Reportáž: Solinské jazero – Blízko, a predsa úplne inak

Solinské jazero sú z východného Slovenska len kúsok.

od Marek PAUCO Naposledy aktualizované jún 1, 2024

Poľské mestečko Sanok a susedné Solinské jazero, ktoré vlastne ani nie je jazero, ale priehrada sú zaujímavým tipom na výlet. Do mestečka Sanok sa dostanete aj vlakom, a to dokonca aj z Bratislavy. V podstate pôjdete po stopách Vojaka Švejka a deti budú mať z cestovania obyčajným vlakom veľkú radosť. Ďalšou alternatívou je na bicykli. Buď z Humenného smerom na Medzilaborce, alebo cez Sninu, Stakčín a časť Polonín smerom na Ruské sedlo a ďalej do Poľska. Táto trasa je známa aj ako Porta Rusica, intenzívne sa posledné roky rozvíja vďaka podpore automobilky Škoda. Keď budete mať šťastie, uvidíte aj voľne žijúce zubry v Národnom parku Poloniny. Ja som tam šiel autom – Škodou Kodiaq 2,0 TSI 140 kW (190 k), ktorá ma prekvapila priaznivou spotrebou. Na dlhej trase si vypýtala len o čosi viac ako by si vypýtalo TDI. Moja trasa viedla cez Medzilaborce smerom na Palotu. Hraničný prechod je na samom vrchole a odtiaľ už idete krásnymi serpentínami dole kopcom. Na prvom rázcestí som odbočil doprava, smerom na Cisnu, a zaujala ma Beskydská lesná železnica.

Následujúca 1 z 12 Ďalšia

Beskydská lesná železnica

Prvý úsek pôvodnej trate vedúci z Noweho Lupkowa do Cisny – Majdanu, dlhý 25,16 km, oficiálne uviedli do prevádzky 22. 1. 1898. Hlavným poslaním tejto železničky bol zvoz dreva a preprava tovaru, ale vozila aj ľudí. Práce na stavbe železničky sa začali v roku 1890. Jedným z hlavných iniciátorov budovania úzkokoľajky bol doktor filozofie a náuky o poľnohospodárstve Herman Jan – barón Tschecz de Lindewald, rakúsky starosta Przemyslu. Samozrejme, trať sa postupne rozširovala, prerábala, upravovala. Zaujímavosťou dôb minulých bolo to, že v roku 1918 po vzniku Československa sa krátky úsek trate 1,2 km (Balnica – Solinka) ocitol na československej strane. Až po zmene hraníc v roku 1938 bola celá úzkokoľajka na území Poľska.

V súčasnosti slúži železnička na turistické účely, na prepravu výletníkov v malebnom slovensko-poľskom pohraničí. Pravidelná doprava je zabezpečovaná v letnej sezóne, ktorá sa tento rok začína 26. 4. 2024. Na výber máte z dvoch tratí Trasa I: Majdan – Balnica (9 km) a späť, trvá 2 hodinky alebo Trasa II: Majdan – Przesłup (11 km) – momentálne otvorená len na úseku do Dołżyce (6 km) a trvá hodinku a dvadsať minút. Celý lístok stojí zhruba 10 eur na osobu.

Solińskie jazero

Od vláčika pokračujem smer Solińskie jazero. Priehrada slúži nielen na zadržiavanie vody v krajine, ale aj na rekreáciu. Samozrejme, že tu môžete kempovať, stanovať alebo prísť karavanom. Miest na prespatie, či už na „divovoko“ alebo v organizovanom zariadení, je viac než dosť. Samotné jazero má rozlohu 22 km² a patrí medzi najväčšie umelé jazerá v Poľsku. V jazere sa dá normálne kúpať, ale v okolí je niekoľko kúpalísk. Avšak scenériu, ktorú vedia vytvoriť ladné plachetnice v spojení s kopcami Beskýd, vám tie kúpaliská nedajú.

Asi najväčšou atrakciou je teleso samotnej hrádze. Je to pekná promenáda, na začiatku ktorej nesmú chýbať šiatre so suvenírmi či domácimi výrobkami. Pokračuje sa peknou prechádzkou, pri ktorej sa nestíhate pozerať na obe strany. Nenáročným to stačí, je to zadarmo a nechýba príjemná atmosféra.

Vyhliadková veža a lanovka

Náročnejší pokračujú ďalej, resp. vrátia sa po cca hodinovej prechádzke pomalým tempom naspäť na začiatok. Tam sa totiž začína jedinečná lanovka, ktorá asi nemá v blízkom okolí obdoby. Vidíte z nej scenériu medzi kopce zasekanej priehrady, masívnu opornú stenu, techniku elektrárne či pokračujúce údolie rieky San. V cene vstupenky je zahrnutá multimediálna výstava pre fanúšikov nástenných malieb, plagátov a architektúry. Určite odporúčam kúpiť si lístky online, na mieste cez digitálny kiosk alebo pokladnicu za ne zaplatíte viac.

Horná stanica lanovky je zavŕšená vyhliadkovou vežou, vstupné sa platí dodatočne. Pozitívom je, že sa dá kúpiť aj zmiešaný lístok, a keď ste tam, rozhodne sa oplatí vybehnúť po schodoch alebo vyviezť sa výťahom. Čo vás čaká na vrchole? Milovníkov kávy kaviareň pre 120 ľudí, milovníkov výhľadov opäť jedinečný výhľad dookola celej veže. Navyše, majú aj presklenú vyhliadkovú plošinu, takže ak nemáte strach z výšok, zažijete ďalší magický moment. Plusom je, že sa tam môžu dostať aj mamičky s kočíkmi alebo hendikepovaní ľudia odkázaní na vozík. A aby ste nezostali hladní, dole v blízkosti vyhliadkovej veže je aj zrubová reštaurácia s terasou.

Sanok

Sanok sa považuje za vstupnú bránu do Bieszczad a je spriateleným mestom Humenného a Svidníka. Prvá zmienka siaha ešte do 12. storočia. Aktuálne má charizmatické mestečko približne 40 000 obyvateľov. Mesto na brehu rieky San, ktorá sa dá aj splavovať, ponúka mnoho možností na relax aj aktívne poznávanie, ale aj taká obyčajná prechádzka postačí. Historické centrum mesta dotvárajú zachované kultúrno-historické objekty. Medzi najobľúbenejšie patrí kráľovský zámok, v ktorom je historické múzeum s unikátnymi zbierkami ikon. Prvá zmienka o zámku sa traduje do roku 1150. Hrad plnil aj dôležitú úlohu počas napoleonských vojen.

Skanzen patrí medzi najväčšie ľudové múzeá v Poľsku. Založili ho ešte v roku 1958 a v expozícii je viac než 200 domov, ktoré postupom času premiestnili z rôznych oblastí Poľska. Skanzen je rozdelený do rôznych, ale celkom podobne vyzerajúcich častí, z ktorých každá predstavuje etnickú skupinu, ktorá žila v regióne pred nútenými delokalizáciami po druhej svetovej vojne.

Kto má rád ešte trochu kopčekov a chce zažiť príjemnú prechádzku, môže navštíviť aj Kopec Adama Mickiewicza prakticky v centre mesta.

Úplne inak

Pamätám si, že keď som región navštívil prvýkrát pred viac než piatimi rokmi, bol to pre mňa kultúrny šok, všade bolo čisto a región napredoval. Krásny dôkaz o tom, že aj región „pánubohu za chrbtom“ čerpá peniaze z EÚ a dokáže aj nemožné. Juhovýchod Poľska, ak si odmyslíme diametrálne odlišné atrakcie, akými je napr. Baltické more alebo Tatry, tak patrí medzi najpozoruhodnejšie turistické miesta u našich severných susedov, na krásu ktorého sa len ťažko zabúda a priznám sa, ja osobne sa tam vraciam veľmi rád.

Následujúca 1 z 9 Ďalšia