Mazda MX-30 – Príliš veľa odvahy

Mazda správne pochopila, že elektromobil nemusí mať rozmery Titanicu ani dojazd atómovej ponorky. Možno neskôr, keď k tomu dotlačí ľudí Európska únia, ale dnes ešte nie. Dnes má elektromobil slúžiť ako mestské auto, prípadne ako druhé auto do rodiny na kratšie presuny zo satelitných obcí do mesta. Preto má relatívne malý a ľahký akumulátor s kapacitou 35,5 kWh a dojazd v kombinovanej prevádzke 200 km. A správne pochopila aj to, že elektromobil nemusí vyzerať ako zo sci-fi, naopak, musí byť v kurze a pritom musí mať svoj vlastný štýl. Preto je MX-30 taká, aká je. Dĺžkou 4 395 mm nijako nevytŕča z davu áut, ktoré sa pohybujú po meste. Karosériou v štýle kupé-crossover alebo ak chcete kupé SUV je na tepe doby. Navyše so štylistickými prvkami Kodo dizajnu vyzerá naozaj výborne.

A vždy, keď si sadám za volant, tak pochopím, že tento elektromobil bol síce vyrobený možno na popud euroúradníkov, ale pre človeka. Začína sa to pohľadom na prístrojovú dosku, ktorá je jednoduchá a pritom krásna, pokračuje dotykom jednotlivých materiálov, ergonómiou ovládania, usadnutím do sedadla, uchopením volantu až polohou za volantom, celkovou atmosférou a končí sa to až spojením auta s človekom a človeka s autom. Všetko bolo urobené preto, aby ste sa v aute cítili príjemne. Vrátane podvozka a pohonu, ktoré som už spomínal v predchádzajúcich častiach nášho dlhodobého testu. Pravda, na moje telo so širšími chrbtovými svalmi by sedadlá mohli byť v hornej časti širšie, ale keď ste nedvíhali železo za mladi ako ja, tak to nebude pre vás problém. Ako druhé auto do mesta, resp. ako druhé auto do rodiny, nepotrebuje Mazda, aby mala vzadu miesta ako na tanečnom parkete. Ani ho nemá. Dospelí sa síce zmestia, ale už za mnou, ktorý som relatívne nalepený na volant, sa zmestia tak akurát.

No zdá sa, že tvorcovia čosi predsa len „prepískli“. Dvere. Oproti sebe sa otvárajúce dvere z ikonického športového auta Mazda RX-8. Predné aj zadné sa otvárajú prakticky v 90-stupňovom uhle, takže vstupný otvor je veľký. Ibaže to platí len vtedy, keď máte vedľa auta priestor. Inak, keď si neviete predné dvere otvoriť poriadne, tak máte dozadu ešte stiesnenejší prístup než dopredu – musíte sa tam pasírovať akoby cez labyrint. A rovnako komplikované je hodiť niečo na zadné sedadlá, nedajbože umiestniť detskú sedačku, keď si predné dvere neviete poriadne otvoriť. Ani nie dojazd, ale práve tieto dvere sú dôvodom, prečo Mazdu MX-30 vídame na cestách iba zriedka. Ľudia vyhadzujú obrovské peniaze za to, aby boli štýloví a výnimoční, no v tomto prípade sa zdá, že rozum predsa len víťazí. Škoda, pretože Mazda MX-30 v skutočnosti ani nechce byť príliš rozumná, skôr štýlová, výnimočná, sexi… a odvážna. Navyše vo všetkom ostatnom exceluje.

Mazda MX-30 – „Tringelty“ urazia