Ikona: Ferrari 250 GTE – Enzov kočiar

Foto: Marek Pauco

Následujúca 1 z 34 Ďalšia

Každé Ferrari je stelesnením džentlmenského športiaku a to bez ohľadu na jeho vek. Keď som sa pozeral na model 250 GTE počas fotenia, uvedomil som si, že nedokážem zostarnúť s takou eleganciou ako tento model. Nie je mi to súdené. Ani mne, ani nikomu inému. Pohľad do histórie tohto konkrétneho modelu dokumentuje jeho cestu naprieč kontinentom. Zrodil sa v Taliansku ako 735. vyrobený kus z celkového počtu 955.

Jeho cesta viedla do Francúzska k dílerovi menom Franco-Britannic Autos Ltd., Ferrari France Importer, 25 avenue Paul Vaillant-Couturier, 92300 Levallois-Perret. Pre ilustráciu príbehu však stačí fakt, že práve cez tohto dílera sa začali postupne meniť majitelia tohto konkrétneho modelu. Prvým bol Mr Jean-Philippe Salmson resident in Neuilly, 120 boulevard Bineau, France. Evidenčné číslo 38 NJ 75 si ponechali nasledujúci traja majitelia. To len na ilustráciu toho, aké množstvo informácií, koľko príbehov so sebou nesie jeden automobil. Neskôr sa toto nádherné kupé vrátilo do Talianska, aby sa objavilo na rôznych predajných výstavách rôznych veteránov. Na Slovensko sa dostalo 6. februára 2013, čiže takmer presne pred dvanástimi rokmi. Bratislavský majiteľ ho využíval na výlety, o čom svedčia aj fotografie v archíve, ktorý je súčasťou dokumentácie k autu.

4295GT

To je sériové číslo auta, ktoré vidíte na obrázkoch. Praví „Ferraristi“ by vám ihneď vysvetlili, že sériové čísla karosérie boli zásadne nepárne, ako aj to, že tento model patrí do tretej série. Spoznáte to podľa hrubších chrómovaných obručí, ako aj podľa hmloviek posunutých viac na kraj karosérie a podľa zadných skupinových svetiel pod jedným krycím sklom.

Skratka GT/E je kombináciou označenia Gran Turismo  a „E“ je interné označenie modelu v rámci SEFAC, čo je skratka pre Scuderia Enzo Ferrari Automobili Corsa. Pod kapotou úradoval motor s kódovým označením 128F, čo je v podstate kód pre legendárny dvanásťvalec Colombo V12 s uhlom rozovretia 60°. Produkoval nie menej ako 177 kW (240 k), čo bolo na vtedajšiu dobu extrémna porcia výkonu. Dokazuje to aj príbeh rímskej polície, ktorá získala do daru jedno kupé priamo z fabriky na boj so zločincami. Takmer ihneď ho policajti rozbili. Dostali druhý kus, no vodiči tohto špeciálu sa museli zúčastniť špeciálneho tréningu v Maranelle. Zaujímavosťou tohto typu bola aj päťstupňová prevodovka, ktorá sa skladala zo štvorstupňovej prevodovky s prídavným elektronicky ovládaným piatym stupňom do rýchla.

Interiér? Sú to optické orgie klasických ručičkových ukazovateľov, ktoré sú zoradené na rovnej palubnej doske. Nič viac si nemôžete priať. Pochopíte, že chróm, ako aj elegancia dvojdverového kupé boli kedysi povinným doplnkom štýlového obleku muža. Boli to časy, keď si Enzo Ferrari pravidelne sadal za volant tohto modelu, aby si užil štýl, komfort, ako aj rýchlosť. A ešte niečo. Medzi slávnymi majiteľmi tohto modelu nechýbal aj istý Ferruccio Lamborghini, ktorý však so svojou „dvestopäťdesiatkou“ nebol spokojný, ale to je už celkom iný príbeh.

P,S. Ak máte záujem o tento model, tak v bratislavskej predajni AR Cars si ho môžete obzrieť a prípadne aj kúpiť.