Zvoní fosílnym autám do hrobu?!

Podľa viacerých prognóz i odborných analýz to vyzerá, že éra automobilov na fosílne palivá sa blíži do svojej záverečnej fázy. Prednosť postupne dostávajú alternatívne zdroje energie. Ešte to však nejaký čas potrvá, kým z ciest vymiznú naftové a benzínové vozidlá, hoci tento trend je už badateľný…

Fosílne palivá – uhlie, ropa a zemný plyn sú veľmi cenné prírodné zdroje energie, ktoré sa využívajú predovšetkým na výrobu tepla, elektrickej energie a pohon motorových vozidiel. Spadajú do kategórie neobnoviteľných a vyčerpateľných zdrojov energie. Spaľovanie fosílnych palív sprevádza vylučovanie oxidu uhličitého (CO2) a nakoniec má tento proces negatívny vplyv na globálne klimatické zmeny. Výsledkom je tak v konečnom súčte zvýšený výskyt skleníkových plynov, smogu, kyslých dažďov a globálneho otepľovania na našej planéte.

Slovensko (ne)spí

Aj preto pod tlakom verejnosti a smutnej reality zverejnili už viaceré krajiny na celom svete konkrétne plány na ukončenie produkcie áut na fosílne palivá. Podľa mnohých Slovensko v tejto situácii tak trochu pripomína „Šípkovú Ruženku,“ ktorá momentálne ešte spí. Čo sa týka elektromobility, tak napríklad počet nabíjacích staníc na našom území rastie pomaly. V prípade väčšieho záujmu neuspokoja zákazníkov ani nabíjačky v obchodných centrách. Samotný predaj elektromobilov je na našom území tiež zanedbateľný. Trochu alarmujúci je aj fakt, že na Slovensku sú síce doma viaceré renomované automobilky, ale zatiaľ len nepatrný zlomok z ich celkovej výroby tvoria modely do zásuvky respektíve na alternatívne zdroje energie.

Štatistika IEA

Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) je produkcia všetkých energetických palív veľmi koncentrovaná. Viac než polovina produkcie je pritom koncentrovaná v menej než piatich krajinách. Čína už v roku 2017 vyprodukovala takmer polovinu svetovej produkcie uhlia a takmer tretinu energie z vody. USA a Francúzsko spoločne vyrobili vlani minimálne 50 % elektriny z jadrovej energie. Saudská Arábia, Rusko a USA spoločne ovládajú necelých 40 % svetovej produkcie ropy, Rusko a USA dokopy zasa 40 % ťažby zemného plynu. Jedinou významnou zmenou v posledných troch rokoch je skutočnosť, že Kanada vystriedala Katar minimálne dočasne na mieste štvrtého najväčšieho producenta zemného plynu.

Európa elektrifikuje

V januári 2020 na starom kontinente klesol predaj klasických nových automobilov o 7,6 % na 1,138.057. Predaje vozidiel do zásuvky ale na väčšine európskych trhov dvojciferne rástli. Medzitým, čo predaje spaľovacích áut významne klesajú, plug-in hybridy a elektromobily sa v Európe tešia narastajúcej popularite. Medziročný januárový nárast na 21 európskych trhoch dosiahol 69 % na 144.200 kusov. Podiel hybridov, plug-in hybridov a elektromobilov na novo predaných osobných autách bol 13,3 %! Najviac rástli plug-in hybridy (34.200, +173 %), elektromobily (38.600, +91 %) a nakoniec hybridy (71.400, +36 %).

Rastúce čísla

Medzi najpredávanejšie hybridy podľa výskumnej spoločnosti JATO Dynamics za január 2020 patria vozidlá Toyota Corolla (13.500), Toyota C-HR (8756) a Toyota Yaris (8469). Len pre zaujímavosť, na štvrtom mieste je Toyota RAV4 (7979). Najpredávanejšími plug-in hybridmi v Európe v prvom mesiaci tohto roka boli Mitsubishi Outlander PHEV (3094), BMW rada 3 (2246) a Peugeot 3008 (2002). Najpredávanejšími elektromobilmi boli nový Renault Zoe (9522), Peugeot e-208 (3889) a Volkswagen e-Golf (3234).

/NÓRSKO/

Najbližšie k slovnému spojeniu zelená energia má zrejme Nórsko. Prakticky celú spotrebu elektriny tam totiž pokrývajú vodné elektrárne! Paradoxne, je však zároveň významným producentom ropy a zemného plynu. Krajina na severe Európy je vzorová aj v otázke ochrany prírody. Tamojšia vláda plánuje od roku 2025 zaviesť výhradne len predaj áut bez emisií (pozn. autá na elektrinu a na vodík), ktorých už pred tromi rokmi jazdilo po krajine viac ako 100.000. Nórsko, ktoré patrí ku krajinám s najvyššou životnou úrovňou na svete, oslobodilo elektromobily od niektorých daňových povinností a cestných poplatkov.

Raj elektromobilov

Súčasne v krajine zvýhodnili parkovaciu politiku v prospech bezemisných vozidiel a v niektorých častiach začali vyberať vyššie mýto pre dieselové automobily. V Nórsku mali už pred dvoma rokmi autá do zásuvky rekordný podiel 52 % zo 16.077 predaných nových vozidiel. Severania majú silné enviromentálne cítenie. Nemenej dôležitou súčasťou motivácie pre rozvoj zelenej dopravy sú však aj rôzne ďalšie stimuly nielen v podobe daňových úľav, ale aj odpustení poplatkov za využívanie tunelov, diaľníc alebo trajektov. Medzi nórske benefity patria aj cenové dotácie a bezplatné nabíjanie, to všetko vďaka príjmom z predaja „čierneho zlata.“

/FRANCÚZSKO/

Ešte v lete minulého roka zverejnila francúzska ministerka dopravy Elizabeth Borneová nový zákon o mobilite. Na tomto zákone začal už v júli 2017 pracovať niekdajší minister životného prostredia Nicolas Hulot. Ten už vtedy avizoval, že Francúzsko chce do roku 2040 ukončiť predaj benzínových a naftových vozidiel. Súčasne uviedol, že od roku 2050 sa má stať uhlíkovou neutrálnou krajinou. „Do roku 2050 máme cieľ týkajúci sa uhlíkovej neutrality. Potrebujeme na to dôveryhodnú trajektóriu, ktorá zahŕňa zákaz predaja vozidiel používajúcich fosílne palivá do roku 2040,“ povedala Borneová.

Otázka desaťročia?

Paríž chce ísť dokonca príkladom. Z ulíc hlavného mesta chcú vytlačiť všetky vozidlá na benzín v priebehu dekády. Primátorka francúzskej metropoly Anne Hidalgová má záujem na tom, aby autá na diesel prestali jazdiť v Paríži dokonca do roku 2024, keď bude mesto hostiť letné olympijské hry. Úrad verejného zdravia vo Francúzsku zverejnil štatistické údaje, podľa ktorých za treťou najčastejšou príčinou predčasných úmrtí v krajine stoja práve dôsledky znečisteného ovzdušia. Mimochodom, už v roku 2017 odhlasovala francúzska vláda úplný zákaz ťažby ropy a zemného plynu po roku 2040.

/HOLANDSKO/

Už pred rokom a pol sa objavili zvesti, že Holandsko by mohlo v polovici budúcej dekády zakázať predaj nových automobilov so spaľovacím motorom. Vláda v krajine tulipánov a vodných mlynov plán potvrdila. Koalícia štyroch vládnych strán počíta s tým, že spomínaný zákaz bude platiť od roku 2030. Týkať sa bude aj úsporných hybridov, ale nie vozidiel, ktorého poháňa vodík. Je však minimálne diskutabilné, či je tento plán reálny. Spomínaná vládna koalícia chce v najbližšej dekáde aj znížiť emisie oxidu uhličitého o 50 % v porovnaní s hodnotou z roku 1990. Kľúčovým krokom má byť práve červená uvalená na predaj nových áut so zážihovými a vznetovými jednotkami. To všetko na úkor elektrickej budúcnosti. Holandsko zrejme schváli reguláciu, ktorá neumožní ponúkať tradičné osobné vozidlá poháňané fosílnymi palivami vrátane hybridov.

Štátna podpora

Aktuálne jazdí v jednej z najliberálnejších krajín na našej planéte približne 6,4 % elektromobilov. Prípravu na elektrifikáciu tam nepodceňujú minimálne rovnako ak neustále stúpajúcu úroveň morskej hladiny. Tak napríklad v centre Amsterdamu sú vidieť nabíjacie stojany takmer na každom rohu. Obyvatelia hlavného mesta môžu navyše využiť atraktívne štátne dotácie. Najmä vďaka tomu predaj elektrických vozidiel v minulom roku zrástol o necelých 50 %. Prechod do sveta elektromobility sa očakával, len málokto však predpokladal, že sa tento trend najmä vďaka neočakávanej štátnej dotácii, tak rýchlo pretaví do reality. Veľkú zásluhu na tom majú účelné štátne zásahy v podobe úplného oslobodenia od cestných daní alebo registračných poplatkov. Aj bežní ľudia tak dokážu ušetriť značnú časť finančných prostriedkov.

Ďalšie benefity

Nákup elektrických taxíkov zase podporuje štátna subvencia vo výške od 3000 do 5000 eur. Parkovacia politika v mestách zasa počíta s vyhradenými miestami výlučne pre elektromobily. Ak niekto využíva domácu nabíjačku so zelenou energiou, môže zase počítať s finančným príspevkom vo výške necelých 2000 eur. Aj slovenské železnice sú v porovnaní s tými holandskými ako z iného storočia. Tamojší železničný systém je totiž kompletne poháňaný energiou z vlastných veterných elektrárni. Ďalšie rozpracované projekty zasa počítajú s integráciou solárnych panelov priamo do kvalitne prevedenej cestnej infraštruktúry.

/DÁNSKO/

K boju proti zmene klímy chce razantnejšie pristúpiť aj dánska vláda. Vyzvala preto dokonca Európsku úniu k tomu, aby od roku 2040 zakázala vo všetkých členských krajinách predaj vozidiel so spaľovacími motormi. Návrh Dánska podporilo na stretnutí ministrov životného prostredia v Luxembursku ďalších desať krajín. V súčasnej dobe plánuje EÚ znížiť emisie oxidu uhličitého o 40 % do roku 2030, pričom Európska komisia by chcela stiahnuť produkciu uhlíkových splodín na nulu. Teda na teoretickú nulu, síce s nejakými emisiami, ale tie by boli vyvážené ďalšími opatreniami, takže vo výsledku by nastala takzvaná uhlíková neutralita. Dánsky minister pre klímu a energetiku Dan Jorgensen po spomínanom stretnutí však súčasne dodal, že zainteresovaní sa so zmenami trochu ponáhľajú.

Zmena plánu

Podľa neho je potrebné v najbližších mesiacoch vyvinúť tlak na Európsku komisiu, aby uzákonila v ďalších dvoch dekádach postupné vyraďovanie vozidiel so spaľovacím motorom. Pokiaľ by sa EÚ nemohla na tomto kroku zhodnúť, mala by podľa Jorgensena uvoľniť pravidlá tak, aby mohli jednotlivé krajiny k takému opatreniu siahnuť samé. Dánsko totiž v októbri roku 2018 vyhlásilo, že plánuje zaviesť zákaz predaja vozidiel s agregátmi na fosílne paliva od roku 2030. Avšak vzhľadom k tomu, že jeho plán kolidoval s európskou legislatívou, boli severania nútení tento plán stiahnuť. Jorgensen ďalej uviedol, že pokiaľ jeho plán stroskotá, bude hľadať ďalšie možnosti. Medzi tie patrí napríklad vytvorenie aliancie minimálne s ďalšími desiatimi štátmi, ktoré by už mali dostatočne veľkú silu na to, aby tento dlhodobý politický smer presadili. „Ostatné štáty by nás potom, myslím, mohli nasledovať,“ uzavrel tému Jorgensen.

/NEMECKO/

Od roku 2030 majú byť zakázané autá so spaľovacími motormi aj v Nemecku. Zatiaľ však nemožno hovoriť o zákone, hoci má silnú podporu najmä u politikov Dietera Janeceka (Zelení) a Rainera Baakeho (združenie Agora Energiewende). V nemeckých spolkových krajinách dnes jazdí viac ako 45 miliónov vozidiel. Z toho len 150.000 sú hybridy a 25.000 automobily do zásuvky (pozn. elektromobily a plug-in hybridy). O alternatívy tam dlhodobo nie je veľký záujem a aktuálne zavedenie dotácie 4000 eur pomáha zatiaľ len málo. Napriek snahám zelených sa však „fosílne plány“ zdajú byť v Nemecku nereálne. Tamojší priemyslový kolos totiž stojí a padá na výrobe automobilov so spaľovacím motorom a ich vývoze do celého sveta.

Nové signály

Automobilový priemysel zamestnáva takmer milión ľudí. Volkswagen, BMW, Daimler, tí všetci síce pomaly, ale isto začínajú ponúkať tiež auta do zásuvky, ale jadrom ich biznisu stále zostávajú spaľovacie agregáty. Nemecko by tak vlastne bolo samé proti sebe, ale na druhej strane tu sú aj pozitívne odozvy. Tak napríklad spoločnosť Daimler ohlásila plán veľkého prerodu svojho biznisu. V jeho rámci chce investovať 8 miliárd eur do výroby hybridov, plug-in hybridov, elektromobilov a vodíkových automobilov. Volkswagen zase nedávno zverejnil plány na stavbu vlastnej veľkej továrne na výrobu batérií priamo v Nemecku, ako konkurenciu pre gigatováreň Tesla, ktorá bude stáť neďaleko hlavného mesta Berlín.

Éra uhlia končí

Európska veľmoc sa tak teraz nachádza vo fáze energetickej transformácie, pričom do roku 2020 chce Nemecko zavrieť všetky jadrové elektrárne. Súčasťou plánu je aj ukončenie využívania energie z uhlia do roku 2038. Podľa odborníkov je úlohou vlády zaistiť, aby výstavba veterných turbín pokračovala dostatočne rýchlo a v stanovenej kvalite. Všetko však nasvedčuje tomu, že Nemecko nezvládne splniť ambiciózne ciele na ochranu životného prostredia a znížiť emisie oxidu uhličitého, ktoré si samo stanovilo. Zelení a ďalšie ekologické organizácie požadujú radikálne zmeny v doprave, čo však určite nepôjde bez hromadného obmedzenia individuálnej mobility.

/VEĽKÁ BRITÁNIA/

Britská vláda chce od roku 2040 zakázať predaj automobilov s benzínovými a naftovými motormi. Podľa ministra životného prostredia Michaela Goveho by všetky vozidlá na britských cestách mali byť o ďalších desať rokov plne elektrizované. Opatrenie sa bude týkať aj hybridných automobilov vybavených ako elektrickým, tak benzínovým či naftovým motorom. Ostrovné úrady budú môcť už od roku 2020 vymáhať poplatky od šoférov vozidiel s naftovým motorom na tých cestách, kde je najviac znečistené ovzdušie, ak sa kvalita ovzdušia nezlepší.

Štedrý Londýn

Ďalšie opatrenia zahŕňajú modernizáciu autobusov a vozidiel hromadnej dopravy a zmenu cestnej siete, ako je výstavba kruhových obchvatov, rýchlostných nadjazdov a podobne. Na tieto účely poskytne Londýn miestnym úradom 200 miliónov libier. Ešte pred desiatimi rokmi fosílne palivá generovali tri štvrtiny elektriny v britskej sieti. Obnoviteľné zdroje predstavovali zanedbateľnú položku. V súčasnosti samotné veterné elektrárne pokrývajú 19 percent výroby, ostatné zelené zdroje ďalších päť percent. V niektorých mesiacoch minulého roka sa Veľká Británia už dokonca obišla bez elektriny vyrobenej z uhlia.

/ÍRSKO/

Aj írska vláda venuje značnú pozornosť problematike klimatických zmien a zeleným energiám. Táto ostrovná krajina má vážne dôvody na obavy z otepľovania a zhoršovania životného prostredia vo svojej vlasti. Nejde len o zvyšujúcu sa hladinu mora, ale aj nutnosť riešiť nahromadené problémy priamo na pevnine. Írská vláda by chcela dosiahnuť uhlíkovej neutrality do roku 2050. Plánuje síce pokračovať v prieskume ložísk zemného plynu, ktoré však chce údajne využiť len v období prechodu z fosílnych palív na nefosílne zdroje. Zaviazala sa však, že ukončí prieskum ložísk ropy v írskych pobrežných vodách a do roku 2025 prestane využívať uhlie na výrobu energie do elektrických rozvodných sieti.

Priťahovanie opaskov

Obnoviteľné zdroje energie sa majú zvýšiť v priebehu desiatich rokov z 30 % na 70 %.. Írsko okrem toho plánuje od roku 2030 zakázať registrácie čisto fosílnych áut. V tejto súvislosti tamojšia vláda vydala Akčný klimatický plán. Jedným zo 180 bodov je aj zákaz registrácie nových čisto benzínových a dieselových vozidiel o desať rokov. Írsky minister životného prostredia Richard Bruton pri odhalení klimatického plánu však uviedol, že jeho krajinu nečaká žiadna oddychová a sladká éra. Írsko je totiž z 85 % závislé na fosílnych palivách. Ostrovná vláda preto v klimatickom akčnom plánu navrhuje okrem iného investovať do národnej siete nabíjacích staníc a od roku 2045 dokonca prestať vydávať technické osvedčenia pre fosílne autá. Okrem toho plánuje tiež energetickú renováciu minimálne v 500.000 írskych domoch.

/ŠPANIELSKO/

Zákaz predaja benzínových a dieselových vozidiel vrátane hybridov už figuruje aj v plánoch španielskej vlády. Návrh zákona o klimatických zmenách zahŕňa zákaz od roku 2040. Súčasťou zákona, ktorý chystá španielske ministerstvo životného prostredia, je aj úplný zákaz predaja všetkých vozidiel využívajúcich fosílne palivá, či už sú poháňané benzínom, naftou alebo zemným plynom. Koniec predaja nových áut so spaľovacím agregátom chce vláda presadiť od roku 2040, počas ďalšej dekády chce sťahovať z obehu aj ojazdené vozidlá. Elektromobily tak zjavne elektrizujú už aj Pyrenejský polostrov. Ešte tento rok by mali nový zákon dostať na stôl aj španielski poslanci, ale schvaľovanie prechodu na novú energetickú bude zrejme trvať dosť dlho.

Rozkvet nabíjacích staníc?

Španielska vláda vychádza z toho, že v doprave sa pri boji proti zmene klímy nepostupuje rovnako rýchlo ako v energetike, kde je v odvážnom pláne naprostý prechod k obnoviteľným zdrojom a úplné odstrihnutie ropy aj plynu. Doprava má na svedomí viac než štvrtinu skleníkových plynov v Španielsku a pokiaľ nebudú prijaté ďalšie opatrenia, vzrastú emisie do roku 2030 o 15 %. Cieľom vlády je naopak do roku 2030 znížiť produkciu skleníkových plynov o tretinu. Španielske ministerstvo súčasne navrhne povinnú inštaláciu nabíjacích staníc pre elektromobily na čerpacích staniciach. Tamojšie mestá sa chystajú kopírovať systém z Nemecka, kde už existujú mestá s nízkoemisnými zónami, v ktorých majú zákaz vozidlá so spaľovacími motormi.

/FÍNSKO/

Výroba elektriny a tepla z uhlia bude v krajine tisícich jazier od 1. mája 2029 zakázaná. Návrh zákona schválili v parlamente s veľkou väčšinou (170:14). Spoločne s ním vláda predložila prezidentovi návrhy zákonov na podporu užívania biopalív v doprave a priemysle. Zákaz užívania uhlia je v súlade s Fínskou národnou energetickou a klimatickou stratégiou 2030. Uhlie je pritom prvou fosílnou surovinou, ktorá bude pre účely výroby energie zakázaná. Zákon o povinnostiach v oblasti distribúcie pohonných hmôt, vstúpil do platnosti už vlani 1. apríla. Zavádza okrem iného povinnosť zaistiť, aby biopalivá tvorili v roku 2030 maximálne 30 % celkovej spotreby.

Tieto opatrenia majú, spoločne s ďalšími v energetickej stratégii – teda napríklad zvýšenie počtu elektromobilov či zlepšenie energetickej účinnosti, zaistiť zníženie emisií z dopravy o 50 % do roku 2030. Ďalšie požiadavky smerujú na distribútorov ľahkých vykurovacích olejov pre vykurovanie či pohon strojnej techniky. Povinnosti týkajúce sa biopalív a biopalivových olejov sú súčasťou realizácie Fínskej národnej energetickej a klimatickej stratégie 2030 a Plánu politiky v oblasti zmeny klímy do roku 2030. Ich cieľom je znížiť emisie, zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie a znížiť využívanie importovanej ropy.

/ŠVÉDSKO/

Švédská vláda s podporou Centristickej strany a Liberálov oznámila, že sa budú snažiť do desiatich rokov dosiahnuť zákaz predaja nových áut na fosílne palivá. Tento navrhnutý zákaz svojimi komentármi pozitívne privítali Zelené skupiny a ďalší pokrokoví, zatiaľ čo strany a politici zainteresovaní, či naviazaní skôr a automobilový priemysel tento návrh rezolútne odmietli. Priemyslová organizácia výrobcov automobilov, nákladiakov a autobusov BIL Sweden vyhlásila, že taký zákaz by sa ukázal byť pre výrobcov vozidiel neuveriteľne nákladný a pre spotrebiteľov najskôr takisto.

Hlasy proti

Podľa viceprezidentky BIL Sweden Jessiky Aleniusovej by však vláda mala skôr stimulovať zákazníkov pomocou rôznych benefitov a takých zásahov akými sú nižšie dane, parkovacie poplatky, či odpisy daní v prípade, že používate elektromobil. V podobnom duchu sa niesla aj kritika zo strany generálneho riaditeľa švédskeho Inštitútu petrolejárstva a biopalív Johana Anderssona. Ten by privítal, keby sa švédski zákonodarcovia nesnažili za každú cenu byť odlišní od iných krajín. Súčasne sa obáv, že spomínaný zákaz by mal negatívny dopad na konkurenčnú schopnosť švédskeho priemyslu.

Greta a jej korene

Materská krajina slávnej tínedžerskej aktivistky klimatického alarmizmu Grety Thunbergovej – Švédsko je vyhlásené, tým, že patrí medzi bašty ekologického aktivizmu. Najmä švédski Zelení v posledných rokoch prichádzali s viacerými kontroverznými politickými návrhmi vrátane požiadavkov, aby Európska únia prijímala tzv. „klimatických utečencov“. Len nedávno s podobným návrhom prišla Strana Zelených aj v Nemecku, kde navrhovala udeľovanie nemeckých pasov všetkým „klimatickým utečencom“ – čo by do roku 2050 mohlo byť podľa niektorých odhadov celkovo asi až 140 miliónov ľudí. Celková nemecká populácia vrátane prítomných migrantov sa odhaduje na zhruba 82 miliónov obyvateľov.

/ČÍNA/

Len za tri týždne vyprodukuje Čína používaním fosílnych palív viac CO2, než koľko sa do ovzdušia dostane v celej Európskej únii z osobných áut za celý rok. Toto porovnanie vyplýva z údajov Inštitútu nemeckého hospodárstva v Kolíne nad Rýnom. Najľudnatejšia krajina však už avizovala svoju premenu, preto v roku 2015 podpísala klimatickú dohodu a rozhodla sa znížiť výrobnú kapacitu v uhoľných elektrárniach. Čínske úrady preto v nasledujúcich rokoch pozastavili a v niektorých prípadoch dokonca zakázali výstavbu a rozširovanie zhruba 150 takých elektrární. Minimálne polovina z nich ale tieto príkazy nerešpektuje a pokračuje podľa pôvodných stavebných plánov.

Plán už je na stole

Čínska vláda sa zaoberá už dlhšie prípravou plánu pre ukončenie výroby a predaja áut so spaľovacími motormi. Už dnes ponúka za nákup elektromobilov a hybridov veľmi štedré dotácie a stanovila automobilovým spoločnostiam jasné kvóty na výrobu takýchto vozidiel. Čínsky námestník priemyslu a informatiky Xin Guobin potvrdil, že jeho oddelenie teraz pripravuje komplexný časový plán úplného zákazu predaja automobilov so spaľovacím motorom. Takéto a podobné výroky významných politických predstaviteľov silných svetových ekonomík, sa prakticky okamžite prejavia aj na akciovom trhu.

Trh s akciami rastie

Nasledujúci deň potom, ako čínska vláda defacto vyhlásila časový horizont pre zákaz predaja fosílnych áut, zaznamenali akcie čínskych výrobcov elektromobilov obrovský nárast. Rast zaznamenal napríklad producent elektromobilov BYD Co Ltd, ktorého podporuje aj americký miliardár Warren Buffett. Dobré správy si vypočul aj výrobca lítiových akumulátorov Jiangxi Ganfeng Lithium Co Ltd, ktorého cena akcií stúpla o viac než 5% na rekordnú úroveň. Čína zatiaľ zvažuje, kedy by mal zákaz vozidiel na fosílne palivá vstúpiť do platnosti, no napriek tomu napríklad index sledujúci akcie výrobcov elektromobilov vzrástol o takmer 4 % na maximu za posledných 14 mesiacov.

Rozhodujúci zásah?

Súčasne stúpajú aj napríklad ceny akcií producentov lítia, ktoré je dôležitou zložkou pri výrobe akumulátorov do elektromobilov. Aj z uvedeného je zrejmé, že všetko so všetkým je prepletené. Čína je dnes najväčším trhom s automobilmi a prípadný zákaz predaja fosílnych vozidiel by to bol definitívny klinec do jej rakvy. Každý rok sa tam predá okolo 30 miliónov vozidiel a tento počet neustále stúpa. Prirodzene, rozmach predaja zaznamenávajú každým rokom aj predané elektromobily. Vedľa relatívne malého Nórska so 40% podielom áut do zásuvky na predajoch nových áut je Čína nominálne najväčším trhom s elektromobilmi, až za ňou nasledujú Európa a Spojené štáty americké.

Rozkaz znel jasne…

V tomto roku očakávajú v Číne, že už 12 % zo všetkých vyrobených automobilov pripadne na hybridné vozidlá, plug-in hybridy respektíve elektromobily. Väčšina automobiliek v najľudnatejšej krajine sa k týmto kvótam stavia odmietavo. Kocky sú však hodené a všetko nasvedčuje tomu, že nebudú mať na výber. Čínska vláda je v tomto ohľade neústupná. Mnohé svetové automobilky ako Volkswagen, Tesla alebo Toyota už výrobu elektromobilov v Číne rozbiehajú. Prechod na elektromobilitu má pre Ríšu stredu tiež vysoko strategický význam. Umožní totiž Číne postupne znižovať nákladný dovoz fosílnych palív a tieto peniaze naopak môže využiť doma na ďalší rozvoj obnoviteľných zdrojov a elektromobility.

/USA/

Spojené štáty americké sú jedinou krajinou na svete, ktorá nepodpísala Parížsku klimatickú dohodu. Možno aj preto ešte USA diplomaticky nemá oficiálnu stratégiu v otázke fosílnych palív.  Počas funkčného obdobia prezidenta Donalda Trumpa sa však v podstate ani iný, ako arogantný prístup svetovej veľmoci ku klimatickým zmenám neočakával. Sínusoida ekonomického rastu totiž hovorí jasnou rečou a to, že ekonomický rast a ekologické aktivity príliš dokopy nefungujú. Ale napríklad štát Kalifornia, ktorý je okrem iného aj domovom automobilky Tesla, sa výrazne zasadzuje o zmenu zákonov v oblasti predaja fosílnych áut.

Kalifornia udáva tón

V tomto smere by mal byť na prospech veci aj čerstvý zákon, podľa ktorého každé nové auto predané v Kalifornii po roku 2040 má byť vozidlom bez emisií. Guvernér spomínaného amerického štátu Jerry Brown dokonca dúfa, že o päť rokov bude už po kalifornských cestách jazdiť 1,5 milióna vozidiel s nulovými emisiami. Ak návrh zákona prejde, predaj nových klasických osobných automobilov bude zakázaný od 1. januára 2040. Kalifornii tak urobí výrazný krok k tomu, aby do roku 2050 znížila emisie skleníkových plynov o 80 % oproti úrovniam z roku 1990. Proces výmeny vozidlového parku na základe pohonu však nebude ani v zámorí bezbolestný.

Proti Obamovi

V súčasnosti jazdí v Kalifornii okolo 300.000 elektromobilov, ale zákaz predaja fosílnych áut bude o dve dekády aj tak veľkým spoločenským testom. Napríklad pri porovnaní údajov z roku 2016 malo z približne 2,1 milióna predaných vozidiel v tomto americkom štáte len 1,9% nulové emisie. Súčasný americký prezident Trump sa okrem iného snaží právnymi krokmi cez kongres zmeniť rozhodnutie svojho predchodcu Barracka Obamu. Ten využil jedno z ustanovení a ešte počas svojho funkčného obdobia vydal „trvalý zákaz offshore ťažby ropy v Arktíde a pozdĺž pobrežia Atlantického oceánu.“

/KANADA/

Západná kanadská provincia Britská Kolumbia si odhlasovala zákon, podľa ktorého budú všetky tam predávané auta od roku 2040 bez emisií. Do bezemisných vozidiel sa podľa nového zákona počítajú elektromobily, plug-in hybridy a vodíkové autá. Do roku 2025 musí týmto podmienkam odpovedať 10 % predaných vozidiel a ich podiel sa postupne zvyšuje. Spomínaná provincia dnes ponúka dotáciu 5000 kanadských dolárov, ktorá dopĺňa už existujúcu federálnu dotáciu v rovnakej hodnote. Britská Kolumbia sa tak pripojila k viacerým krajinám a oblastiam, ktoré rovnako oznámili plánovaný odklon od predaja fosílnych áut. Ani v krajine javorových listov však nič nejde ideálne.

Bezmocní indiáni

Kanada totiž pokračuje v potlačovaní práv pôvodných obyvateľov práve kvôli stavbe fosílnej infraštruktúry. Boj kmeňa Wet’suwet’en proti plynovodu je ďalším zo série sporov o renomé premiéra Justina Trudeaua, ale aj o budoucnosť planéty. Mimochodom, pred necelými tromi rokmi bojovali zástupcovia dakotských Siouxov proti stavbe ropovodu Dakota Acces, ktorý však aj napriek čiastočnému víťazstvu nakoniec americká vláda Donalda Trumpa postavila. Kanada ani USA nedbajú na protesty domorodých kmeňov najmä z provincie Alberta a pokračujú v projektoch gigantických ropovodov (Kinder Morgan a Keystone XL). Trudeau pred voľbami síce zdôrazňoval potrebu chrániť ovzdušie, po voľbách sa však jeho krajina stala jedným z najväčších ropných investorov na svete.

/KOSTARIKA/

Kostarická dekarbonizácia je príkladná. Do 200. výročia založenia krajiny chce zakázať fosílne palivá. Už dnes totiž táto krajina čerpá 99 % energie z obnoviteľných zdrojov. Kostarika, ktorá už v roku 1947 zrušila armádu a tučné finančné náklady s ňou spojené, sa nachádza na úzkom páse medzi Severnou a Južnou Amerikou. Navyše, prezident Carlos Alvarado plánuje, že jeho krajina sa stane vôbec prvou na zemeguli, ktorá zakáže používanie fosílnych palív. Väčšina automobilov však v Kostarike dnes ešte jazdí vďaka rope. A preto sa tamojším obyvateľom snaží vláda ponúknuť autá, ktoré fosílne palivá na pohon nepotrebujú. Tzv. dekarbonizáciu by prezident Alvarado chcel stihnúť do roku 2021.

/SLOVENSKO/

Predstavitelia Zväzu automobilového priemyslu nedávno informovali, že výroba automobilov na Slovensku sa vlani mierne zvýšila a dosiahla rekordnú úroveň. Celkovo sa vyrobilo vyše 1,1 milióna áut oproti 1,09 milióna v predchádzajúcom roku. Naša krajina si tak v prepočte na obyvateľa udržala postavenie svetovej jednotky v produkcii áut. S týmto výsledkom aj naďalej zostávame svetovým lídrom vo výrobe automobilov per capita, čo znamená, že sme u nás vyrobili 202 osobných motorových vozidiel na 1000 obyvateľov. Podiel automobilového priemyslu na celkovom priemysle dosiahol 49,5 % a podiel na exporte 46,6 %. Automobilový priemysel priamo zamestnáva viac ako 177.000 ľudí a priamo aj nepriamo generuje až 275.000 pracovných miest.

Zákaz naftovým autám?

Relatívne vysoké hodnoty dosiahli na Slovensku v roku 2019 aj registrácie nových automobilov, dokonca padol aj doterajší rekord. Dohromady bolo zaregistrovaných 113.863 nových oficiálne dovezených vozidiel všetkých kategórií. V porovnaní s rokom 2018 je to nárast o 1998 vozidiel. Vlani ešte stále pretrvával trend dovozu veľmi starých vozidiel (viac ako 15-ročných), čo má vplyv na bezpečnosť na cestách, úroveň emisií z dopravy a životné prostredie. Napriek tomu o reguláciu dopravy prejavili na Slovensku záujem niektoré mestá, ktoré zvažujú zavedenie zákazu vjazdu starším dieselovým autám. Zatiaľ sa najčastejšie hovorí o Bratislave, Prešove, Trenčíne a Žiline.

-jj-