaví, táto skutočnosť nezakladá nemožnosť zistiť skutočnosti svedčiace o tom, že skutok spáchala konkrétna osoba. Osoba vodiča je predsa označená, teda mestská polícia môžu pristúpiť napríklad o predvedeniu tejto osoby, ak sa vedome nedostaví (viď ustanovenie § 10 ods. 2 zákona o obecnej polícii). Taktiež môže mestská polícia podľa ustanovenia § 60 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch vykonávať alebo vyžadovať úkony potrebné na zistenie totožnosti osôb a ich pobytu, pokiaľ by sa predvolanie vrátilo s tým, že adresát je neznámy. Mestská polícia teda môže jej pobyt vyhľadať sama prostredníctvom príslušníkov, prípadne požiadať iné orgány o zistenie totožnosti a pobytu osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočností súvisiacich s priestupkom. Orgán objasňujúci priestupok by mal teda vykonať potrebné úkony k najmä tomu, aby zistil, či sa stal skutok, ktorý je priestupkom a kto je jeho páchateľom. K tomu mu zákon priznáva viaceré oprávnenia, teda podľa môjho názoru nestačí poslať jediné predvolanie, ktoré keď sa minie účinkom, tak sa vec rovno odkladá, resp. postupuje sa späť do správneho konania o správnom delikte držiteľa vozidla. Tento postup nie je správny, je skôr pro forma.“

O nás, bez nás 

K problematike parkovania a sankcionovaniu som oslovil aj hlavné mesto, nakoľko pri takto odborných témach nemám rád publikovanie spôsobom “o nás, bez nás”. Aj vzhľadom na dostatočnú časovú rezervu do uverejnenia článku nereagovali. Úsudok si preto spravte každý zvlášť….

Nespravodlivé poplatky za parkovanie. Sú porušované základné princípy?